The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 14.

Harry's POV

Neviem čo to bolo, všetko sa to tak rýchlo zvrtlo. Videl som, ako Daphné padá na zem. Nevnímal som nič iné a okamžite som sa rozbehol ku nej. Bolo mi jedno, že tu je nejaký psychopat, ktorý tu strieľa, hlavné je, aby Daphné bola v poriadku.

Vzal som ju na ruky a okamžite som s ňou bežal do auta, ktoré som naštartoval a plnou rýchlosťou som namieril do nemocnice.

"Doktor, niekto, rýchlo!" kričal som s Daphné na rukách, ktorá bola od krvi. Kurva, toto je zlé.

Vďakabohu niekto rýchlo prišiel aj s lôžkom, kde som ju položil. Povedal som im čo sa stalo, naše mená a hneď potom som ich videl z diaľky smerom na operačné sály.

Pri tej rýchlosti toho, ako sa to všetko zohralo, som nemal ani ponatia, kde ju ten skurvysyn postrelil, no mám pocit, že to bolo v oblasti brucha, čo nie je absolútne dobré. Čo ak ju zranil vážnejšie, než si myslím? Čo ak preboha umrie? Preboha, to určite nie.

Silno dúfam, že Daphné bude v poriadku, že to nebude také závažné, aj keď postrelenie samé od seba závažné je v každom prípade, a že toho psychopata zatvoria na pekne dlhú dobu do väzenia, v kľude aj na doživotie, nech tam zhnije. Alebo na psychiatriu, pretože toto by normálny človek nespravil.

"Nie si nejaký nervný Styles? Všetko dobre dopadne." prehovorilo na mňa svedomie a ja som len dúfal a modlil sa za to, že má pravdu.

•••

"Kriste, je v poriadku?" pribehol ku mne vydesený Martin. "Čo sa presne stalo?"

"Nejaký čurák postrelil Daphné. Ani neviem kam poriadne, myslím, že to bolo niekde v oblasti brucha." odpovedal som mu.

Martin si zúfalo povzdychol, pokrútil hlavou a následne si ju vložil do dlaní. "Je to moja vina. Keby som tak netrval na tom, aby mala to vystúpenie, nič by sa kurva nestalo." zaklial a opakovane na seba nadával. Samozrejme som mu to vyvracal, že to nie je pravda. V podstate sa to mohlo stať kedykoľvek, nie len dnes. Otázka len je, čo to je za človeka a či to spravil kvôli nejakému dôvodu, a keď už tak, tak kvôli akému, alebo mu jednoducho preplo v hlave, bez jediného dôvodu.

"Pán Styles? Som doktor McCibben, doktor slečny Finley." prišiel konečne niekto za mnou.

"Je v poriadku?" okamžite som vyhŕkol s obavami v hlase.

"Áno, je v poriadku. Slečna Finley bola postrelená v oblasti brucha, kúsok od žaludka, čo spôsobilo vnútorné krvácanie. Vďakabohu zo nebolo až také hrozné, ako sa nám na začiatku zdalo. Samozrejme sa nám ho úspešne podarilo zastaviť, ranu sme zašili a je momentálne mimo obrozenia života." pousmial sa. "Môžte byť na seba hrdý, keby ste dorazili hoci aj o minútu neskôr, mohla by vykrvácať."

"Uf, ani neviete, ako sa mi uľavilo, že je v poriadku." vydýchol som. "Je možné ísť za ňou?" pozrel som sa na Martina a späť na doktora.

"Žiaľ, to môžu iba rodinný príslušníci."

"Nemá rodinu." vložil sa do toho Martin. "Sme jediní ľudia, ktorých Daphné má, tak si myslím, že by sme ju vidieť mohli."

Doktor si povzdychol, jeho pohľad zmäkol a so slovami "poďte za mnou" nás zaviedol priamo do izby Daphné, kde práve leží. Otvoril dvere a všetci sme vošli dnu.

"Za chvíľu by sa mala prebudiť." prikývol som na doktora a nechal nás tu osamote.

Obaja sme k nej ticho prešli. Martin si sadol na stoličku a chytil ju za ruku, pričom ja som ostal len stáť a ostal som na ňu pozerať ako nemý. Nečakal som, že ju niekedy uvidím práve takto.

Prečo sa vlastne starám o to, či je v poriadku alebo nie? Zrejme preto, lebo neprajem nikomu, teda väčšine ľuďom nič zlé a Daphné nie je výnimka. Aj cez to, že sa nechová ku mne práve najlepšie, ide mi len o to, aby bola v bezpečí a nič viac sa jej nestalo.

"Je mi zle z toho, ako ju práve teraz vidím." ozval sa Martin zrazu. "Nečakal som, že niekedy v živote ju uvidím na nemocničnom lôžku, pričom ešte pred tým bojovala o život. Je mi to tak ľúto." pokrútil hlavou a povzdychol si.

