33. Kapitola

6.4K 317 16
                                    

Pohľad Nica:
"Do piče! Čo im to tak dlho trvá?" Chodil som, ako lev v klietke po celej obývačke.
"Do piče Nico! Buď si sadni alebo kurva vypadni! Ja tu pozerám film!" Zakričal na mňa Nate, napchal si do úst hrsť popcornu a snažil sa natiahnuť krk aby niečo videl. Zastal som rovno pred telkou a vražedne som sa naňho zapozeral.
"Nico!" Skríkli obaja. Tomi stopol film a Nate začal prežúvať rýchlejšie, aby mi mohol niečo povedať.
"Jedno slovo, Nathaniel. Povieš jedno slovo a strelím ti takú, že ti druhú dá stena." Zavrčal som naňho a on zaklapol hubu. Nemám fakt nervy riešiť jeho a nejaké detinské filmy, ako je Sinister.
"Čo si taký podráždený? Ráno si ma objímal, keď si ma videl." Premeral si ma Tomi očami a ja som silno zovrel päste. V tomto dome ma vie každý naštvať.

"To bolo ráno." Odsekol som a zvalil som sa na gauč. Od toľkého pochodovania a rozmýšľania ma začala bolieť hlava. Som si stopercentne istý, že otec má iné plány než svadbu. Veď, keď som si chcel zobrať Lennu, skoro ma vydedil. To sa z neho stáva lepší človek alebo čo? A navyše som to pekelne dojebal s Angelou. Kurva, prečo som pobozkal Ellu? Ja som taký debil. Čistý idiot.
"Nico!" Skríkli opäť a mnou myklo.
"Čo zas?!" Prevrátil som oči a čakal na odpoveď.
"Búchaš nohou do stola. Nie je to príjemné. Hlavne, keď pozeráš horor. Tak desivý horor!" Nadvihol som obočie. Boli do toho filmu tak zažratý, že si to ani nevšimli. Pretočil som očami a donútil som sa pozrieť na telku. Práve nejaký muž liezol na povalu. Vyliezol hore a tam boli deti. Pozerali nejakú...vraždu? Otočili sa naňho a dali si prst cez ústa. Mali nejaké divné, znetvorené tváre a fakt desivý pohľad. Z ničoho nič pred neho skočil nejaký divný pánko s páskou cez ústa.
"Do piče!" Trhlo Nateom až rozsypal popcorn. Otočil som sa naňho s unudeným pohľadom.
"Vážne? Zľakol si sa jeho? Čo to vôbec je za individuum?!" Rozhadzoval som rukami.
"To je Mr. Boogie." Skoro som vybuchol smiechom. Začal som sa smiať a oni ma začali vraždiť pohľadom.
"To snáď nemyslíš vážne! Bubák?!" Rozosmial som sa ešte viac a postavil som sa z pohovky. Na "horory" nemám náladu a ani na tieto deti nie.
"Kam ideš?" Bez toho aby Tomi odtrhol oči od telky sa ma spýtal.
"Zistiť, či sa nepozabíjali." Zašepkal som a vyšiel som z obývačky.

Bol som už skoro pri schodoch, keď sa domom ozval hrozný výkrik. Behom minúty som vybehol schody a rozrazil som dvere na Emminej izbe.
"Nico!" Pribehla ku mne Emma s rukami úplne od krvy.
"Nechcela som. Prepáč! Prepáč!! Nico prosím, nechcela som!" Začala plakať a ja som nechápal prečo. Chlapci sa objavili vo dverách a nechápavo očami prebehli celú izbu.
"Dominick!" Buchol ma Tomi po pleci a rozbehol sa niekam za Emmu. Bohužiaľ ja som nevidel kam! Odsunul som Emmu nabok odo mňa a skoro som jej rozdrvil ruku.

Angela ležala na zemi, v kaluži krvi s divne vyvrtnutou nohou. Rozbehol som sa k nej a snažil som sa zistiť, prečo tak krváca. Rameno. Tá rana. Krv sa z nej liala, ako z vodopádov.
"Čo sa tu stalo Emma?!" Zatlačil som Angele na ranu.
"Je v poriadku Nico. Len...spí." Všetci traja sme sa na ňu zadívali, ako na blbca.
"Krváca, ako keby si jej preťala tepnu a ty povieš, že spí?! Nejeb ma mladá!" Smrkla nosom a podišla ku mne. Odsunula mi ruku z jej ramena, odhrnula jej tričko a ukázala na gazu. Nechápavo som sa na ňu pozrel a ona spustila.
"Prelepila som jej to gazou. Roztrhli sa jej stehy. Teda...ja som jej roztrhla stehy. Ležala som jej na ruke, rozprávali sme sa a sem tam potiahla ramenom, ale nehovorila nič, žeby ju niečo bolelo. Len, keď som sa z nej postavila, všimli sme si krv. Myslela si, že je moja, tak si sadla, v tom momente stratila vedomie a spadla z postele. Pri páde si nejako divne zvrtla nohu, ale zatiaľ som to ešte nijak bližšie neskúmala. Neboj sa o ňu, Nico. Prakticky len spí." Celý čas pozerala na Angelu a ja som veľmi nechápal.
"Takže leží v kaluži krvi, ale je v poriadku?" Pretrel som si unavené oči a podoprel som sa rukami o zem.
"Áno Nico. Krvácanie som zastavila, nohu má v poriadku, teda aspoň myslím, hlavu si veľmi nebuchla a teraz len odpočíva. Možno ju až príliš vyšťavilo to so svadbou alebo aj to okolo jej brata a I..."
"Akou svadbou?!" Otrávene som prevrátil oči a prosebne sa pozrel na chlapcov.
"Nie. Dnes už nie. Už nad tým rozmýšľať nechcem. Je večer, chcem si ísť ľahnúť a Angela tiež. Som hladný, nevrlý a zasnúbený. Tak mi láskavo dajte pokoj." Všetko to na mňa doľahlo a ja som už fakt nevládal. Srdce mi akoby sťahovali neviditeľné kliešte. Nemal som ani náladu hádať sa s nimi.
"Ale Nico! Ty sa ženíš?" Frustrovane rozhodil rukami Nate a ja som si ľahol chrbtom na zem. Môžete ho, prosím, niekto zastreliť?!

