Mafia

52. Kapitola

Na všetkých som sa usmiala a za sprievodu nechápavých pohľadov som sa premiestnila do Nicovej spálne. Ani nie za minútu sa dvere otvorili zas a v nich stáli štyri zmätené osoby. Otočila som sa na nich a s už nacvičeným arogantným úsmevom som sa ich spýtala, či sa niečo deje, že tu tak nabehli. 
"Nejako nechápeme tvoje vystúpenie." Prvá sa ozvala Emma a so založenými rukami na prsiach ku mne pristúpila. 
"Pozrite. Momentálne nemám náladu, chuť a ani čas na riešenie toho čo som povedala. Teraz tu rozkazujem ja, či nie? Pýtať sa ma prihlúple otázky môžete, až keď bude Nico doma!" Ani nechápem prečo ma to tak naštvalo. Určite to bude tým malým množstvom spánku. 

Zamračila som sa na nich a oni sa stiahli. Pozerali na mňa a nevedeli vybrať tie správne slová. 
"Ak dovolíte slečna...teda chcem povedať pani moja, ešte som sa nepredstavil." Vystúpil z radu postarší pán v obleku sluhu. Jeho čierno havranie vlasy silno kontrastovali s jeho nádhernými modrými očami. Vo vlasoch mu bolo vidieť aj sivé vlásočky, ktoré si šikovne vedel zakryť učesaním dozadu. 
"Viem kto si, Liam. Spoznávam ťa podľa hlasu. Včera si tu bol." Milo som sa usmiala a pri spomienke na včerajšiu/dnešnú noc som sa začervenala. Rýchlo som uhla pohľadom a snažila som sa to rozdýchať. Len dúfam, že si to nikto nevšimol. 
"Teší ma." Uklonil sa, akoby som bola nejaká dvorná dáma a mne sa kútiky úst roztiahli do širokého úsmevu. Potriasla som hlavou a otočila som sa k posteli. 
"Takže...potrebujem vášho rodinného právnika. Pomôže mi s návratom Nica a pána Danielsa do krajiny." Kľakla som si k posteli a šmátrala som rukou pod ňou. 
"Môžem poňho zájsť. Aj tak nemám, čo na práci." Vyhŕkol ako prvý Liam, a kým som stihla odpovedať už ho nebolo. 
"Ďalej potrebujem niekoho kto sa vyzná v Nicovych kontaktoch. Má tam čísla na aspoň tristo ľudí a ja z toho poznám tak piatich. Vážne by mi bodla pomoc." Pootočila som hlavu, aby som sa presvedčila, že tu vôbec sú. Či náhodou nezdrhli aj s Liamom. 
"Ja ti môžem pomôcť. Alex spí, obed je navarený a ja sa aj tak nudím. Poznám každého Nicovho dodávateľa, či kamaráta. Rada ti pomôžem." Usmiala som sa a ďalej som hľadala. Do čerta! Veď to tu ešte včera bolo! 
" A ďalšia vec. Ian...musíš vycvičiť mužov. Nehovorím, že nie sú, ale potrebujú zlepšiť. Mňa si chránil od mojich pätnástich a zatiaľ žijem. Vieš všelijaké bojové umenia. A navyše...vediem vojnu proti svojmu otcovi...ty si ho poznal najlepšie." Postavila som sa, oprášila si ruky a otočila som sa im čelom. Ian prikývol, slabo sa na mňa usmial, Emme stisol ruku a zmizol ako para nad hrncom. 
"A od vás Abby žiadam iba jednú vec. Dajte mi pozor na synovca. Skvelo ste vychovali Emmu, Nica a aj Nathana. Pár dní s vami Alexovi určite prospeje. Prosím." Zaleskli sa jej v očiach slzy a súhlasne prikývla. 
"Iste pani moja." Uklonila sa mi a odišla. 
"Noo ty pani moja. Čo že to mám robiť?" So smiechom sa ma spýtala Emma a ja som ju zavraždila pohľadom. Len nado mnou pretočila oči a ďalej sa smiala. 
"Dostaň tú svoju jebateľnú riť ku stolu, vyber si svoj mobil, vlož doňho Nicovu sim kartu a ku každému menu mi napíšeš kto to je a čo pre mňa môže znamenať. Máš na to hodinu." Ujasnila som jej jej prácu a vybrala som sa k dverám. 
"Počkaj. Ty tu neostaneš." 
"Musím ešte niečo nájsť. A zastaviť sa za Ianom. Niečo sa mi na ňom nezdá." Zamyslela som sa a pozrela som sa von oknom. Už sa stmieva. 
"A čo hľadáš?" Natočila hlavu jemne doprava a ja som sa zasmiala. 
"Vieš Em. Hráme sa s Nicom na schovávačku." So smiechom som opustila spálňu a vybrala som sa do Danielsovej pracovne. 

