Mafia

28. Kapitola

Z pohľadu Angely:
"Dominick!" S výkrikom jeho mena som sa, ako strela posadila na posteli. Bola som zadýchaná a celá spotená. Porozhliadla som sa po izbe. Veď ja som u Nica v izbe. Zamračila som sa a chcela som zísť z postele, no zastavila ma ostrá bolesť v ramene.
"Slečna Angie!" Do izby vtrhol malý výchor, menom Abbygail. Okamžite má tlačila naspäť do postele a prikrývala ma až po uši.
"Musíte odpočívať. Tak to nakázalal Dominick." Dala som si paplón trošku nižšie aby som mohla rozprávať.
"Keď už o ňom hovoríte, kde vlastne je?" Pozorovala som ju ako ma zababušovala do prikrývky. Do minúty som vyzerala ako húsenica.
"Pán Dominick aj s jeho bratom a vašim bodyguardom sa starajú o vašu bezpečnosť." Sadla si na posteľ, pár centimetrov odo mňa.
"Nerozumiem, ale to je teraz jedno. Čiže už sú tu? Sú doma?" Bolo divné používať slovo domov v dome vášho únoscu.
"Áno, sme doma Angie." Obe sme sa otočili ku dverám. Stáli v nich Ian s Tomim a Nateom. Vyzdvihla som sa na rukách a sadla som si do tureckého sedu, ešte stále celá zababušená v prikrývke. Všetci traja ku mne postupne chodili a vyobjímali ma najviac, ako im to moje rameno dovoľovalo. Ešte chvíľu tam so mnou sedeli a rozprávali sa. Bavili sme sa a mne prišlo ľúto, že tu teraz nie je aj Nico.
"Myslím, že to by už aj stačilo. Slečna Angela si musí odpočinúť a vy, ako správni gentlemani, by ste jej to mali dovoliť." Abby sa postavila z postele a už otvárala dvere.
"Takže nás tak slušne posielaš do pi.."
"Nathan!" Všetci štyria sme ho napomenuli. Nate sa začal smiať, Tomi mu uštedril jeden pohlavok a Abby sa naňho zhrozene zadívala.
"Takto som vás nevychovala Pán Nathaniel!" Prestal sa smiať a milo sa na Abby usmial. Prešiel k nej, vzal jej ruky do svojich a pobozkal ju na líce. Niečo jej zašepkal, otočil sa ku mne, žmurkol a odišiel z izby. Ian ma pobozkal na čelo a spolu s Tomim odišli.
"Odpočívajte slečna. Máte v sebe antibiotika, preto ste taká ospalá. No vlastne, ono je pól jednej." Zasmiala sa a ja som sa zhrozila. To je už noc?!
"Dobrú noc, Angela." Usmiala sa.
"Ale ja nie som..." Ako na povel som zazívala. Fajn možno som unavená.
Iba som sa na Abby usmiala. Pochopila a odišla.

Pretočila som sa na bok, i keď moje rameno silno zaprotestovalo. Postrelená som bola už veľa krát. Nič hrozné.
Rozmýšľala som nad tým bozkom. Niečo k nemu cítim. Viem to. Ale nesmiem! Niečo pokašlem a zbaví sa ma rovnako, ako všetkých ostatných. Nepredpokladám vôbec, že on ku mne niečo cíti. Emma sama hovorila, že od zrady Lenny, akoby nemal žiadne city. Jedine, ak k nej a chlapcom. A ešte k Abby samozrejme. Musím zistiť, prečo ju má tak rád.
Nepriamo mi povedal, že mu na mne záleží. Ale čo z toho? Je to len bezcitný vrah.
To si aj ty, Angela. Koľkých si vlastne ty zabila? A mučila? Nie je zlé, že ho ľúbiš.
Neľúbim ho! Ale mám ho rada. Asi až príliš. A to je zlé. Rozhodla som sa. Nedám najavo city k nemu...

Po tomto dlhom rozhovore sama so sebou, som si konečne dopriala zaslúženého spánku.

Pohľad Nica:
Bolo to ťažké, ale dom sme ako tak upratali. Nebol ich a ja som vedel, že tam bývajú novomanželia. No, kto by chcel vidieť kôpku mŕtvol hneď po tom čo sa vráti zo svadobnej cesty?
Musel som sa ešte zastaviť v obchode s oblečením pre Angeline veci. Sestra vybrala, ja platím.
Zaparkoval som auto, vypol motor a oprel som sa do sedadla. Pretrel som si oči rukou a na chvíľu si ich dovolil zavrieť. Vzdychol som a pozrel som sa na rádio, kde bol napísaný čas. 1:45. Pekne. Hlavne, keď som nespal ani minulú noc a ani noc pred tým. Mal by som sa konečne normálne vyspať.
Zatriasol som hlavou a vystúpil som z auta. Vytiahol som tých dvadsať tašiek z kufra a horko-ťažko ho zavrel. Vyšiel som po schodoch a oprel som sa chrbtom do dverí aby sa otvorili. Čo ma doma prekvapilo, bolo to obrovské ticho. Pozhasínané svetlá a hrobové ticho. Prešiel som do stredu haly, aby som videl do každého kúta domu. Z obývačky sa ozývali zvuky, tak som tašky položil ku schodom a šiel som tam. 

