Mafia

64. Kapitola

Pohľad Angely:
"Pozri Emma. Neviem určite či..." Zastala som v polke vety a bála som sa povedať svoje obavy nahlas. Em sa na mňa povzbudzujúco usmiala a napäto čakala. No ja som sa nebála toho, že som možno tehotná. Skôr som sa bála ako to zoberie potenciálny otecko. Som preňho nič. Čo pre neho bude to malé?
"Ja...ja neviem či chcem-" 
"Angela, kurva, to snáď nemyslíš vážne?!" Neviem, či som mala ďakovať Bohu alebo mu vynadať za to, že sa do izby dovalil rozzúrený Ian. Hovorila som, že bude hundrať. 

Otočila som sa k nemu telom a nadvihla obočie. Prečo proste nemôže len počúvnuť moje rozkazy a neriešiť ich obsah? 
"Ian...to riešime stále." Unudene som vzdychla a naoko zívla. Zjavne ho to ešte viac rozzúrilo. 
"Veď ma posielaš na istú smrť!" 
"Čože?!" Emma vyletela zo stoličky a bežala ho objať okolo pása. Pozrela na mňa ako na sprostú a neverila vlastným ušiam. Neveriacky som na nich civela, keď mi začali dohovárať ako rodičia decku. 
"Dosť! Ešte stále mám tu posledné slovo ja!" Vyletela som zo stoličky a obaja zaspätkovali.
"Čo poviem, to kurva platí!" Zmĺkli a Ian prikývol. 
"A nehraj sa na mučeníka. Už si na takýchto akciách bol a žiješ. Tak sa láskavo pochlap a nájdi v sebe toho starého Iana, ktorý bol schopný zabiť desiatku ľudí vlastnými rukami. Toho som mala radšej. Ufňukané dievčatka nepotrebujem." Pokrútila som nad ním hlavou a mala som v pláne odísť. 
"Vážne Angela? Myslel som si, že s tým chceš skončiť. Sama si vravela, že rodina je viac ako mafia. Mala si v pláne ujsť už v pätnástke. Chcela si zabudnúť, založiť si normálnu rodinu, žiť normálne. Zaľúbiť sa. Čo sa to s tebou stalo?" Stála som na mieste a cítila som ako sa ku mne pomaly približuje. 
"Zaľúbila som sa. A ako to dopadlo? Som pre neho nič." Až teraz som si uvedomila aká krutá je táto pravda. 
"Je čas ísť ďalej." Potmehúdsky som sa usmiala a odkráčala som z izby. 

Šla som po chodbe až úplne dozadu, kde by podľa všetkého mali mať izby slúžky. Potrebujem vybaviť jednu dôležitú vec a potrebujem na to spoľahlivého človeka. 
Zaklopala som na dvere prvej izby a dúfala som v zázrak. 
"Adam hovorila som, že nemusíš...Pani moja! Nečakala som vás!" Zhíkla Cam a hneď sa začala ospravedlňovať. Len som sa mierne usmiala a prijala jej pozvanie dnu. Adama popostrčila von dverami a zabuchla mu ich pred nosom.
"Prepáč. Nechcela som ťa otravovať takto neskoro večer. Zjavne už si mala vlastný plán." Sprisahanecky som sa na ňu usmiala a ona sa začervenala. Posadila sa na posteľ a ja vedľa nej. 
"No čo potrebuješ...teda potrebujete?" Opäť sa začervenala a ja som sa zasmiala. Tak jej závidím tú jej nevinnosť. 
"Tykaj mi. Som Angela Rose Montenegro, rada ťa spoznávam." Natiahla som k nej ruku. Široko sa usmiala a s radosťou mi s ňou potriasla. 
"Volám sa Camilla Zoe Decker. Je mi nesmiernou cťou poznať vás. Teda teba." Spoločne sme sa zasmiali a ja som bola vďačná za ďalšiu dobrú dušu v tomto chaose. 

"No a teraz k veci. Potrebujem aby si pre mňa spravila jednu vec. Musíš ju spraviť veľmi diskrétne a tak, aby na to nikto neprišiel." Prosebne som sa na ňu zadívala a ona trocha pootočila hlavu.
"Diskrétne a tak, aby na to nikto neprišiel je vlastne to isté. Čo sa deje?" Vzala moje ruky do jej a priateľsky sa usmiala. Kusla som si do spodnej pery, zavrela oči a na jeden výdych to dala zo seba von.
"Potrebujemtehotenskýtest!" 
"Čo?" Frustrovane som vzdychla, pozrela sa jej do očí a posnažila som sa o úsmev.
"Potrebujem aby si mi zohnala tehotenský test." Spadla jej sánka až niekde do pivnice. 

