Mafia

17. Kapitola

"Em!" Okamžite som k nej pribehla.
"Emma! Emma hovor so mnou!!" Začala som ňou triasť a kričať na ňu. Jej bezvládne telo len tak ležalo na zemi. V ruke nôž a na ďalšej ruke rezné rany. Najprv malé ale čím šla bližšie k zápästiu, tým sa zväčšovali ale aj prehlbovali. Až nakoniec, hlboká rezná rana na zápästí z ktorej sa valila krv. Veľa krvi. Veľmi veľa krvi.
"Emma Chloé Daniels!" Čupol si k nej Nico a strelil jej jednu. Viem, že ju chcel prebrať ale aj tak som sa zľakla.
"Nico!" Snažila som sa ho od nej odstrčiť no bol fakt silný.
"Emma! Opovážiš sa ma opustiť! Emma, ty krava, ľúbim ťa! Ty nesmieš odísť!" Reval na ňu so slzami v očiach. Nevedela som čo mám robiť. Veď tam len tak ležala. Fajn. Nádych, výdych Angela. Presne! Zohla som sa k jej hrudi a počúvala som. Ona žije!
"Nico. Nico! Nico počúvaj ma!!" Musela som upútať nejako jeho pozornosť, tak som mu vrazila päsťou do ramena. Otočil sa na mňa a zapozeral sa mi hlboko do očí.
"Čo teraz? Angela, čo teraz?! No ták, pomôž mi. Nenechaj ju zomrieť." So slzami na krajíčku si ju pritiahol do náručia a snažil sa ju prebrať.
"Ja neviem Nico. Ja fakt neviem! Nikdy som nič také nezažila!" Vošla som si rukami do vlasov a zaťahala za končeky. Zatiaľ čo ja som rozmýšľala, Nico si vyzliekol sako, odtrhol si rukáv košele a obviazal tým Emminu ruku. Pozrela som sa na Emmu a vtedy mi to docvaklo!
"Jenny! Malá Jenny!" Vykríkla som. Nico na mňa zmetene pozrel.
"Musime ísť za Ianom! Nico nepýtaj sa prečo, vstaň a bež za Ianom!" Stále mi pozeral do očí. Nerozumel mi. Nevedel čo ma robiť. Ma ísť k nepriateľovi prosiť o pomoc?
"Nico. Prosím." Bezmocne som zašepkala. Neposlušná slza sa mi skotúľala po líci. Nico sa akoby prebral z tranzu, okamžite vstal aj s Emmou na rukách a snažil sa čo najrýchlejšie prejsť do izby s Ianom.
"Veríš mu?" Rýchlou chôdzou sme sa dostali do malej väznice niekde v podzemí. Zastal a pozrel na mňa. Ja som svoj pohľad premiestnila na Emmu.
"Emma je celá bledá. Nemáme veľa času. Takýmto tempom vykrváca." Snažila som sa ho čo najrýchlejšie dostať k Ianovi.
"Angela! Okamžite mi odpovedz!" Zakričal až som sa trhla.
"Áno Nico! Verím mu! Spravím pre neho všetko a aj on pre mňa!" Zakričala som pre zmenu ja na neho.
"Ale ak..."
"Nico! Otvor tie skurvené dvere lebo ťa zastrelím a otvorím si ich sama! Viem, že máš zbraň za opaskom tak si pohni lebo ti zomrie sestra!" To už sa mi prúdy sĺz liali po líciach. Bez ďalšieho zbytočného slova otvoril dvere. Emmu položil hneď vedľa dverí. Zalapala som po dychu.

Ian sedel v rohu miestnosti. Celý dokrvavený a dobitý. Bože, to nemôže prežiť aspoň jeden človek, ktorého skutočne milujem?
"Angie." Vydýchol a usmial sa na mňa. Hneď ako uvidel moje červené, uplakané oči, vrhol vražedný pohľad na Nica.
"Ty si jej...?!" Už sa staval na nohy.
"Zato zaplatíš." Vrhol sa na Nica a jednu mu vrazil.
"Ian prosím. Nič mi nespravil." Sotila som ho od neho preč. Postavila som sa pred neho a chytila som ho za ramená.
"Ian pozri sa na mňa. Ian pozri sa mi do očí!" Stále sa pohľadom vyhrážal Nicovi, ktorý sa pomaly postavil a prešiel k Emme. Vtedy Ianovi pohľad zmäkol. Konečne sa na mňa pozrel.
"Angie čo to..."
"Nie je čas na vysvetľovanie. Pamätáš na malú Jenny a jej pokus o...?
"Áno Angie pamätám! K veci." Preskakoval pohľadom zo mňa na Emmu.
"Sprav to." Zarazene sa na mňa pozrel. Aj Nicov pohľad som na sebe cítila.
"Sprav to, čo si spravil aj pri Jenny. Donesiem ti všetko čo budeš chcieť a Nico zariadi všetko čo budeš chcieť. Len ju prosím zachráň. Prosím." Opäť som spustila ohromný plač.
"Ian...prosím...spravím všetko." Pripojil sa aj Nico a bolo počuť tu ohromnú prosbu a bolesť v jeho hlase.
"Tak fajn." Silno som ho objala.
"Viem, že na konci chodby je kúpeľňa. Zavriem sa tam s ňou a nevstúpite kým vám to nepovolím. Je vám to jasné?!" Obaja sme rýchlo prikyvovali.

