Mafia

58. Kapitola

Pohľad Angely:
Pozerala som sa na Nica ako sa víta s rodinou. Každého poriadne vyobjímal a na moje počudovanie aj Iana. Prehodili medzi sebou pár slov, no tie som nepočula. Zamračila som sa na nich, keď sa obaja naraz otočili na mňa.

Perami som im naznačila Čo je?.  Nico sa len usmial a zakýval hlavou. Ako posledného vyobjímal Alexa. Až mi srdce pukalo, keď som to videla. Alex bol celý môj brat a aj napriek tomu ho Nico objímal. Nemal s ním nič spoločné a predsa mu chýbal. Tak fajn...čo sa to tu deje?!

Po krásnej rodinnej chvíľke sme sa presunuli do obývačky.
"Nico, neber to zle, ale prečo si sa vrátil teraz?" Hodila som vražedný pohľad na Iana a modlila sa, aby ho Nico na mieste nezabil.

Presne pre to som prudko trhla hlavou, keď sa Nico začal s chutí smiať. Až plakal.

Dívala som sa naňho ako na debila. Vyzliekol si sako, niekam ho odhodil, rozopol si trocha košeľu a unavene klesol na miesto vedľa mňa.
"Čakal som, že sa to spýta Angela, nie ty. Hlavne, keď som ťa skoro zabil." S úškrnom na perách provokoval Iana.
"Ďakujem za pripomienku. Skoro by som bol zabudol." Popukal si všetky kĺby v rukách a nebezpečne po ňom zazrel. Lakťom som Nicovi vrazila do rebra a on sa na mňa nechápavo pozrel. Len som naňho prižmúrila oči a čakala odpoveď na Ianovu otázku.

"Bol som v Rusku." Mykol plecami a zadíval sa niekam za Emmu.
"A to to hovoríš len tak?!" Ako prvá naňho vybehla vyššie spomínaná.
"Budete musieť pochopiť, že vám nič iné povedať nemôžem!" Behom sekundy stál na rovných nohách.
"Zabúdaš s kým máš tu česť Emma. Som síce tvoj brat, ale to nemení nič na tom aké postavenie mám tu! Skús na mňa ešte raz dvihnúť hlas, mladá dáma a..."
"Nemyslíš, že toho zastrašovania bolo dosť Dominick?!" To som na rovných nohách stála už aj ja.
"Pomaly mesiac nie si doma a hneď, čo prejdeš prah dverí začneš na každého kričať?! Tak na to zabudni." Otočil sa na mňa a ja som sa mu vzdorovito zahľadela do očí.

"Angie, neser ma..." Zavrčal vzdorovito a jedným krokom ku mne pribehol.
"To TY neser MŇA! Viac ako tri týždne si nebol doma! Tri týždne!" Zahnala som sa rukou a strelila som mu facku. Hlavu mierne naklonil doprava. Zaťal sánku a pohľadom sa zafixoval na koberec.

"Asi by ste mali ísť." Ospravedlňujúco som sa pozrela na Alexa Daniho, ktorý na nás pozeral s desom v očiach. Vstal, zaťahal Iana s Emmou za ruku a vytiahol ich na nohy. Je zaujímavé, že jeho počúvajú viac ako mňa.

"Nechcem sa hádať Angela." Konečne dvihol pohľad z podlahy a zadíval sa na mňa.
"Bol si tri týždne preč. Viac ako tri týždne, Nico! Veď som sa išla zblázniť!" Tlačili sa mi do očí slzy, ktoré som sa snažila zahnať mrkaním. Bože, čo to so mnou je?

"Tvoj otec je nezvestný, vyhlásila som po tebe pátrania po celom Španielsku, po Tomim sa zľahla zem, Dani bol dva a pól týždňa chorý! Každý boží večer som sedela vedľa jeho postele a snažila sa zraziť mu horúčku! Plakal mi na rukách a pýtal si mamku. Lenže jeho mama ho nepozná!" Prvá slza mi stiekla po líci a ja som si ju rýchlo zotrela rukou.
"Angie..." Snažil sa chytiť mi ruku, no ja som o krok ustúpila.

"Trikrát som s Alexom sedela v ľadovej sprche! V noci nespím, myslím len na teba a Alexa. A čo je najhoršie...zabila som si jediného človeka, ktorý má dokázal rozosmiať! Zabila som Nathaniela!" Slzy sa liali potokom a ja som už nevládala ich zotierať.
"Využil si ma a potom si odišiel! Bez rozlúčky, bez pozdravu, bez úbohého bozku!"

"Nebolo to tak, vôbec to tak nebolo!" Okamžite ma objal a ja som sa nechala. Plakala som do jeho košele a snažila som sa upokojiť.
"Nebolo to tak, Angie. Nebolo." Celý čas ma kolísal v rukách a mne sa pomaly ustaľoval dych.
"Ľúbim ťa. Ľúbim ťa a tak to aj ostane!" Odtiahla som sa a pozrela som sa mu do očí.
"Tak ma už neopúšťaj!"
"Už nikdy." Pobozkal ma na čelo a poriadne objal.