"Takže ty....a Nico...budete....wuaaaaa." Začala pišťať ako malá a ja som skoro prišla o uši. Horšie ako myš!
"Cam pokoj! Ja neviem či som tehotná. Preto potrebujem ten test." Škerila sa od ucha k uchu a stále prikyvovala. Civela na mňa a mne sa to už prestávalo páčiť.  
"Cam...desíš ma." Trocha som sa od nej odtiahla a znepokojene som pozorovala každý jej pohyb. 
"Isteže ti dám test! Čakaj." Doslova vyskočila z postele a utekala do svojej vlastnej kúpelne. Za pár sekúnd sa vrátila aj s tehotenským testom a stále tým neutíchajúcim úškrnom. 
"Ako to, že ho máš v izbe?" Skúmavo som si ju celú premerala a začala som sa pohrávať s rôznymi myšlienkami. 
"To teraz nerieš. Chceš si ho ísť spraviť na záchod?" Prisunula sa ku mne na milimeter a ja som spadla z postele. 
"Tak ale ja sa ťa vážne začínam báť!" Okamžite ku mne pribehla a pomohla mi postaviť sa. 
"Prepáč. Len sa teším. Nič viac. Donesiem ti vodu alebo niečo?" Posadila ma späť na posteľ a sadla si vedľa mňa do primeranej vzdialenosti. 
"Nie, ďakujem. Len si odskočím." Rýchlo som prešla do kúpelne a zavrela za sebou dvere. Oprela som sa o ne chrbtom a vydýchla som si. 

Opláchla som sa trocha vodou a chcela som nájsť nejaké lieky na bolesť hlavy. Otvorila som skrinku nad umývadlo, no to som asi robiť nemala. Neveriacky som otvorila ústa a vyšla von z kúpelne s tehotenským testom v ruke. 
"Cam...ty si tehotná?" Pozrela som sa na ňu. Je možne žeby sa jej úsmev ešte rozšíril? Lebo to sa presne teraz stalo. 
"Áno som." Pohladkala si bruško a so slzami v očiach sklonila hlavu. Zakryla som si ústa rukou a prisadla som si k nej. Objala som ju najsilnejšie ako som mohla. 

"No takže....otcom je Adam?" Šibalsky som nadvihla obočie. Obe sme sa zasmiali a ona si utrela slzy. 
"Nie. Adam je môj dlhoročný kamarát. Len mi pomáha" 
"Tak kto je teda tým skvelým ockom?" Nadšene som zatlieskala. 
"Skôr...kto by bol tým skvelým otcom." Zvesila som ruky k telu, keď opäť zvesila hlavu a jedna slza sa jej skotúľala po líci. 
"Nerozumiem." Naklonila som hlavu a môj mozog začal pracovať na plné obrátky. No aj tak ma nič nenapadalo. 

"Nate." Teraz som už dupľom nechápala. Čo má s tým všetkým spoločné on? 
"Nathaniel Daniels je...je otcom môjho dieťaťa."

Pohľad Nica:
Už z chodby som počul krik a rozbíjanie vecí. Pustil som kufor a utekal som ku Dominickovej pracovni.
Vošiel som dnu a hneď vo dverách som musel ľahať na zem. Letela na mňa totiž váza.
"Wow, kľud krstný. Takto sa rýchlo dostaneš do hrobu." Zasmial som sa na vlastnom vtipe, a až keď som sa postavil, zistil som, že v miestnosti nie sme sami. Zamračil som sa a prezrel som si všetkých štyroch mužov kľačiacich uprostred kancelárie. 

"Čo sa stalo?" Prešiel som ku krstnému a snažil som sa vyzerať čo najviac autoritatívne. No všetci vieme, kto bol v tejto miestnosti pánom. 
"Títo štyria....veď ja pre nich nemám ani správne pomenovanie!" Hodil svoj pohár s vodkou do najbližšieho z nich. Ani sa nepohol. A to sa mu rozbil o hlavu. Žasnem nad Ruskou mafiou. 
"Tak ešte raz. Čo sa stalo?" Otočil som sa celým telom k nemu a vážne rozmýšľal čo sa tak mohlo dojebať. 
"Utiekla! A to len a len vďaka nim! Pomohli jej!" Nechápavo som naklonil hlavu a spravil som divnú grimasu. 
"Kto utiekol?" 
"Lenna. Utiekla za tvojim otcom!" A zrazu sa svet zafarbil načerveno. 

-A