Mafia

15. Kapitola

"Ehm..Angela?" Otočila som sa na Nate a spýtavo som si ho premerala pohľadom.
"Len dve veci. Prvá. Máš dokonalý zadok." Len som pretočila očami načo sa on zasmial.
"A druhá vec. Prečo máš kurva na sebe roztrhané, zakrvavené tielko?" Založil si ruky na prsiach, pristúpil ku mne bližšie a zahľadel sa mi do očí. Páni, ten má tiež dokonalé oči. Emma mala pravdu. Nate je miešanec nej a Nica. Má nádherné oceánovo modré, miestami hnedé oči. Ako to, že som si to pred tým nevšimla?
"Viem, že som sexy ale niečo som sa pýtal." Zaškeril sa, oblizol si spodnú peru a celú si ma premeral lačným pohľadom. Keď sa vracal, samozrejme zastal na prsiach.
"To tvoj brat." Falošne som sa na neho usmiala. Trhol hlavou a zadíval sa mi hlboko do očí. Nahodil naštvaný výraz, ruky dal pozdĺž svojho tela a pristúpil ešte bližšie. Bola medzi nami možno tak 5 centimetrová medzera. Nehovorím, že to bolo niečo zlé alebo tak, no v porovnaní s jeho bratom...
"Nico ti ublížil?" Nadvihla som obočie.
"A nebol si to náhodou ty, kto ma pred dvoma dňami škrtil?" Pristúpila som úplne k nemu. Už nás nedelila žiadna medzera. Prudko sa nadýchol a zaťal päste. Len som sa zaškerila.
"To máš pravdu ale....ono to vtedy bolo iné." Sklonil hlavu a prehrabol si vlasy. Ruku nechal vo vlasoch a sladko sa na mňa usmial. Roztopím sa.
"Vážne a v čom to bolo iné?" Nechala som si kamennú tvár a ďalej ho vypočúvala.
"Myslel som si, že si obyčajná kurva. A úprimne...bol som trošku frustrovaný z toho, že si s tebou môže užívať len Nico." Mykol plecami.
"Tak to teda nie! Nico sa ma už ani nedotkne. Nie v takomto zmysle. A ty," šťuchala som ho do hrude, načo ma on chytil za pás a smial sa, "ty si si to užíval s nejakou blondínkou ešte pred piatimi minútami. Tak sa nesťažuj, že si nezajebeš." Nadvihol obočie a začal sa rehotať. Nahodila som nechapavý výraz no tiež mi začalo mykať kútikmi úst.
"Že nezajebem." Utieral si imaginárne slzy.
"Dievča zlaté ja by som mohol mať každú babu na ktorú sa usmejem." Viac zosilnil zovretie na mojom páse.
"Tým chceš povedať, že môžeš mať aj mňa?" Prestal sa smiať, úchylne sa usmial a začal sa ku mne pomaly približovať hlavou.
"To." Bol odo mňa 10 centimetrov.
"Ber." Už len 5 centimetrov.
"Ako." Cítila som jeho dych na mojich perách.
"Samozrejmosť." Spojil naše pery do dravého bozku. Šokovalo ma to, no po chvíli som spolupracovala. Bolo to úžasné. Bolo v tom vzrušenie, vášeň a chtíč. Bolo to úplne iné ako s Nicom. Pri Nicovi som cítila možno tak vzrušenie. Uhryzla som ho do pery a on vzdychol. Zasmiala som sa, čo on využil a začala sa vojna našich jazykov. V podbrušku som cítila narastajúci tlak. No bol zvonku. Odtiahla som sa, keď som už nemala kyslík. Zasmiala som sa a on sa zaškeril.
"Stojí ti." Začala som sa ešte viac smiať.
"Tak ako sorry dievča, ale keď sa tak dravo bozkávaš s tak kurevsky krásnou babou..no bodaj by mi tak nestál." Smial sa sám zo seba a zároveň má aj pochválil. Awwww.
"Chápem. Ale ty vieš, že sa to už nikdy nestane však?" Žmurkla som na neho.
"Viem." Začala kývať hlavou.
"Nemôžem sa predsa zblížiť so zajatcom." Zasmial sa, pustil ma a kráčal vpred.
"No haha." Buchla som ho do ramena a kráčala som vedľa neho.

"Ehm...nechceš to radšej vyriešiť?" Ukázala som na jeho dosť veľký kopček na plavkách.
"Ono to po chvíli prestane. A keď nie, tak smer najbližší bar." Žmurkol na mňa a opravil si "plavky" aby to tak nebolo vidno.
"Ale ty by si sa odo mňa mala držať ďalej." Zachmúrila som sa.
"Prečo? Veď si mi nič nespravil."
"Nie, to teda nie. Ale keď ťa niekedy uvidím v plavkách alebo v spodnej bielizni...neudržím sa."
"Neboj, neplánujem tu byť tak dlho." S chuťou sa zasmial. Až dokonca zakláňal hlavu. Zastala som.
"Môžeš plánovať koľko chceš.
Človek mieni, Nico mení. Také nevieš?" Už bol predo mnou dosť ďaleko. Otočil sa na mňa a začal sa opäť smiať.
"Nemyslím si, že to znie presne takto." Začala som sa rehotať ja a utekala som za ním. Samozrejme mi začal zdrhať a ešte stihol zakričať.
"To je porekadlo pre rodinu Daniels." A potom, ako také malé deti, sme sa naháňali po chodbách.

