Mafia

10. kapitola

Zaviedol ma do veľkej prázdnej miestnosti. Na konci bolo veľké čierne sklo, ktoré teraz skôr pripomínalo zrkadlo. Podišla som k nemu a dotkla som sa ho.
"Čo tu robíme?" Otočila som sa na Nica, ktorý práve zatváral dvere.
"Ideme sa porozprávať." Zamkol.
"Kde sú peniaze a koks?" Pretočila som oči.
"Už som ti povedala, že som koks nezobrala. A kde sú peniaze, tak to ti určite nepoviem."
"Nie?" Nadvihol obočie a spravil krok ku mne.
"Si si istá, že mi nič nepovieš?" Rázne som pokrútila hlavou. Zasmial sa, oblízal si spodnú peru a začal sa približovať.
"Nechceš to radšej ešte zvážiť? Vieš..aby si predišla určitým veciam." Zamračila som sa, no aj tak som pokrútila hlavou v zápore. Za sklom sa rozsvietilo svetlo. Otočila som sa a videla...Iana priviazaného na stoličke uprostred miestnosti. Bol dokrvavený ale žil.
"Ian." Bol to skôr radostný vydých ako nejaká veta.
"Vieš mohli sme tomu predísť. Škoda, že si bola ticho." Otočila som sa na Nica. Nechápala som čo práve teraz povedal. Nico sa len usmial a kývol hlavou na sklo.

Do miestnosti s Ianom vstúpili nejaký traja chlapi. Jedného som spoznala vďaka jeho vlasom a zeleným očiam. Bol to Tomi.
Tomi sa ho niečo pýtal ale Ian iba krútil hlavou. V tom sa do neho pustili ostatný chlapi.
"Ian!" Zvreskla som a ďalej sa pozerala na to ako ho bezhlavo mlátia. Z tváre mal už iba krvavý potok. Jeden ho odviazal a hodil ho o stenu. Začal doňho kopať. Do hlavy, brucha, nôh.
"IAN!" Začala som búchať na sklo a plakať. Ian ležal v kaluži krvi, keď k nemu pristúpil Tomi. Čupol si a niečo mu zase hovoril. Ian otvoril oči a ja som zalapala po dychu. Namiesto priesvitných sĺz mu padali dole tvárou červené kvapôčky krvi. Jeden z tých chlapov pristúpil ku sklu a zapol nejaký vypínač. Tomi zdrapil Iana za vlasy a prinútil ho pozrieť sa mojim smerom. Plakala som. Strašne. Jeho vždy usmievavé hnedé oči boli zaliaté krvou. On celý bol vlastne od krvi. Od jeho vlastnej.
"Ian...je mi...je mi to ľúto." Neviem či ma mohol počuť alebo nie ale usmial sa. Vtedy do miestnosti vstúpili ďalší dvaja chlapi i s kliešťami v rukách. Svetlá zhasli a ja som zase videla iba čierne sklo.
"Čo mu chce urobiť?" Zastavila som plač a nenávistne som sa pozrela na Nica. Ten sa celý čas usmieval.
"Urobia to čo sa robí zlodejom."
Prešiel ku mne. "Mala si to radšej povedať. Nikto by nemusel trpieť."
"Povedala som všetko, čo som mohla. Bola to nič len čistá pravda. No vy si nájdete výhovorku pre zabíjanie vždy, však Pán Daniels?" S nenávisťou v očiach som mu napľula do tváre.
"Neviem ako to chodí u vás ale mi tu máme jedno pravidlo. Neposlušnosť sa trestá!" Skričal a udrel mi hlavu o sklo.

Zobudila som sa v obrovskej spálni. Ležala som na posteli čo pre mňa bola skôr ako letisko a nedokázala som sa vynadívať. Bolo to tu nádherné. Všetko také jasné, svetlé, upravené až som si myslela, že som v nebi.
Z dverí, ktoré boli po mojej ľavici vystúpil Nico. Chyba. Som v pekle.
"No konečne. Už som si myslel, že sa ani nezobudíš." Prešiel k posteli, sadol si na ňu a chytil mi tvár do rúk. Otočil si ma tak aby videl na pravú časť tváre.
"Budeš tam mať modrinu ale nič hrozné to nie je."
Zadíval sa mi do očí a ja som mala chuť mu tie jeho sexy hnedé vydriapať z jamiek.
"Takže určíme si pár pravidiel." Pustil ma, odskočil z postele a začal sa hrabať v skrini.
"Od teraz bývaš tu,u mňa, takže budeš slušná, vždy spravíš všetko čo sa ti povie, nebudeš volať nikoho o pomoc lebo ti to aj tak nepomôže a hlavne nebudeš ku mne drzá." Otočil sa a pozrel sa na mňa.
"Dobre?" Nadvihol obočie a čakal na odpoveď.
"Nie." Odvrátila som od neho zrak a zapozerala som sa radšej na nočný stolík.
"Tak a teraz posledný krát." Dal si dole sako, kravatu a košeľu si len prevliekol cez hlavu. Bože ten má ale sexy telo. Sklapni!
Zahriakla som moje hormonálne ja i keď som musela priznať, že má pravdu. Má krásne telo. Tehličky na bruchu, žili na rukách a krásne V-ečko.

Postavil sa pred posteľ tak, že som ho mala prakticky pod nohami, zohol sa a prešiel po štyroch až ku mne.
"Tak aby bolo jasné. Už nikdy ku mne nebudeš drzá lebo sa ti stane to čo aj Ianovi." Boli sme od seba len kúsok. Stačí pohnúť hlavou a...Bože Angela prestaň!
"Dám si sprchu." Usmial sa tým najkrajším úsmevom čo som videla a prešiel do kúpeľne.
"Prečo som tu? Nemohla som ostať pri Emme?" Vykukol z poza dverí.
"Emma by si ťa obľúbila a nechovala by sa k tebe ako k zajatcovi."
"No lebo ty sa tak chováš." Pretočila som očami a radšej som sa pozerala inde než na jeho telo.
"Počkaj si do obeda." Provokačne sa usmial a tresol dverami.

-A