"Ach môj Bože..." Vydýchla som všetok vzduch, čo som v sebe mala. Práve som otvorila dvere od Danielsovej pracovne a skoro ma porazilo. Nič nebolo na svojom mieste. Kreslá prerezané, papiere všade naokolo, stôl prevrátený, dvere do kúpelne komplet rozbité, sklenené vytrínky taktiež. Pretrela som si oči, aby som sa uistila, že to tam naozaj je. Ako v tom neporiadku môžem niečo nájsť?! Síce aj bez toho by to bolo ťažké.
Kľakla som si na všetky štyri a začala som prehrabovať kôpku po kôpke. Trvalo mi to tak desať minút, kým som nezačala používať 'kurva'a 'do piče' namiesto 'nič'a 'zase nič'. Muselo ma byť počuť až do kuchyne, keďže do miestnosti vtrhli dve mladé slúžky. 
"Slečna, ale tu by ste nemali byť!" Bola som naštvaná už aj pred tým, ale toto ma úplne dožralo. Postavila som sa na nohy, upravila som si košeľu a odmeraným pohľadom som si ich obe premerala. 
"Za takúto trúfalosť by som ťa mala dať zavrieť a zbičovať! Nebola si prítomná, keď som rozprávala nové pravidlá?! Aká slečna?! Pre teba som pani! A ako že tu nemám byť?! Nie je to snáď aj môj dom?! Čakám odpoveď, slečna." Bola som nadmieru odporná a viem to. No vôbec neviem, čo ma to napadlo. To dievča nič nespravilo a ja tu po nej ziapem ako zmyslov zbavená. 
"Ale Pán Deniels..." 
"Je mi jedno, čo povedal Pán Deniels! Odteraz tu rozhodujem ja! A prečo to tu už nie je upratané?! Žijeme snáď v chlieve?" Chúďa dievča som dohnala až k slzám. To ma stopla a na chvíľu som sa zamyslela. Vzdychla som a pristúpila som k nim bližšie. 
"Ako sa voláš?" Jemným hlasom som sa jej prihovorila a ona sa na mňa zmätene pozrela. 
"Som Camila. A moja sestra sa volá Adele. Obe tu slúžime už tri roky.
"Ospravedlňujem sa vám, dievčatá. Tieto dva dni pre mňa sú nadmieru stresujúce. Nechcela som na vás takto vyletieť. Obzvlášť na teba Cam. Prijmi moje ospravedlnenie." Usmiala som sa na ňu a pohladila som ju po líci. Povedala, že tu pracuje už tri roky, ale určite nemá viac ako osemnásť. Divné. 

Utrela si uplakané oči a usmiala sa na mňa. Prikývla a objala ma. Chvíľu som zmätene stála, ale objatie som jej vrátila. Sestra na ňu pozerala ako na blázna a ja som sa tomu zasmiala. Odtiahla sa odo mňa, upravila si sukňu a obe naraz sklonili hlavu.
"Povedzte, čo potrebujete Pani Montenegro. Všetko vám splníme." Povedala Adele a ja som sa na nich trocha povýšenecky pozrela.
"Potrebujem, aby ste tu upratali. Všetko, čo sa vám bude zdať podozrivé alebo prospešné mi okamžite prinesiete ukázať. Zavolajte si pomoc. Nenechám vás tu otročiť iba dve. Oh...a keď pôjdete dole, skočte aj po Iana. Nech za mnou príde. Potrebujem s ním súrne hovoriť." Žmurkla som na nich a obe sa vytratili.
Otočila som sa späť k tomu neporiadku a pokrútila som hlavou. Zazdalo sa mi, že som uprostred koberca zahliadla červenú škvrnu. Podišla som bližšie a dotkla som sa toho fľaku. Bola to krv a určite patrila Nicovi.  Zavrčala som a privrela som oči. Ja toho starého Danielsa snáď zhodím zo schodov! Nestačí mu jeden mŕtvy syn?! 