"Nathan nechaj ho! Vysvetlí ti to zajtra." Ukázal som palec hore Emme, ktorá má zachránila a radšej som sa postavil aj s Angie na rukách.
"Odnesiem ju do postele a ubezpečím sa, aby niečo zjedla a vypila. Neboj sa Emma. Za tých pár dní som sa to už naučil. Mám taký pocit, že to dievča je viac v bezvedomí, ako hore." Uchechtol som sa a vykročil som smerom k mojej izbe. Kývol som hlavou na chlapcov a tí mi zborovo odzdravili. Emma šla po mojom boku.
"Buď rád. Aspoň má menej času nadávať ti." Zasmiali sme sa a v tichosti sme pokračovali po chodbe.
"Aj tak to nechápem." Povedala a zamračila sa na svoje nohy. Šťuchol som do nej lakťom, nech pokračuje.
"Ako ti dokázala odpustiť. Nehovorím, že si nejaký zlý alebo niečo také. To nie. Len proste..." Nevedela nájsť tie správne slová a ja som jej s úsmevom na perách pomohol.
"Len proste nevieš, ako mohla odpustiť takému cynickému kurevníkovi, ako som ja, však?" Zasmiala sa, až zakláňala hlavu a zavesila sa mi na ruku. Vôbec neboli obe ťažké. Kdeže. Pfff.
Oprela si hlavu o moje rameno a ja som jej dal pusu na vlasy.
"To si povedal ty, nie ja. Len ma pochop Nico. Zabil si jej brata a otec nechal zabiť jej mamu. Ja by som ti nedokázala odpustiť. A ona, k tomu ešte bez plakania a pokusoch o samovraždu, si ťa ide brať. Nechcene ale ide. Proste a jednoducho. Na to, aby niekto mal rád teba, musí byť prinajmenšom rovnako skazený, ako ty." Zastali sme pred mojou izbou, teraz už našou spálňou a ja som sa zadíval na spiacu Angelu.
"Nič v zlom bráško." Buchla ma do ramena a pohladkala ma po brade. Teda skôr po strnisku. Asi by som sa mal oholiť...
"Asi máš pravdu, Em. Veď predsa, kto by dokázal milovať mňa bezdôvodne?" Zaštípalo ma v očiach od toľkej krutosti vlastných slov. Otočil som sa k dverám a pomaly som sa ich snažil otvoriť.
"Ona." Udivene som sa otočil na Emmu a tá sa len zo široka usmiala.
"Ona. Pretože s tebou vydržala týždeň bez toho, aby sa ťa pokúšala udusiť v spánku. A to môj milý braček, je Angiin prejav lásky." Žmurkla na mňa, dala mi pusu na líce, otočila sa a odcupitala preč.

Otvoril som dvere, jemne položil Angie na posteľ a prezliekol som sa do môjho pyžama. Takže len tepláky. Angele som dal dole tričko aj kraťase, obliekol som jej moje čierne a s mokrou handrou som jej zmyl krv z krku. Zbehol som ešte do kuchyne dať dobrú noc Abby a ukradnúť niečo na jedenie. Vzal som aj Angele, pretože určite nič nejedla a položil som to vedľa nej na nočný stolík.
Zahasil som, ľahol si do postele a konečne som sa pozrel na hodiny. 23:12?! To, ako rýchlo zbehlo?

So stále zdeseným výrazom z času na hodinkách som sa otočil k Angie. Chcem si od nej držať odstup, ale ako,keď som jej snúbenec?! Nepriznám sa, že k nej niečo cítim. To nech radšej zhorím. Už nikdy viac. Ale zase sa nemôžem tváriť, že ma netrápi. Čo mám asi tak robiť, do pekla?!
Mračil som sa na stenu a presne s týmto výrazom na tvári som zaspal.

-A

MafiaWhere stories live. Discover now