Mafia

14. Kapitola

"Nie, nie, nie!! Veď to som úplne dojebala. Už so mnou neprehovorí. On už so mnou neprehovorí." Kričala a pobehovala po izbe ako lev v klietke.
"No ták Em. Je to tvoj starší brat on ti určite odpustí. Veď si mu toľkokrát pomohla. Ospravedlníš sa mu, možno sa pár dní nebudete rozprávať ale nakoniec ti určite odpustí." Začala vzlykať ešte viac.
"Em, veď je to tvoj brat! Ľúbi ťa!" Pozrela sa na mňa, vyzeralo to, že to zabralo. Prestala plakať a vyzerala,že nad tým uvažuje. Zastala pri dverách.
Bože daj Nicovi rozum nech sa na Emmu nehnevá ako malé decko!

Zrazu sa však rozplakala ešte viac, oprela sa o dvere a zviezla sa po nich dole. Rýchlo som si k nej sadla a vzala som ju do náručia.
"Lenže ja som ho zranila tým najhorším spôsobom akým som mohla!" Nariekala čoraz viac a ja som nevedela ako ju mám utíšiť.
"Ty zato nemôžeš. Ja som vyzvedala. Je to moja vina. Nemôžeš zato Em." Krútila hlavou zo strany na stranu a viac sa mi zachumlala v náručí.
"Nie Angie. Nemala som ti to hovoriť. No niečo v tvojich očiach má presvedčilo, že tým nijako neublížiš Nicovi. Povedala som ti to lebo som ti verila. Nemala som ti veriť." Strhla som sa. Emmu som od seba odstrčila, chytila som ju za ramená a prinútila som ju pozerať sa mi do očí.
"Toto už nikdy nehovor Em. Môžeš mi veriť. Nepoviem o tom nikomu a nebudem to Nicovi vystavovať na oči. Už sa na to nikdy nespýtam. Em," odmlčala som sa a pozrela som sa hlboko do jej krásny no teraz uplakaných očí, "mne veriť môžeš." Opäť sa rozplakala no teraz ma tuho zovrela v náručí.
"Choď si ľahnúť. Ja niekam musím ísť."
"Nie Angie. Mám ťa na starosti. Nesmieš ísť nikam bezo mňa." Namietala a už sa stavala na nohy.
"Em ja neutečiem. Nie kým nevyriešim to s Nicom. Potom ti sľubujem, že sa o to budem pokúšať každú minútu." Žiarivo som sa na ňu usmiala a ona sa konečne aspoň trochu zasmiala. Odviedla som ju do postele, zakryla som ju, dala jej pusu na čelo a otočila som sa na odchod.
"Angie."
"Hmm?" Otočila som sa na ňu pri dverách.
"Verim ti." Táto veta má zahriala pri srdci. Vyčarovala som ten najkrajší úsmev čo som dokázala a stratila som sa za dverami.

Mala by som sa tu cítiť ako väzeň. Ako niekto nechcený, ako niekto, koho hneď zabijú. No verte mi či nie...pri Emme sa cítim lepšie ako doma. 

Kráčala som po dlhej chodbe nevedno kam a musela som nájsť človeka, ktorý nemám ani potuchy, kde je.
Musím priznať, že mi Emma prirástla k srdcu. Je pre mňa ako moja malá sestrička, ktorú som nikdy nemala. Sama pre seba som sa usmiala a ďalej kráčala po tom obrovskom dome. Je fakt obrovský! Už som tu možno desať minút a nevidela som ani jednu osobu! To tu nikto nebýva?

"Takto to ďalej nepôjde." Povzdychla som si, keď som blúdila už aspoň 20 minút. Zastala som uprostred chodby a snažila som sa niečo započuť. V takomto tichu by som počula spadnúť i špendlík. Zrazu som si na niečo spomenula. Keď som bola v Nicovej izbe, bol tam Tony a počúval ma na slovo. Možno, keď zapískam ma počúvne i teraz a príde ku mne. Zapískala som a čakala.
"Jasné Angela. Pes, ktorý ťa videl dokopy tak jeden deň ťa určite bude počúvať." Pretočila som na seba oči a ďalej som šla blúdiť. Zrazu som však počula...zabrechanie? Otočila som sa a Tony sedel na konci chodby.
"Tony!" Zajasala som a čupla som si.
"Poď tu maličký." Zatlieskala som rukami a Tony sa ku mne rozbehol. Vyskočil na mňa a zhodil ma na zem. Začal ma olizovať a ja som ho so smiechom hladkala.
"Dobre Tony, zlez." Počúvol a postavil sa vedľa mňa. Ja som si k nemu kľakla.
"Pomôžeš mi nájsť niekoho z tohto domu? Bude mi jedno kto to bude len nech to je človek." Naklonil hlavu a divne sa na mňa pozrel. Fajn tak teraz inak.

Postavila som sa a prísne som sa na neho zapozerala.
"Tony, nájdi mi Nica." Zabrechal a už utekal niekam po chodbe. Nasledovala som ho.