Bežal stále predo mnou, keď z ničoho nič zastal a začal sa rozhliadať na všetky svetové strany. Dobehla som k nemu.
"Čo? " Zmätene sa obzeral všade a mne to prišlo divné. Zrazu má pritlačil o stenu a dal mi ruku na ústa.
"Nate!" Len sa na mňa karhavo pozrel a dal si prst na pery. Pretočila som očami a čakala. Vtom sa budovou ozvali dva výstrely. Nate sa strhol, rýchlo sa na mňa pozrel, prerazil dvere čo boli vedľa nás a utekal hore schodmi. Ponáhľala som sa za ním no ani zďaleka som sa k nemu nepriblížila. To je to Bolt v prestrojení či čo?!

Nate rozrazil dvere úplne na konci chodby a zastal v nich. Stál tak sprosto, že som cez neho nevidela do vnútra.
"Kurva Nico!" Prudko vydýchol a oprel sa chrbtom o zárubňu. Rýchlo dýchal a snažil sa to upokojiť. Pretrel si oči rukou a potom si roztrapatil vlasy. Kurevsky dokonalé gesto. Podišla som bližšie a nadvihla som obočie. Nico sedel na stole, jednou rukou drtil stôl a druhou zvieral zbraň. Pod ním, vedľa dvoch kresiel, ležali dve mŕtve telá nejakých mužov.
"Vieš ako som sa zľakol?!" Nate upokojil svoj dych a začal kričať po bratovi. Nico sa na neho ani nepozrel. Stále sa pozeral na tých dvoch mužov. Zrejme si ani nevšimol, že tam som.
"Kurva pozeraj sa na mňa, keď sa s tebou rozprávam! Máme zákaz zabíjať vlastných ľudí. Nico veď sa už na mňa pozri !" Odrazil sa od zárubne, vyrovnal sa a celý čas hypnotizoval Nica. No ten nič.
"Nico!!" Zaťal päste a chcel sa pohnúť k nemu no chytila som ho za ruku. Pozrel sa na mňa a chcel ma odstrčiť ale nedovolila som mu to.
"Nathaniel prestaň. To ničomu nepomôže." Zašepkala som. Hneď ako Nico zaregistroval, že som v rovnakej miestnosti ako on, prudko sa dvihol, nabil zbraň a rýchlou chôdzou sa dostal až k nám. Nate sa postavil predo mňa a rukou, ktorú som mu ešte stále držala ma skryl za jeho chrbát.
"Nathaniel uhni." Povedal Nico pokojným no rozhodným hlasom. Ani raz sa na neho nepozrel.
"Nechaj ju tak Nico. A už sa na mňa konečne pozri." Povedal Nate cez zaťaté zuby.
"Ooh." Nico sa začal smiať ako taký psychopat. Začínala som sa ho báť.
"Tak tá kurva opantala i teba. Najprv Emma a teraz ty. Mňa ale neoblbneš dievčatko. Z tohto domu sa živá nedostaneš." Stále mal nasadený ten divný úsmev a chcel sa ku mne priblížiť no Nate ho odstrčil. Nico sa na neho konečne pozrel. Zvraštil obočie, narovnal sa a opravil si sako.
Po kom je ten chumaj taký vysoký? Veď i Nate je od neho nižší.

"Nate. Otec je v Španielsku a to znamená, že sa o firmu starám ja. Títo dvaja pracovali pre fízlov a tak som sa ich zbavil. Neboj najprv som si to overil." Poslednú vetu dodal narýchlo aby ho Nate neprerušoval.
"Si môj mladší brat a preto viem, že pravidlá vieš. Teraz som tu pánom ja a je mi jedno čo si o tom kto myslí. Nebráň ju. Je to len na mne, čo s ňou bude. Bezo mňa by tu ani nebola. Vlastne sa mi môžeš poďakovať,že si si našiel takú dobrú kamarátku." Uchechtol sa, zaistil zbraň a prešiel naspäť k stolu o ktorý sa oprel.
"Vieš čo je tvojou prácou." Pozrel na Natea kamennou tvárou a on len prikývol. Nate sklamane vzdychol, sklopil hlavu a potom sa pozrel na mňa.
"Je mi to ľúto ale musím ísť." Prekvapene som sa na neho pozrela.
"Ak ti ublíži...ublíž mu i ty. Ja nesmiem." Najprv som nechápala no potom som len prikývla. Nate nemôže zbiť vlastného brata a k tomu ešte dočasného šéfa. Zabili by ho. Mňa Nico nezabije. Inak nedostane naspäť peniaze.
Nate sa usmial, dal mi pusu na líce, odišiel a zavrel za sebou dvere. Ostala som stáť uprostred izby.

Nico sa uchechtol, prešiel k skrinke s alkoholom a nalial si whisky. Naraz ho vypil a pozrel na mňa.
"Tak." Nasucho som preglgla.
"Keď ťa tu už mám. Čo tak sa porozprávať?" Hrozivo sa usmial a nalial si tentoraz plný pohár.

-A