"NIE!" Prudkým pohybom som sa posadila na posteli. Sťažka som dýchala a nemohla som sa zorientovať. 
Nico vedľa mňa neležal. Pozerala som sa všade no nebol tu. Bol to len sen? 

Nohy som spustila dole z postele a už s ustáleným dychom som sa rozhodla preskúmať každý kút domu. Zabijem sa ak to bol len sen. 
Ako prvé som zamierila k Emme. Všetci traja spali a tak som ich nechala. Okolo Nathanielovej izby som prešla potichúčky, akoby som sa bála, že ho zobudím. Už to bude mesiac, čo tu nie je. A pre mňa to je ako rok. 

Potriasla som hlavou aby som sa koncentrovala. Nico. To jediné ma teraz trápi. 
Chcela som prejsť do haly a neskôr do kuchyne, lenže som si všimla svetlo v pracovni. Potichu som otvorila dvere. Spadol mi kameň zo srdca. Nico sedel na stoličke a hrabal sa v papieroch. 
"Nemôžeš spať?" Usmiala som sa naňho, keď zodvihol hlavu a rýchlo si zotrel slzu. Zamračila som sa a pomaly som prešla k nemu. Sadla som mu na kolená a on sa na mňa usmial. S jemným úsmevom na perách som sa otočila na papiere. 

"Nathanov spis? Prečo?" Očami som začala študovať slová na aspoň stovkách papieroch. 
"Chcel som vedieť o ňom aj to, čo mi on sám nepovedal. Nebolo toho veľmi veľa. Nevedel som o ňom len jednú vec." Mykol plecami a pozoroval ma ako si čítam. Nathanov spis boli vlastne iba samé policajné záznamy. Nedivila som sa tomu. Vždy bol dosť šibnutý na to, aby podpálil niekomu dom. A podľa tohto to aj spravil. A nie raz. 

S úsmevom na perách som spis zavrela a pokrútila som hlavou. Ako mi len ten skurvený idiot chýba. Až príliš bolestne si uvedomujem, že môžem za jeho smrť. 
"Akú?" 
"Huh?" Nico taktiež položil papiere na stôl a unavenými očami sa na mňa zadíval. 
"Čo si o ňom nevedel? Nathan nevedel dobre udržiavať tajomstvá druhých, nie to ešte seba." Objala som ho okolo krku rukami. 
"Bol zasnúbený, Angie." 

Spadla mi sánka. To ako rozprával o Lenne...myslela som, že už nikoho nedokáže takto ľúbiť. 
"A k tomu ešte tri roky." Nico spustil absurdný smiech a ja som nechápala. 
"Ako to všetko vieš?" Vstala som z neho a začala som hľadať aspoň nejakú zmienku o tej žene. 
"Spisy. Či chcel, či nie, musel to ohlásiť na úrade. Ale zamaskoval to skvele. Neprišiel na to ani otec a to je čo povedať." Odmlčali sme sa a ja som si to všetko dávala dokopy. Neverím, že to zvrhlé prasa niekoho malo. A hlavne, keď sa chcel vyspať so mnou. Čo ma privádza k otázke...

"Kedy bol zasnúbený? Keď som prišla k vám, určite už s ňou nebol." 
"Uvažuješ veľmi dobre. Rozišli sa tak dva týždne pred tým než si prišla. Vlastne...dnes by sa boli brali..." 
"Och Bože." Zašepkala som a až teraz som prišla na to ako dokáže byť život krutý. 

"Už je to jedno, Angie. Jemu je už lepšie. Mám pocit, že tam dole v pekle plánuje ako sa dostať späť sem. Neprekvapovalo by ma, keby sa tu raz ukázal vysmiaty od ucha k uchu, s kopýtkom namiesto nohy, s červenými vidlami a so slovami, že je nový Lucifer." S chuťou som sa smiala na celú kanceláriu. Popri tom sa mi z očí liali potoky sĺz smútku. 
"Bože, ty si taký debil!" Buchla som ho do ramena a potiahla som nosom. Začal sa smiať tiež, no nemal ďaleko od plaču. 
"Veď sama vieš, čoho je schopný!" Smiali sme sa a plakali.
"Bol, Nico..." 

Keď sme sa konečne upokojili, pozrel sa mi na ruku. 
"Ty malá mrcha! Mal som ti ho dať až ja." Prešiel mi prstom po prsteni a ja som sa len usmiala. 
"Stačí si kľaknúť a spýtať sa tie tri slová." Šibalsky som naňho žmurkla. 
"Snívaj ďalej." Žmurkol na mňa aj on a pobozkal ma na čelo. 

"Angie?" 
"Noo?" 
"Chcem zabiť tvojho otca. Najbolestivejšie ako sa bude dať." Vyčarovala som ten najdokonalejší úsmev, akého som bola schopná. 
"Ani nevieš ako dlho som čakala na tieto slová." 

-A