Mafia

57. Kapitola

Pár dní pred príchodom Nica domov, niekde v Rusku:

"Zošalel si?! To nikdy nespravím! A ani on. Je to moja krv, moja rodina! Nikdy!" Už z chodby som počul obrovský krik môjho krstného, otca Tomiho a brata môjho otca.
Nevedel som či mám ostať na chodbe alebo sa ísť pozrieť, čo sa deje. Oprel som sa o mohutné dvere a započúval som sa do rozhovoru. No aj tak som nevnímal.

Dôvod, prečo som v Rusku? Krstný to tak chcel. Dopočul sa o tom, kam s otcom cestujeme, a keďže s ním práve najlepšie vzťahy nemá, dal ma uniesť a riadne zbiť. Nevedel však, že s otcovými obchodmi ja nič nemám. A úprimne...radšej by som nemal. Teraz som do toho zapletený ja, ale aj celá moja rodina. A vôbec neviem, o čo ide. Nechce mi to povedať. Nepovedal mi ani, prečo pred toľkými rokmi zmizol a nič nikomu nedal vedieť. Ani vlastnému synovi!

Naštvane som vbehol do jeho kancelárie a poriadne za sebou zabuchol dverami. Ak ešte telefonoval, tak už nebude.
"Nico?" Naznačil mi perami a poslal má gestom ruky preč. Usmial som sa, rozopol si gombík na saku a sadol som si do obrovského koženého kresla.
Zavraždil ma pohľadom, povedal niečo po rusky a zložil.
"Je možné, že mi tak kurevsky pripomínaš môjho mladšieho brata?!" Naštvane zavrčal a zapálil si svoju obľúbenú Black Devil cigaretu. Len som sa nad tým pousmial a preložil som si nohu cez nohu.
"Tak pozri sa, Josh," nie, nepoviem mu krstný, kým mi on nepovie pravdu, "chcem ísť domov." Nepovedal som to ako malý desať ročný fagan, no skôr ako dospelý muž čo ma všetkého už vyše hlavy.
"Nesmieš ísť nikam." Pohodlne sa oprel do kresla a mne sa skrivila tvár v naštvanom výraze.

"Skurvené tri týždne má väzníš vo svojej obrovskej vile, bez toho, aby si mi čokoľvek povedal! Chcem odpovede, ale chcem ísť aj domov. Buď ma pustíš alebo...oh, Josh...ani nevieš čo všetko by si si zaslúžil za tie roky klamstiev. Hlavne ak sa to všetko dozvie tvoj syn." Usmial som sa naňho falošným úsmevom so štipkou povýšenectva. Jasné, že ho mám rád. No za to, čo spravil Tomimu by si zaslúžil pár týždňov mučenia.

"Vôbec sa nepodobáš na svojho otca." Pretočil som očami, vstal som a upravil si sako. Nemám chuť počúvať tieto keci. Viem to aj sám.
"Nemyslím to výzoro chlapče. Výzorovo si úplne ako tvoj otec. To skôr tie tvoje reči a pohľad hodný vraha. Ty nimi dokážeš zabíjať rovnako účinne ako ja zbraňou." Až teraz som si uvedomil ako ho moje slová mohli raniť. Fajn, je to chorý bastard a dlhé roky šéfuje Ruskej mafii, no predsa je Tomi jeho jediný syn.

Nedal som sa obmäkčiť a zanechal si kamennú tvár.
"Pusť ma domov inak zažiješ peklo Joshua."
"Myslíš také, aké si spôsobil tej Marockej rodine? Alebo to čo si spravil v Karibiku? Či možno Mexiko? Alebo dokonca Maďarsko?" Posmešne si ma premeral a vstal tiež.
"Za tých pár rokov si zabil viac ľudí ako ja za celý život, Dominick Daniels. Nehanbíš sa?!" Znova som pretočil očami a pozrel som sa von oknom.
"Konal som v mene pravdy. Teda aspoň som si to myslel." Slepo som veril otcovi. A pritom ma ten sukinsyn celý čas...
"Odkiaľ o tom vieš?!" Obišiel stôl a rezkým krokom si razil cestu ku mne.
"Nemal by si nechávať spisy len tak pohodené na stole. Prezradia oveľa viac ako ty." Schladil som ho jedným vražedným pohľadom a on zastal. Pretrel si oči rukami akoby tri roky nespal a tvrdo padol do kresla, kde som do nedávna sedel ja. Otvoril oči a zničene sa mi zadíval do tých mojich.
"Nič mi na to nepovieš?" Nadvihol obočie a znova nasadil svoju ľahostajnú masku, ktorú nosil celé tri týždne.
"Odchádzam." Odvrkol som, otočil som sa na päte a odišiel som z kancelárie.
To čo viem sa Angela nikdy nedozvie.

