Mafia

37. Kapitola

Pohľad Angely:
Nico ma letmo pobozkal a ja som spolupracovala. To, ako povedal, že ma ľúbi ma nejako obmäkčilo. A navyše to bola dobrá zásterka. Vlastne ani neviem, ako som mohla prísť na to dieťa. Najprv som chcela zamachrovať iba so zásnubami, čo je vlastne aj pravda, ale keď som videla jej odrovnaný pohľad, nešlo neodolať. Proste som musela. Nech trpí rovnako, ako trpel Nico celé tie roky. Neviem síce od čoho má tie jazvy na rukách, ale tipujem, že od nej. Predsa len, keď vám snúbenica zabije tri deti...nie je vám všetko jedno. Nico to riešil po svojom.
"Nie!" Zarevala Lenna na celý dom a mnou príšerne trhlo. Nico sa odo mňa odlepil a opäť ma schoval za chrbát.

Lenna bola nahnevaná, plakala a dokonca v ruke držala nôž. Chytila som Nicovu ruku a poriadne ju stisla. Predsa len je to psychopat.
"Lenna polož to." Dohováral jej Nico. Šialene sa usmiala a začala sa približovať. Nico sa vyrovnal a úplne ma schoval za jeho chrbát. Nič nevidím!
"Čo sa to tu deje?!" Starý Daniels sa objavil na schodoch a naštvane zazrel po Nicovi. Keď si však všimol Lennu, zhrozil sa.
"Čo tu robíš ty, do pekla?!" Zakričal na ňu, no ona ani nemrkla. Postavila som sa vedľa Nica, aby som videla. Celý ten čas má vraždila pohľadom.
"Odpovie mi niekto?!"
"Ten nôž v jej rukách ti nestačí?!" Zavrčal naňho Nico. Daniels sa prudko nadýchol a zapískal. Niekde zo zadu k nám pribehol pes. Leila predpokladám. Postavila sa pred nás a začala vrčať. Nico zapískal tiež a na schodoch sa objavil Tony. Prebehol ich, ako nič a už stál po boku Leily.

"Zlatko, choď do kuchyne." Zašepkal tak, aby som to počula len ja a ja som si ho skepticky premerala.
"Myslíš, že si nechám ujsť, ako vyhadzuješ svoju ex kvôli ktorej si bol roky na dne?! Ha, dobrý vtip." Otočila som sa späť na Lennu. Tá si podľa mňa ani tých psov nevšimla.
"Čo máš ty, čo ja nie? Čo je na tebe lepšie?!" Usmiala som sa nad myšlienkou v mojej hlave.
"Žijúce dieťa pod srdcom." V tom momente onemela a pustila nôž. Leila s Tonym po nej skočili, ale nikto to nejako neriešil.

Starý Daniels bol konečne ticho a pozeral na mňa, ako teľa na nové vráta. A Nico? Ten mal doširoka otvorené ústa. A v očiach...bolesť, ktorú si ani neviete predstaviť. Bolelo to. Áno aj mňa to neskutočne bolelo.
"Nico..." Zašepkala som a letmo som sa dotkla jeho ruky. Chcelo sa mi plakať. Vpíjala som sa do jeho stále tmavších oči až som sa úplne stratila. Tento chlap je krutý, ako jeho otec. Neváži si nič a nikoho, zabíja pre radosť a predsa...predsa ho niečo dokáže obmäkčiť. A to niečo nemusí mať ani päťdesiat centimetrov.
"Tony!" Zreval odrazu Nico a ja som odstúpila o pár krokov. Nebudeme hovoriť o tom, že mám srdce niekde v hrdle.
Tony prestal ceriť zuby a vrčať, sklopil hlavu a spoločne s Leilou od Lenny odstúpili.
"Nikdy viac ma nekontaktuješ. Nikdy viac mi nevnikneš do domu. Nikdy viac sa mi neukážeš na oči. A hlavne, nikdy viac mi nebudeš ohrozovať manželku!" Pomohol jej na nohy, ale to len aby ju mohol hodiť o stenu. Lenna sa so strachom a slzami v očiach zviezla po stene a z podlahy hľadela na Nica vytočeného do nepríčetnosti. Aj ja som sa ho bála a to som od neho bola na desať metrov.
"Rozumela si?!" Sykol na ňu a vyrovnal sa. Lenna len nemo prikývla a to ho vytočilo ešte viac. Vrazil jej facku. Zaspätkovala som a priložila som si ruku na ústa. Lenna si to zaslúžila, to je pravda. Ale ranilo ma s akým pokojom to spravil. Bolo to také ľahké aj pri mne?

"Nerozumela si?!" Zavrčal na ňu cez zaťaté zuby a Lenna zavzlykala.
"A-áno." Chytila sa za líce a rozplakala sa.
"Otec. Zbav sa jej." Vypľul tie slová, ako tu najjedovatejšiu nadávku. Daniels len prikývol a šiel niečo vybavovať. Nico sa otočil na mňa a ja som začala ustupovať. Ani neviem prečo. Asi tým jeho pohľadom. Toho by sa zľakol aj sám Diabol.

Natiahol svoje dva kroky a už stál vedľa mňa. Nestihla som ani nijako zareagovať, keď ma schmatol za ruku a ťahal ma preč. Snažila som sa vymaniť ruku z jeho zovretia.
"Nepokúšaj ma." Zastavil uprostred schodov a ja som sa odtiahla, čo sa to dalo. A to som si myslela, že všetko bude dobré.

Prikývla som, ale potiahla som rukou.
"Budem mať modrinu." Zašepkala som a on sa preniesol pohľadom na moju ruku. Trochu stisk povolil, ale opäť má začal ťahať hore schodmi. Zamierili sme do jeho izby a ja som nasucho pregĺgla. 

Rozrazil dvere, hodil ma na posteľ a zamkol za sebou. Nezabudol však poriadne dverami trepnúť. Nedovolila som si ani pohnúť. Toto nie je Nico, ktorého poznám. Toto je číre zlo.
Prešiel popri mne, ani na mňa nepozrel a vošiel do kúpeľne. Trošku som si vydýchla, ale do minúty bol späť. Bála som sa na neho čo i len pozrieť. Sadol si oproti mne do kresla a ja som kŕčovito zovrela lem môjho trička. Teda Nicovho.
"Sadni si." Autoritatívne rozkázal a ja som spravila, ako povedal. Chvíľu medzi nami panovalo ticho, ale to by som nebola ja, keby že ešte niečo nedojebem!
"Dominick...ja..."
"Môžeš ma tak kurva prestať volať?!" Prudko sa postavil a ja som zaklapla ústa. Len mi to vyletelo. Začal chodiť po izbe, ako lev v klietke a niečo si hundral popod nos.
"Ja som sa len chcela..." Veta sa mi zasekla v krku a mala som čo robiť, aby som sa vôbec nadýchla.
Prudko zastavil uprostred izby a neveriacky na mňa pozrel.
"Čo si chcela? Naštvať ma? Tváriť sa na dokonalý pár? Strestať ma za smrť tvojho brata? Tak čo si kurva chcela?!" Začal po mne kričať a ja som privrela oči. J
"Pomôcť ti..." Zašepkala som.

-A