Ian  s veľkou ťažkosťou vzal Emmu na ruky a odkrivkal do kúpeľne. Hneď ako sa dvere zavreli, Nico ma sotil o stenu, dal mi ruku na krk a pritlačil sa na mňa.
"Ak o tom čo i len cekneš, si mŕtva Angela. Nikdy sa to nestalo a ty si ma nikdy nevidela žobroniť o pomoc! Je ti to jasné?!" Stlačil ruku a ja som mala čo robiť aby som sa aspoň trochu nadýchla.
"Ni...Nico..n...nikomu t...t...to nep...nepoviem." Prikývol a pustil ma. Rýchlo som si chytila krk a začala som si ho šúchať.
"Zabudol si na dohodu?!" Skričala som na neho. Pozrel sa na mňa a ja som myslela, že sa radšej sama zakopem pod zem. V očiach mu blkotal hnev. Mal ich až uhľovo čierne. Chcela som ustúpiť dozadu ale už aj tak som sa opierala o stenu. Ó Bože, najradšej by som tu nebola. 

"Dohoda sa ruší! Nebudem sa ti ospravedlňovať, keď stratím nervy a omylom ti vyrazím. Si môj zajatec a ja si s tebou budem robiť čo chcem!" Nechápavo som na neho pozerala. Myslela som, že sa medzi nami táto etapa už skončila. Vážne som si myslela, že medzi nami...
"Nechápem ako som sa k tebe mohol správať ako k sebe rovnému. Si len úbohé decko, ktoré nevie čo je život! Pozri sa na seba. Totálna troska." Sťažka som začala dýchať. Ako je možné, že rovnaký človek, ktorý tu stojí predo mnou , vie byť dokonalo nežný a úžasný zároveň a behom minúty sa dokáže zmeniť na netvora.
"Nemáš priateľov, frajera, rodinu už nikdy neuvidíš! Teda akú rodinu? V piatich rokoch ti dal MÔJ otec zabiť mamu, šikanovali ťa a posmievali sa ti, v pätnástich od teba odišiel brat, otec ťa hneď zapriahol do práce a ani náznakom ti neprejavil žiadnu úctu! Po štyroch rokoch sa tvoj mizerný brat vrátil a ešte v ten deň som ho JA zabil! Tvoj otec vôbec nereagoval na video čo som mu poslal. Povedz mi, máš ty vôbec prečo žiť?!" Reval na mňa z plných pľúc a ja som pomaly cítila ako sa vo mne všetko ničí. Všetky tie steny, čo som si rokmi vystavala pred smútkom a bolesťou, všetko to, čo som kedy dokázala sa vytratilo ako mrak po búrke. Vedela som, že má pravdu, nemám nikoho. Nikdy som ani poriadne nemala. Ale prečo on? Prečo?

"Prečo si vôbec na tomto svete? Nezaslúžiš si žiť! Si nikto a takto to ostane do smrti. Pobláznila si mi brata a aj sestru. Emma, ako najväčšia krava pod slnkom, ti verí a vykecá všetko! Úplne VŠETKO!! Vieš ako dlho som sa dostával zo zrady Lenny? Vieš?! Pol roka som nerobil nič len zabíjal! A to kvôli jednej skurvenej babe! Ste na nič!" Kričal, rozhadzoval rukami a ja som sa modlila aby prestal. Neprestajne som plakala. Vzlykať som už prestala ale nemala som ďaleko od podlomenia kolien.

"Každý kvôli tebe trpí! Tvoj brat a mama zomreli kvôli tebe! Iana som nechal zmlátiť lebo si nechcela hovoriť. Nathaniel by z teba najradšej vyšukal dušu a Emma si kvôli tebe podrezala žily!"
Tak toto nie!
"Kvôli mne? Tak kvôli MNE?! Neviem kto ako malé, urazené decko vypochodoval z izby a ešte za sebou nezabudol buchnúť dverami ako päťročný! Prečo by si sa mal hanbiť za to, čo ti spravila Lenna? Máš sa hanbiť za to, že máš city? Za to, že vieš milovať?!" Vrazil mi. Žiadnu slabú facku. Päsťou. Otočila som hlavu a ešte sa k tomu jemne buchla do steny. Zviezla som sa po stene a pritiahla si kolená k sebe.
Nico zrýchlené dýchal a nadával ako zmyslov zbavený. Týčil sa na do mnou a ja som sa ho...bála.
"Ešte jedno slovo o Lenne, o láske, o mojich citoch a nechám ťa zbičovať. Si nikto a nikto mi určite nebude prehovárať do duše. Smola zlatko." Čupol si ku mne a ja som sa ešte viac pritlačila k stene.
"Ja nemám dušu, svedomie a predovšetkým nie srdce! Na Emmu, Natea a Tomiho nedám dopustiť. Ale to neznamená, že nie som krutý! Ani si nevieš predstaviť čo všetko som spravil. Ver mi. Ja. Nemám. Srdce."
Sedela som na zemi a snažila som sa splynúť so stenou. Nechcela som tu byť. Nechcela som tu sedieť pred ním, najviac zraniteľná za celý môj život. 

"Máš šťastie, že si dostala ten nápad s Ianom. Inak by si už ležala s guľkou v hlave." Skonštatoval akoby náhodou a upravil mi nezbedný prameň vlasov za ucho. Striasla som sa.
"Nesmieš ma zabiť. Tvoj otec je viac ako ty a to znamená..." Stretlil mi facku. Tentoraz som ľahla na zem celá. Bolelo to. Príšerne.
"Nikoho tu tvoj názor nezaujíma! Otec je preč na tri mesiace. Môžem si s tebou robiť čo chcem!" Zohol sa ku mne. Celú si ma premeral. Snažila som sa od neho odtiahnuť najviac ako sa dalo.

"A teraz...kto je Jenny?" Zamračil sa a neustále mi tými jeho havraními očami skúmal tvár.

Ak sa ma niekto niekedy spýta, akého zvieraťa sa bojím najviac, odpoviem len dve slová. 
Nico Daniels.

-A