Prítomnosť:
"Dominick..." Zašepkala akoby stále neverila, že tam stojím. Len som tam stál a uškŕnaľ sa ako kokot. Nevedel som čo mám robiť. Úprimne, nevedel som ako zareaguje Angela. Ešte má z niečo obviní a budem v p...

Rozbehla sa dole po schodoch a hodila sa mi do náručia. Silno som ju objal a tuho si ju k sebe privinul. Vdychoval som jej omamnú vôľu a prisahal som si, že už ju nikdy bez rozlúčky neopustím. Prudko sa odo mňa odtiahla a strelila mi ohromnú facku. Zapotácal som sa musel som sa oprieť o stenu inak by som spadol.

"Viem, že som si to zasl..."
"Zavri hubu!" Prerušila ma uprostred vety a prisala sa mi na pery. Dravo a vášnivo má bozkávala a mne išlo srdce skolabovať. Zabudol som, aké to je cítiť jej pery na tých mojich.
Bozky som jej horlivo opätoval a otočil som nás. Pritlačil som ju na stenu možno až príliš tvrdo, no Angie len slastne zapriadla. Na chvíľu som sa od nej odtiahol a uškrnul som sa na ňu.
"Chýbal som ti?" Zašepkal som jej do ucha a následne ho pobozkal. Presunul som sa na krk, a aj keby na mňa bola Angela všemožne naštvaná, po tomto mi určite odpustila.

Obtočila okolo môjho boku pravú nohu a tým sa ešte viac pritlačila na moju erekciu. Vlna slasti mnou preletela ako elektrický výboj a skoro má to dostalo do kolien. Ale iba skoro. Týmto ma len a len povzbudila na robenie ešte nekalejších vecí.

Tentoraz sa mi ona vrhla na krk a ja som sa oprel rukou o stenu. Užíval som si každý jej a aj môj slastný vzdych. Obtierala som mi jej stehnom o môjho kamaráta a ešte naschvál to začala robiť častejšie. Rozkrokom som sa na ňu pritlačil ešte viac a ona privrela oči.

"Nie."
"Nie?" Zmätene som ju prestal bozkávať.
"Nechýbal si mi TY, Nico Deniels. To skôr tvoje šikovné prsty a toto..." Prešla mi dlaňou po rozkroku a ja som zaklonil hlavu.
"Ani nevieš ako mi chýbali tvoje narážky, návrhy a tvoje zvodné oči. Vždy si ma vyzliekal pohľadom, a keď sa ti to konečne podarilo zdrhol si." Celý čas mi rukou po ňou prechádzala a ja som pomaly prestal aj vnímať. Ak to pôjde takto ďalej...

Sťažka som dýchal a nedokázal som sa sústrediť na jej reč. Vkuse ma rozptyľovala jej ruka a pery na krku.
"Dostal si ma a utiekol si." Pozrela sa mi do očí, ktoré som mal slabo privreté a rukou zastala na mojej špičke.

Ukazovákom mi prešla aj po tej. Vzdychol som na celú chodbu a slastne som zaklonil hlavu.
"Tri týždne bezo mňa si vydržal. Čo tak ďalšie tri?" Žmurkla a rýchlo sa odo mňa odtiahla. Obišla ma a zamierila ku kuchyni.

Stál som tam a civel som celý čas na jej dokonalý zadok. Čo mi to práve povedala?!
"Ak si nepohneš, nebudú to len tri týždne." Zakričala na mňa a ja som sa ako na povel rozbehol za ňou. 
"Zbláznila si sa?! Veď si ma tam skoro spravila len svojimi dotykmi. Toto mi nesmieš spraviť!" Fajn, teraz som už znel ako desať ročné decko.

Zastala tesne predo mnou a zasmiala sa.
"Ja, Nico Deniels, môžem všetko." Nechápavo som prižmúril oči.  Zasmiala sa a pokračovala v ceste do kuchyne. 

"Vážený." Vošla do kuchyne a ja som stál obďaleč.
"Niekto sa nám uráčil prísť aj domov." Vošiel som do kuchyne práve, keď Angela dopovedala. Mali ste vidieť tie vodopády sĺz, šťastné úsmevy a vrúcne objatia. Bol som konečne doma.

Len jedna vec má trápila. Čo s otcom?

-A