Mafia

21. Kapitola

Vyšla som z kúpeľne zabalená iba v osuške a skoro ma šľak trafil.
"A tebe už dočista preskočilo Nate?!" Trhol sa a skoro spadol z postele. Rýchlo sa na mňa pozrel a začal kašľať. Predpokladám, že sa zadusil vlastnou slinou. Iba som nad tým pretočila očami a prešla som k skrini.

Odsunula som jednu polovicu dverí a pozrela som sa na poličku, kde mali byť moje veci. Aspoň to tak Nico povedal. Samozrejme neboli. Sklamane som vzdychla a zasunula som dvere naspäť.
"Hľadáš toto?" Nadvihla som obočie a otočila som sa na Natea. Hneď vedľa neho na posteli ležali Emmine veci, ktoré mali byť predpokladám pre mňa.
"Ďakujem, že si mi ich priniesol." Prešla som k posteli a usmiala som sa naňho. Už-už som ich mala v ruke, keď sa Nate postavil a mne znemožnil prístup k veciam.
"Čo robíš?" Divne som sa na neho pozrela. Uškrnul sa.
"Niečo za niečo maličká."
"Veď si mi len doniesol veci." Založila som si ruky na hrudi.
"Nie. Mám ťa previesť po dome a...neskáč mi do reči drobec!" Napomenul ma, keď videl, že otváram ústa.
"Emma nemôže. Šla s Ellou nakupovať a na teba úplne zabudla." Au. 
"Zavolala mi nech schmatnem prvé veci čo nájdem v jej izbe a nech utekám k Nicovi do izby. Vraj, že ti mám poukazovať dom a také tie blbosti. A ja som sa toho s radosťou ujal. Predsa len, čo keď sa zase opiješ a budeš taká prítulná ako predtým." Zaškľabil sa a pristúpil bližšie. Bol blízko. Veľmi blízko. Veľmi, veľmi blízko. Z tohto uhla mi pripomínal svojho brata. A ja som mala chuť ho pobozkať. Neviem precčo, len...Tie jeho oči a pery mäkké ako dva jahodové vankúšiky.
Všimol si to a naklonil sa bližšie k mojej tvári. Srdce mi začalo biť ako o život a nestíhala som dýchať. Zasmial sa a ja som tak mohla cítiť jeho dych na mojom krku. Zrazu mi ho pobozkal a ja som zalapala po dychu.
"Celý. Čas. Ťa. Mám. V hlave." Hovoril a robil mi cestičku z bozkov až ku kľúčnej kosti. Mala som čo robiť aby som nezošalela.
"Ten bozk...argh." Zapriadol, tuho mi chytil boky a prudkým pohybom si ma pritiahol k sebe. Narazila som mu do jeho tvrdej, vypracovanej hrude a cítila som ako mi zapulzovalo v slabinách pri predstave ako na ňom jazdím a ruky mám položené presne na tej dokonalej...NIE!

Zatriasla som hlavou v snahe sa tejto predstavy zbaviť. Zdvihla som hlavu a uvidela som jeho dokonalý úškrn. Žeby si predstavoval to isté?
"Najradšej by som ťa..." vzdychol a zaklonil hlavu. Zacítila som ako stvrdol. Prešiel rukou cez môj zadok a dostal sa na okraj uteráku. Prudko má otočil a pritlačil sa na mňa chrbtom. Rukou mi vošiel pod uterák a začal ma jemne dráždiť. Zavzdychala som a oprela som sa o neho. Zaklonila som hlavu a užívala si to. Nezabudnuteľný pocit. Srdce mi išlo skolabovať a nohy má len tak tak držali. O dychu ani nehovorím.
"No tak Angie. Sprav pre mňa niečo." Sklonil sa bližšie k môjmu uchu a jemne ho pobozkal. Pridal na intenzite a ja som nedokázala zadržať ston. Zasmial sa sám pre seba a vkĺzol do mňa prstom.
Podlomili sa mi kolena a skoro som odpadla od toľkej slasti. Musela som sa chytiť jeho ruky aby som nespadla. Začal sa vo mne hýbať a ja som začala čoraz hlasnejšie vzdychať. Privrela som oči a ďalej si to užívala. Začal mi okusovať a rôzne sať kožu na krku. Vrazil do mňa aj druhý prst a ja som zakričala jeho meno. Od prekvapenia som otvorila oči ale pod návalom rozkoše som ich hneď zavrela.
"Vyspi sa so mnou a nebudeš musieť o to prosiť." Zrazu akoby na mňa niekto vylial vedro ľadovej vody. Vrazila som mu lakťom pod rebrá a keďže to nečakal, skončil na zemi.
"Čo to kurva?" Zakňučal a ja som si len upravila uterák a usmiala sa.
"Montenegrovci neprosia!" Cmukla som naňho, zobrala som si veci a odišla som sa prezliecť do kúpeľne.

