Mafia

34. Kapitola

"Dan!" Vykríkla Angela a ja som si okamžite sadol hneď vedľa nej.
"Pokoj Angie. Zlý sen." Prešiel som jej rukou po chrbte a ona sa trhla až skoro zletela z postele.
"Nedotýkaj sa ma ty sukynsyn!" S ešte stále zlepenými očami som uprel pohľad na jej zdesenú tvár.
"Angela bol to len sen. Áno, zabil som tvojho brata, ale to ty už dávno vieš. Vyčítaš mi to. A mne je to ľúto. Môžem ísť zase spať?" Nemo prikývla a ľahla si naspäť na posteľ. Hodil som sa na vankúš a zaspatými očami som sa na ňu zadíval.
"Čo sa ti snívalo?" Vydesene pozerala do stropu, čiže to nebolo nič dobré.
"Že si pitval môjho brata." Zašepkala skormútene.
"Páni dievča. Takéto sny nemávam ani ja a to už je, čo povedať." Zasmial som sa a zívol. Bol to len sen tak, prečo by to mala riešiť?
"Môžem ťa objať?" Ja som si pýtal dovolenie?!
Divne sa na mňa pozrela a aj v tme som mohol vidieť, ako si ma premeriava.
"Aby si sa cítila v bezpečí." To hovorím ja?.Moje vnútorné ja si dalo obrovskú facku a ja som sa prisunul bližšie k Angele. Prikývla a tak som ju vzal do medvedieho objatia. Viditeľne sa uvoľnila a oprela si hlavu o moju nahú hruď.
"Ale len na tento večer." Usmial som sa jej do vlasov a zahmkal na súhlas. Po pár minútach nepokojného hmýrenia v mojich rukách, sa jej dych ustálil a ja som vedel, že zaspala. Stisol som ju ešte viac k sebe a nevedel, čo ďalej. Viečka sa mi zatvárali, ale stále som premýšľal nad nami. Musím sa k nej správať inak. Proste musím. Sa k nej správam, ako k odpadu. A pritom bude, čo chvíľa moja manželka. Ja debil! Veď už som, ako otec!

Keby som mohol vrazil by som si. Lenže mám oveľa lepšiu prácu, ako si zamestnávať ruky. Unavene som klipkal očami a zaprisahal som sa aj tým divým srnkám, čo niekde za domom skáču, že kým žijem, budem sa k Angele správať tak, ako sa patrí.

Z pohľadu Angely:
Slnečné svetlo mi zasvietilo do tváre a mňa to prebudilo. Začala som sa naťahovať, keď som do niečoho kopla. Začala som so zlepenými očami ťapkať po posteli a hľadať dôvod, prečo som si nemohla ponaťahovať kosti. Z perín som prešla na nejakú divnú látku. Bolo to huňaté a malo to...pulz. Otvorila som oči a ticho zajasala.
"Tonyyy." Zapišťala som, na čo sa on trhol a postavil.
"Prepáč. Nechcela som ťa vystrašiť. Poď sem." Otvorila som náruč a on mi spokojne ľahol na brucho. Začala som ho hladkať a po chvíli opäť zaspal. Otočila som hlavu na druhú stranu, aby mi nesvietilo slnko do očí a zaspala som tiež.

Chcela som pohladkať Tonyho, keď som zistila, že mi už na bruchu neleží. Zdvihla som sa na lakťoch a porozhliadla som sa po izbe. Stál pri posteli a vrčal na dvere.
"Tony. Čo robíš? Poď späť. Nikto tam nie je." Prestal vrčať, pozrel sa na mňa, prišiel trošku bližšie ku posteli, no zase sa otočil na dvere a začal vrčať.
"Tony! Veď..."