Šla som spoločne s Tonym po nejakej veľkej hale, keď som započula zvuky. No skôr vzdychy a kričanie. Nadvihla som obočie. Poobzerala som sa a tie zvuky vychádzali zo schodiska. Zišla som schodmi dole a videla som veľké dvere. Zavolala som na Tonyho, ktorý neochotne zišiel dole. Zavrčal keď okolo mňa prechádzal. Zjavne vie, že tu Nico nebude.
Pokračovala som ďalej ku dverám. Opatrne som ich pootvorila a načúvala som.
"Na..Nat...Nathan! Ešte. Ešte!" Vzdychalo, ochkalo a achkalo tam nejaké dievča s..Nateom?
"Liz." Vzdychol tentokrát Nathan.
"Tak čo zlatko? Chceš ho tam celého?" Značne zadýchaný Nate zjavne nemal dosť. Mala som čo robiť aby som sa tam nerozrehotala. Zakryla som si ústa rukou a ďalej počúvala. No podľa tých vzdychov nemôže byť Nathan zlý. Otvorila som dvere a vkĺzla dnu. Páni.
Boli v bazéne a to dievča, podľa mňa, až príliš vzdychalo. Zrazu ich Nathan pretočil a tá Liz na ňom teraz pre zmenu jazdila.

Z toho čo som tam videla som usúdila, že Nathan musí byť fakt dobrý. Dievča sa tam na ňom krútilo a Nathan sa iba samoľúbo usmieval a sem tam zaklonil hlavu od rozkoše. Začínalo mi byť teplo a prešla mnou vlna vzrušenia. Fajn to by už aj stačilo.
Čo tak si zahrať divadielko?
Uškrnula som sa sama pre seba a začala som rýchlo dýchať. Vypustila som jednu slzičku, za ňou ďalšiu a potom ďalšiu až nakoniec to bol prúd sĺz.

Keď už i Nathan i to dievča začali vzdychať dosť hlasno, usúdila som, že je ten správny čas. Prešla som k dverám a poriadne som nimi tresla.
"Nathan! Ty skurvysyn! Ako si mi to mohol urobiť?!" Nathan sa spoločne s tou kravou strhli a pozerali na mňa ako na zjavenie. Keď ta baba videla, že plačem a vzlykám, strelila Nathanovi facku, rýchlo z neho zliezla, vyšla z bazéna, obliekla si plavky a prešla ku mne.
"Je mi to ľúto. Hovoril, že nikoho nemá. Nevedela som to. Ospravedlňujem sa!" A s týmito slovami vybehla von dverami ako strela. Po niekoľkých sekundách som sa začala smiať ako psychopat. Krokom som sa dostala k lehátku, kde mal Nathan plavky a ľahla som si tam.
"Tebe to príde vtipné?!" Zavrčal na mňa dosť naštvaný Nathan.
"Skazila si mi večer!"
"Ty si mi ho dosť zlepšil Nathanko." Dosť znechutene zavrčal.
"Čo? Chýba ti ten vrchol?" Nadvihol obočie. "Na...Nat...Nathaniel!!" Zvíjala som sa akože vo vlnách vzrušenia, zaklonila som hlavu, zavrela oči a potom som povolila všetky svaly. Otvorila som oči a s úškrnom na perách som sa dívala na jeho dokorán otvorené ústa.
"Stačí?" Oblizla som si pery.
"Orgazmus vieš predstierať skvele. To sa musí nechať. Lenže ja si to teraz budem musieť spraviť sám." Zamračil sa.
"Teda ak mi s tým nebudeš chcieť pomôcť ty." Zvodne si ma celú premeral. "A podaj mi plavky."
"Máš pravdu nebudem a nie nepodám." Zaškerila som sa.
"Fajn." Mykol plecami a vyliezol z bazéna. Mimovoľne mi pohľad zablúdil tam dole a....stratila som reč.
"Sama vidíš, že sa nemám za čo hanbiť." Žmurkol, prešiel ku mne a zobral mi z ruky jeho plavky.
Až teraz som si uvedomila, kde som celý ten čas pozerala. Odvrátila som hlavu a začala som sa červenať.
"Zrazu sa na mňa nechceš pozerať?" Uchechtol sa. Naklonil sa ku mne a ruky dal na operadlá lehátka. "Za to, že si mi prekazila tak dokonalý vrchol mi zaplatíš." Začervenala som sa ešte viac ale aj tak som pozerala do jeho nádherných modro hnedých očí.
"Odkiaľ vieš, že by bol dokonalý? So mnou by bol božský." Otvoril ústa a potichúčky vzdychol. Hrýzla som si do pery, odstrčila som ho od seba a postavila som sa vedľa neho. Prečo musia byť všetci Denielsovi vysokí a tak úžasné krásni?

Len sa zasmial a podišiel ku mne.
"Čo chceš a prečo si tu sama?" Nahodil vážnu tvár.
"Chcela som nájsť Nica."
"Ako vidíš tu nie je tak ako ti pomôžem?" Vystrel sa a dal si ruky do plaviek. Letmo som ho prebehla pohľadom. Ten má ale telo.
"Za prvé, dáš si tričko." On sa uchechtol a zobral si sivé tielko, ktoré bolo pohodené na zemi. Ccc, nemali ani čas dať veci na lehátko.
"A za druhé, ideš so mnou nájsť Nica." Prikývol a žiarivo sa usmial. Ten úsmev má po bratovi.
"No poďme kráska. Noc je ešte mladá. V bare je plno babeniek, ktoré má rady uspokoja. Ale najprv ťa musím odviesť za bráškom tak švihom!" Otvoril mi dvere, kde sa k nám pripojil Tony a spoločne sme kráčali nájsť Nica.

-A