V obývačke šla telka a v nej nejaký horor, no nikoho som tam nevidel. Prišiel som bližšie ku pohovke. Nathan, Thomas a Ian. Všetci traja tam spali ako zarezaný. Nathan mal nohy na stolíku a nejako sa zošuchol dole, aby si mohol "ľahnúť". Ruky mal prekrížené na hrudi a hlavu mal dole. Thomas bol rozvalený na pólke pohovky a spal so zaklonenou hlavou dozadu. Jediný, ktorý spal aspoň trocha normálne, bol Ian. Nebola to žiadna chrbtico-lámajúca poloha. Ako tak dokážu spať pre Boha?! Zohol som sa k Nateovi a jemne som ním zatriasol. Trošku sa pohuzdil, otvoril oči a začal sa naťahovať. Všetko v tele mu pukalo. Hrozný zvuk. Po narovnaní sa, sa na mňa zadíval s opuchnutými očami.
"Čo je?" Zachraptel a porozhliadol sa po izbe.
"Nič. Čo by bolo? Zobuď aj ich a chodte si ľahnúť do postele. Tu sa len celý dolámete." Pozrel sa na tých dvoch a šťuchol do Iana. Ian sa jemne prebral a nechtiac vrazil nohou do Tomiho. Obaja sa zobudili a nechápavo sa na mňa zadívali. Vyzerali ako trosky. Zasmial som sa.
"Choďte do postele. Už aj tak ste celý dolámaný." Prikývli a už vstávali.
"Ale veď Ian nemá posteľ." Otočil sa za mnou Tomi a ja som pretočil očami.
"Čo nemáš gauč?" Tomi sa zasmial a prehodil si ruku cez Ianovo plece. Nathan sa za nimi pomaličky plazil.
"A Emma?" Opýtal som sa a vypol som telku. Z haly sa ozval Ianov hlas.
"Spí v izbe." Trošku ma zaskočilo, že to vedel len on. No nič. To vyriešim zajtra. Alebo vlastne dnes?

Potriasol som hlavou a vybral som sa ku schodom. Zobral som tašky, vyšiel schody a zamieril som do Emminej izby. Pomaličky som otvoril dvere a tašky dal do jej izby. Nedalo mi to, a tak som ju išiel pobozkať. Bola nádherná, keď spala. Upravil som jej pramienok vlasov a usmial som sa. Zaželal som jej dobrú noc, i keď už dávno spala. Pozrel som sa ešte na Ellu, ktorá má posteľ v Emminej izbe. Zdrží sa síce len na pár dní, ale musí mať svoju posteľ. Tvrdohlavá opica.
Pretočil som očami a vykráčal som z izby. Bol som neskutočne unavený. Každú chvíľu som zíval a mňa to už štvalo. Dostal som sa k svojej izbe a opatrne som otváral dvere. Nechcel som Angie zobudiť. Mala pevný deň.
Otvoril som dvere a skoro som odpadol.
Angela ležala na posteli, chrbtom ku mne. S vyhrnutým tričkom a úplne kraťučkými šortkami. Samozrejme, nebola prikrytá. Hlavou mi začali lietať rôzne myšlienky a predstavy. Nohavice mi začínali byť tesné a zdalo sa mi, že tu niekto pritopil aspoň o tridsať stupňov. Privrel som oči a oprel som sa o zárubňu. Vzdychol som ako ranené zviera. Angela sa zamrvila a pretočila sa na chrbát. Otvoril som oči, či sa náhodou nezobudila. O môj Bože. Tie šortky sú kurevsky krátke!
Nepríjemne mi v slabinách zapulzovalo. Rýchlym krokom som prešiel do kúpeľne a zamkol som sa. Veci som zo seba zhadzoval akoby ma pálili. Vliezol som do sprchy a pustil som na seba ľadovú vodu. Vôbec to nepomáhalo. Hlavu som mal plnú všelijakých predstáv a polôh. Kamarát mi stál v pozore celý ten čas. Oprel som sa čelom o kachličky predo mnou. Pozrel som sa dole a spomenul som si na ten jej zadok. Opäť mi vtákom nepríjemné zaškubalo a ja som zavrčal. Toto sa nedá vydržať. Ako mám teraz vedľa nej spať? S týmto?
Uchýlil som sa k jedinej možnosti, ktorá mi mohla pomôcť. Zavrel som oči a prešiel som si po ňom hore a dole. Zavzdychal som sa a už sa nedalo nepokračovať.

Celý mokrý a ešte viac unavený ako pred tým som vyšiel zo sprchy. Zabalil som sa do osušky a vyšiel som von. Angela opäť ležala na boku, no tentoraz prikrytá. Vydýchol som si a vybral som si tepláky na spanie. Obliekol som sa a ľahol som si do postele. Držal som sa od Angely najďalej ako sa dalo.

Prečo na ňu tak reagujem? Nie je možné aby som k nej niečo cítil. Ak je to čo chce, potlačím to. Rozhodnuté.

Nemohol som zaspať. Prevaľoval som sa a cítil som sa nepohodlne. Vrustrovane som vzdychol a ľahol som si na chrbát. Dal som si ruky za hlavu a zavrel som oči.
"Už spi." Zamrmlala Angie a otočila sa ku mne. Položila mi hlavu na hruď, ruku vyššie pása a prehodila si cezo mňa nohu. Usmial som sa, prikryl som nás a konečne normálne zaspal.

-A