Do izby vtrhol Pán Daniels. V celej svojej kráse aj so psom po boku. Tony začal brechať a vrčať. To isté aj pes Pána Danielsa. Daniels zapískal a tak obaja stíchli.
"Zaujímavé. Chcel som zobrať Leilu, aby som ťa zastrašil. No zjavne aj ty máš ochranu." Zasmial sa a chcel prísť bližšie, no Tony mu to nedovolil. Postavil sa vedľa postele po mojej pravici a bol pripravený každú chvíľu zaútočiť. To som bola aj ja.
"Dajte si odchod!" Nikdy som sa k nemu nesprávala zdvorilo a ani nebudem. Mňa tento starý pajác vôbec nezaujíma.
"Opovážila si na mňa zdvihnúť hlas?!" Chcel spraviť rázny krok ku mne, ale Tony mu v tom ľahko zabránil. Vyceril zuby a prikrčil sa. Starý Deniels sa uchechtol, cúvol vzad a zdvihol ruky ala "ja nič".
"Dobre. Pre tentokrát to nechám tak. Ale ešte raz a nezaobídeš sa bez zranení." Precedil pomedzi zuby a ja som si na posteli sadla.
"No to určite. Nebojím sa vás. Otec mi odjakživa hovoril, čo ste zač. Okrem svojej manželky ste nemiloval nikoho a to ani vaše deti. Čo za zver toto dokáže?!" Zhnusene som si ho premerala pohľadom, na čo on zaťal päste.
"Neprišiel som sa sem hádať ty malý fagan! Prišiel som ti oznámiť, že ako budúci člen rodiny Daniels, musíš mať vyštudovanú vysokú školu. Preto začneš v zimnom semestri. Pôjdeš na manažment." Doširoka som otvorila ústa. Ten starec sa dočista zbláznil.
"Viem narábať s financiami aj bez nejakej drahej vysokej. Otec ma všetko naučil. Stavila by som sa, že som dokonca lepšia ako váš účtovník." Povýšenecky som sa usmiala a on sa zamračil.
"Na vysokú pôjdeš či sa ti to páči, či nie! Nebudeš robiť rovnakú hanbu mne, ako si robila svojej rodine." Prudko som sa nadýchla a ešte prudšie som vyskočila z postele na rovné nohy. Tony sa automaticky postavil predo mňa a vrčal.
"Čo ste to povedali?" Vyštekla som naňho a on si len upravil sako.
"Každý vie, že čiernou ovcou rodiny Montenegro, si ty!" Chrstol mi to do tvaré s namysleným úsmevom. Viac som to už nevydržala. Hnev vo mne vrel. Nedokázala som pochopiť ako  niekto ako on môže mať tak úžasne deti. Nikdy som nevedela, že je možné takto nenávidieť človeka.
"Nie ste nič, len úbohá špina!"
"Ty malá naničhodnica!" Napriahol sa rukou, Tony sa chystal na útok, jeho pes brechal a ja som hrdo nastavila bradu. Mňa a moju rodinu nikto urážať nebude!

"Tak a dosť!" Obaja sme sa trhli a zapozerali sme sa na Nica stojaceho v dverách. Bol iba v teplákoch, bez trička a ponožiek s vlasmi na všetky strany.
"Vypadni! Zmizni mi z očí, otec, aj s tým svojim psom!" Zaziapal naňho a otvoril mu dvere. Jeho otec sa rozosmial a otočil sa na mňa.
"A našla sa Achilova päta." Žmurkol na mňa a za sprievodu nenávistných pohľadov odchádzal z izby. Na prahu dverí sa ešte otočil a provokačne sa zazubil na Nica.
"Nezabudni sa jej spýtať, či je v poriadku." Nahodil ľútostivý pohľad a potom sa rozrehotal na celé kolo.
"Tony!" Zavrčal Nico na Tonyho, ten mu pribehol k nohe a pomaly, ako dravec, sa približoval k jeho otcovi. Daniels za sebou zabuchol dvere a tým sa skončilo dosť dramatické ráno.

"Čo ti povedal?" Otočil sa na mňa a tácku, ktorú som si ja doteraz nevšimla, položil na stôl v rohu.
"Neboj Nico. Som v poriadku, neublížil mi, len sme sa hádali a mňa vytočil do nepríčetnosti. Ďakujem za opýtanie." Frustrovane som si sadla na posteľ a začala som hladkať Tonyho. Nico pretočil očami, zahryzol sa do toastu a jeden podal aj mne. Vdačne som sa naňho pozrela a chmatla som po ňom. Zahryzla som sa doňho a slastne zamurčala. Milujem toasty!
"Chutí?" Zasmial sa Nico s plnou pusou. Zjavne si všimol môj orgazmus z obyčajného chleba. Prikývla som a Nico mi na kolená položil tácku s celým tanierom.
"Tak fajn. Najedz sa a potom sa o tomto porozprávame. Mám pre teba malé prekvapenie." Žmurkol a odhryzol si veľký kus z toastu, čo som držala v ruke.

-A