The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 2.

"Naša hviezdná rebelka, Daphné Finley si počas včerajšej afterpárty v klube Amnesia zrejme dosť užívala, a to nie len pod vplyvom alkoholu, ale podľa svedkov užila aj nejaké drogy. Prezradili ju zväčšené zrenice, nekontrolovateľný smiech..."

"Prosím ťa, drž hubu." prerušila som Martina v čítaní. "Tie sračky, ktoré tam sú napísané, nie sú pravdivé. Veľmi dobre vieš, že by som nikdy nedrogovala." neveriacky som krútila hlavou a založila si ruky na prsiach.

To naozaj tí ľudia už nemajú o čom písať, tak vytiahnú to, že som na včerajšej párty drogovala? To je tak nechutne smiešne a úbohé zároveň, že by som najradšej prišla do určenej redakcie a vyfackala by som ich tam všetkých do radu. Je mi jasné, že musia o niečom písať, aby niekoho zhodili, ako napríklad práve mňa. Ale nemusia si honiť ego práve na mne takýmto článkom.

"Ja to viem. Len som si to chcel overiť." mykol ramenami. "Ale keď už máš dnes rozhovor v tom rádiu, určite sa ťa budú na to pýtať. Takže, vieš čo máš robiť." spojil pery do rovnej línie. Prekrútila som len očami a s povzdychom som prikývla hlavou na súhlas.

"Len nech mi niekto vysvetlí, že ako kurva prišiel na to, že keď mám veľké zrenice a nekontrolovateľne sa smejem, tak musím byť hneď zdrogovaná? Smejem sa stále, a zreničky mám tiež stále veľké!" prešla som k Martinovi bližšie, aby sa o tom presvedčil.

"Ugh dobre, ja ti verím." odtlačil ma od seba. "Len takto ku mne blízko nechoď. A hlavne nerob očami to, čo si robila. Bolo to nechutné." skrútil znechutene tvár a sadol si na sedačku. "Kde sú vlastne ostatní?" opýtal sa s nadvihnutým obočím.

"Spia eš..." začala som hovoriť, no prerušil ma krik, ktorý išiel zrejme z kúpeľne. A nemýlila som sa. Bol to Rick, ktorý odtiaľ vyšiel s celou červenou tvárou. S Martinom sme sa na seba vzájomne pozreli a začali sme sa obaja nehorázne smiať.

"Kto. To. Kurva. Bol?!" kričal, pričom sa to snažil utrieť s vlhkou vreckovkou. Môže byť niekto tak strašne komický ako on, keď kričí? Nečudujem sa, že ho nikto nebere vážne.

"To ty?" drgol Martin do mňa a šepotom sa ma nenápadne opýtal, na čo som prikývla. "Good job." opäť sa zasmial a tlapli sme si na to.

"Ty suka. Za toto zaplatíš! Toto," ukázal na svoju tvár. "ťa bude stáť veľa!" kričal cestou do kúpeľne. Ako na povel som sa začala znova smiať, no tentokrát až do kolien.

"Naozaj si si nič nedala?" načiahol sa ku mne. "Aha, sype sa ti z nosa ešte."

"Sklapni." buchla som ho do ramena.

"Inak, vy dvaja sa k sebe geniálne hodíte." zhodnotil Martin po chvíli ticha.

"Ugh, ako si na to prišiel?"

"Obaja ste egoistické a narcistické svine." mykol ramenami. Za to som mu venovala nejeden škaredý pohľad a buchla som ho do ramena.

Nakoniec sa rozlúčil so slovami, že mi drží palce na rozhovore a vidíme sa až v Londýne, keď sa vrátim, pretože ide znova za manželkou a už aj dcérou. Yay, už sa nemôžem dočkať, keď ju uvidím! Je pravda, že deti neznášam, ale Tara je samozrejme výnimka.

Popravde, chcem sa domov vrátiť čo najskôr. Pekne do môjho domu, kde si vyložím šunky a budem sa vyvalovať v posteli celé dni. Samozrejme, iba vtedy, kedy to bude možné, pretože aj keď tour skončilo, nastáva obdobie, kedy bude veľa rozhovorov a ďaľšie chujoviny okolo toho. Ak mám pravdu povedať, najradšej by som sa ma všetky povinnosti vysrala, pretože ma to už naozaj nebaví. Hold, vybrala som si taký život, aký mám, tak sa nemám čo sťažovať.