V kúpeľni som bola trošku dlhšie, keďže som si dala ešte jednu sprchu. Prekliaty Nate a jeho rovnako božský výzor! To majú ten sexepíl v krvi?
Keď som vyšla, Nate bol opretý o zárubňu dverí, ktoré viedli na chodbu. Čo ma najviac prekvapilo mal na sebe len teplákové kraťasy. A čo bolo ešte horšie, mal ich veľmi nízko!

Než som si stihla uvedomiť kde a ako dlho zízam, Nate sa zasmial, prehodil si ma cez plece a niesol ma z izby.
"Nate, ty dement, daj ma dole!" Kričala som naňho cez smiech. Búchala som ho do chrbta ale nepomohlo to.
"Popros a možno." Zasmial sa a ja som sa vzdala, keďže to aj tak nemalo cenu. Aspoň som mala výborný výhľad na jeho dokonalú riť. Veď ten chlapec má lepší zadok ako ja!

Uprostred nejakej veľkej haly má zložil dole. Akonáhle ma dal dole, postavila som sa na špičky a dala mu mľaskavú pusu.
"To za čo?" Prekvapene sa na mňa pozrel. Mykla som plecami.
"Len tak, že si ma zložil." Usmiala som sa naňho a rozhliadla som sa.

Boli sme v obrovskej, no zároveň nádhernej hale. Naľavo odo mňa boli veľké masívne drevené dvere. Napravo boli dve točené schodiska, ktoré sa stretali na jednej chodbe na druhom poschodí. Medzi nimi bolo ešte jedno schodisko, ktoré viedlo dole. No to bolo prakticky skryté. Nebolo ho vidieť až tak dobre. Spomenula som si, že tam sme s Nicom natáčali to video a tam sa Nate vyspal s tou blondínou. Za nami a aj pred nami boli nejaké menšie miestnosti.
"Takže. Kde začať? Dole si už bola, čiže tam to musíš poznať. Musím ťa však varovať. Podzemie je obrovské a jediné čo viem nájsť ja, je bazén." Pretočila som očami na čo sa on zasmial.
"Teraz druhe poschodie. Vpravo sú izby. Moja, Nicova a Emmina ako už vieš, Tomiho a aj otcova. Vľavo sú pracovne a také tie "čajové" miestnosti, keď k nám príde návšteva. A samozrejme tam je knižnica. I to už vieš." Pozrel sa na mňa a obaja sme sa uškrnuli.
"Napravo od teba, na prízemí, je kuchyňa a za ňou priestranná obývačka. Za obývačkou sú miestnosti a izby služobníctva. A vľavo od nás je krídlo, ktoré sa renovuje. Tam bude tvoja izba." Dohovoril a usmial sa na mňa. Všetko som si to poctivo uložil do pamäte, no už teraz som vedela, že sa tu neraz stratím.
"Nejaké otázky?"
"A garáž s nadupanými autami nemáte?"
"Máme. V podzemí. Každý má vlastnú časť. Možno aj ty budeš mať."
"Nebudem. Nebudem tu tak dlho." Vyplazila som naňho jazyk a zase sa zapozerala na tú mramorovú nádhernú nazývanú podlaha.
"A za prednášku pusu nedostanem?" Zahral sa na urazeného na odul spodnú peru.
"Nie." Prekrížila som si ruky na hrudi a otočila som sa mu chrbtom. Dlho som to však nevydržala a už som sa smiala. Rýchlo som sa otočila a dala mu rýchly no vášnivý bozk.
"Žeby ti budem robiť prednášky častejšie?" Nadvihol obočie.
"Stačí, keď nebudeš nosiť tričká a možno ich budeš dostávať častejšie." Žmurkla som naňho a zase sa zasmiala.
"Rozkaz šéfe." Dopovedal a prisal sa mi na pery. Zasmiala som sa a bozk mu opätovala.

-A