"Ale je v poriadku, to je hlavné."

"To áno, to je hlavné." odmlčal sa. "Vieš, je mi ako dcéra, ktorú som nikdy nemal. Doteraz teda." zasmial sa. "Možno je to 'rebelka', ktorá sa vie o seba postarať, no mám aj tak pocit, že ju musím ochraňovať. Ako dcéru. Preto som vlastne najal teba." mykol ramenami. "Verím, že aj cez to akú má povahu, to s ňou nevzdáš."

"To len tak neplánujem, mňa nezlomí." uchechtol som sa. "Len vieš čo? Keď už hovoríme o tom najatí, nejako pochybujem o tých drogách. Možno ju poznám iba dva týždne, no človeka na drogách by som spoznal a ona tak nevyzerá." povedal som čo najviac predsvedčivejšie.

Doteraz som tak nad tým nerozmýšlal, no je to tak. Práveže je Daphné úplne v pohode, nemám pocit, že by mala nejaké problémy a taktiež žiadné problémy nie sú ani s ňou. Práve preto o tom dosť pochybujem.

"Napríklad tie testy. V kľude mohla byť pri niekom, kto fajčil trávu." mykol som ramenami.

"Ja som napríklad nikdy neveril tomu, že by do drôg spadla. Ale ako som vravel, bojím sa o ňu. Takže akonáhle mám nejaké podozrenie, potrebujem, aby bola pod dohľadom. Takže, aj keby sa zistilo, že to s tými drogami by nebola pravda, potrebujem, aby si ju po tomto ochraňoval. Nikdy nevieš..." nedopovedal, pretože mu začal vibrovať telefón. "Prepáč, je to súrne." prikývol som. Martin sa postavil a odišiel von.

Daphné's POV

Hneď ako som sa zobudila, bola som dosť mimo a čudovala som sa, kde to som. Samozrejme mi hneď doplo, že ležím v nemocnici. Neskôr som započula ako sa otvárajú dvere, jeden neznámy hlas a jeden známy. Harry. Potom sa ozval ešte jeden hlas, čo bol Martin. Chvíľu sa rozprávali o mne, až nakoniec Martin musel niekam ísť a ja som tak prerušila svoj 'spánok'.

"Aké zlaté, ako ste o mne hovorili." zachrapčala som. "Normálne som si myslela, že sa od dojatia rozplačem." prekrútila som očami a slabo som sa zachichotala, keďže ma všetko bolí.

"Haha, v každej situácií musí byť Finley vtipná." Harry prekrútil očami. "Ako sa cítiš?" opýtal sa s úsmevom a pozrel sa mi priamo do očí.

"Uhm, mohlo byť aj lepšie." pritisla som pery k sebe a jemne som sa posunula hore. "Čo sa presne stalo? Teda, ako som mohla zistiť, postrelili ma. Ďalej?" opýtala som sa tento krát vážne.

"Samozrejme panika a chaos. Rýchlo som ťa vzal na ruky a čo najrýchlejšie som vyrazil do nemocnice. Ten čurák ťa trafil skoro do žalúdku, mala si vnútorné krvácanie, no vďakabohu si už v poriadku." Harry sa usmial a sadol si ku mne.

Takže som to pochopila tak, že Harry mi vlastne zachránil život. Samozrejme som mu za to neskutočne vďačná, pretože ak by nebol pri mne, je šanca, že by som tu viac nebola. Kto vie, kto by tam v momente pri tom chaose zavolal záchranku.

Ale, kto bol ten, čo mi chcel ublížiť, alebo ma rovno zabiť? Neviem o tom, že by som niekomu ublížila tak, že by ma musel rovno zabíjať.

"Ďakujem, Harry." povedala som úprimne, s úmevom na tvári. "Aj za to, že si ma zachránil, aj za to, že si sa ma zastal."

"To je v pohode." úsmev mi opätoval. V kľude môžem teraz povedať, že som sa práve zamilovala do Harryho krásneho úprimného úsmevu.

Ahojte zlatíčka moje💞
Yay, je tu nová časť! Čo je problém, absolútne si s ňou nie som istá. Tak trochu dosť sa obávam, že je fakt hrozná, ugh. Neviem čím to je, možno je to tým, že som sa potrebovala vypísať, a tak som písala jal rýchlik a práve vtedy je to na kokot.
No neviem teda, som zvedavá, čo poviete na časť, ak Vás teda nebudú bolesť pršteky, mozgové závitočky a nebudete lenivé napísať nejaký komentík, ako minule😇😇❤️❤️
75 votes🙏🏻
Votes & Comments babes❤️
Nika❤️