Dvere do kancelárie sa otvorili a ja som sa ihneď otočila. 
"Si tu rýchlo." Ruku som vybrala spod košele a naspäť si ju zakasala. Ani neviem prečo, no keď sa otvorili dvere, automaticky som siahla po zbrani. 
"Dievčatá ma stretli na schodoch. Vraj odo mňa niečo potrebuješ." Vyrovnal sa a založil si ruky na hrudi. Robil to vždy, keď bol nervózny. 
"Áno Ian. Mám pocit, že sa niečo deje. Netajíš niečo predo mnou?" Hovorili sme si vždy všetko. Keď hovorím všetko, tak vážne myslím všetko. Najviac sa mu jazyk rozviazal, keď bol opitý. Vtedy mi v kľude spočítal s koľkými v ten večer spal. A aj mi to dopodrobna opísal. 
"To je to tak vidieť?" Porazenecky vzdychol a sadol si na kreslo, ktoré som stihla dať na jeho pôvodné miesto. 
"Heej je, zlatko. Tak hovor. Čo ťa trápi?" Pricupitala som k nemu a sadla som mu na kolená. Divne sa na mňa pozrel, ale ďalej to už neriešil. 
"Mám pocit, že som sa do Emmy zaľúbil." Zašepkal to tak ticho, že som to skoro ani ja nepočula. A to mu sedím na nohách. Sklopil zrak a radšej sa pozeral na moje hodinky. 
"Noa? Je na tom niečo zlé?" Usmiala som sa naňho a on prudko zdvihol hlavu.
"Čo ak ma ona neľúbi? Čo keď si len namýšľam? Čo keď to bol len úlet na jednu noc? Čo keď..." 
"Tak prrr koník. Ty si s ňou spal?!" Vytreštil na mňa oči a následne úplne zbledol. Zjavne si ani neuvedomil, čo povedal. Založila som si ruky na hrudi a zdvihla som obočie. 
"Trikrát. Za včera." Sánka mi spadla niekam na prízemie.
"Nemali ste pri sebe náhodou dieťa?!" Zvýšila som naňho hlas viac ako som chcela. 
"Ale no ták. Také hnusné stvory zas nie sme. Veď existujú aj wecká." Pozrel sa mi do očí a zaškeril sa. Napriahla som sa a strelila som mu poriadnu facku. Chytil si líce a naznačil mi perami au. 
"Dúfam, že si bol aspoň jemný." Vystrúhal nejakú divnú grimasu a ja som sa napriahla zas. Stihol mi chytiť ruku. 
"Mám aj druhú ruku."
"Veď sa nesťažovala, tak čo kurva rýpeš?!" Zabila som ho pohľadom a postavila som sa z neho. Zasmial sa a postavil sa tiež. Porozhliadol sa po miestnosti a zastal pohľadom na rozbitých dverách. Pokrútil hlavou a zachmúril sa. 
"Ľúbi ťa." Trhol hlavou ku mne a nechápavo si ma premeral. 
"Kto?" 
"Nico, samozrejme." Pretočila som nad ním očami a zasmiala som sa. 
"Veď Emma, ty dement. Ty to možno nevidíš, ale ja áno. To ako sa na teba pozerá, ako o tebe rozpráva, ako sa na teba usmieva...proste ťa ľúbi." Naklonila som trocha hlavu a pozerala som sa na prihlúplo sa usmievajúceho Iana. Kto by bol povedal, že tento muž bez srdca sa zamiluje?

Opäť som sa zohla a začala som upratovať. Popritom som sa usmievala ako idiot. Teraz neviem či to bolo Ianom a jeho záležitosťou s Emmou, alebo tým, čo sa stalo dnes v noci. 
"Spala si s Nicom, že?" Zamrzla som v pohybe. Chlad v jeho hlase by som si mohla nakrájať a dať do drinku namiesto ľadu. 

-A