S vytreštenými očami som pozrela na Zayna a začala som sa hrozne smiať. Že to nemyslí vážne? Preboha, určite nie.
"Čo sa smeješ?" opýtal sa.
"Na tom, aký si vtipný." uškrnula som sa. "Dobré, že aspoň niekto tu má zmysel pre humor, však, Harry?" pozrela som na neho. On mi akurát venoval jeden z jeho vražedných pohľadov a radšej si odpil z piva pred sebou.
"Ja si nerobím srandu." uchechtol sa. "Ale Harryho si pekne zotrela. Ako vidím, stále si taká milá a dobrá k ľuďom." zasmial sa a žmurkol na mňa.
Radšej som jeho prvú vetu ignorovala, pretože som naozaj nevedela, čo na to povedať. Prečo sa vlastne o niečo snaží, keď vie, ako náš vzťah skončil? Nebolo to naozaj nič pekné, vždy keď som si na to spomenula ako to prebehlo, bolo mi hrozne. Ešte k tomu, keď som uvedomovala to, ako mi matka predtým pekne jebla a naložila mi, že by som mala od nej odísť. Ugh, vtedy netušila, že som mala také niečo už v pláne.
Flashback
"Kurva Zayn, nevidíš, že nemám práve náladu na tvoje hlúposti?!" vyštekla som po ňom, odstrčila som ho od seba a rukou som sa chytila za čelo. "Ešte ty ma štvi." povzdychla som si.
"Ako, môžeš mi vysvetliť, čo ťa zase žere?" priblížil sa viac ku mne, rukami sa zaprel a opierky sedačky a jeho tvár bola v momente nebezpečne blízko tej mojej. "Myslel som si, že si dnes užijeme skvelý deň. Ale nie, pretože sa tu musí niekto chovať ako malé decko." mávol rukou.
"Za to, že nemám náladu na to, neznamená, že sa chovám ako malé decko." pretočila som očami. Prudko som sa postavila zo sedačky a prešla som k nemu. "Kurva, veľmi dobre vieš, že to už nezvládam a ešte ty sa do mňa jeb. A že kto sa chová jak malé decko!"
"Keby si sa práve videla, vedela by si, kto je tu to decko." Zayn sa provokatívne uškrnul. "Vieš čo doriti? Ja už nemám na toto náladu. Nebaví ma to, ako sa ty stále sťažuješ na tvoj život, ako sa chováš ku všetkým, ako neustále nadávaš na svoju matku..."
"Počkať, počkať... Stop." prerušila som ho, no tektokrát som už nekričala. Môj hlas sa pomaly lámal a čo raz bol tichší. "Ako môžes povedať takéto niečo?" hlesla som. "Ale fajn, tak nejako tuším, čo mi chceš povedať. Ale s radosťou to poviem za teba. Je koniec..."
End of flashback.
Po tomto sa naozaj čudujem tomu, že sme teraz spolu úplne v pohode a smejeme sa. Zrejme na to zabudol. Ja som síce na to nezabudla, no jednoducho som to hodila za hlavu, pretože to je len predsa minulosť a v kľude by som to mohla nazvať 'detskou láskou'.
Ale keby som si mala predstaviť, ako ja a Zayn sme opäť spolu... Ugh, nie. Aj keď vyzerá dokonalo a na zožratie, tak jednoducho nie. Aj tak by to dopadlo ako naposledy. A ešte niečo. Už dávno nič k nemu necítim a s takými ľuďmi nič nemávam. Teda, pokiaľ neúraduje alkohol, vtedy sa situácia mení. Ale to nič nie je, iba blbé úlety.
"Vždy som bola milá a dobrá." provokatívne som sa usmiala a zaklypkala som mihálnicami. "Však to predsa vieš." mykla som ramenami.
"Ale no, musím uznať, že si mala aj svetlé chvíľky."
"Ona?" Harry skočil Zaynovi do reči. "Ak ona bola niekedy v živote normálna a milá, tak ja som potom pápež Harold a vládnem podsvetiu." prekrútil očami.
"Haha, to malo byť vtipné?" nadvihla som obočie.
"Drž hubu." odsekol mi na to a niekam odišiel. To sa nebojí, že sa tu medzitým sfetujem jak doga?
YOU ARE READING
The Dark Side of Fame //h.s. [SK]
Fanfiction„Keby nebolo mojej matky, všetko by teraz bolo inak. Mala by som otca. Možno celú rodinu. Namiesto toho som teraz sama. No tým, že ma vyhodila po sedemnástke z domu, nezažila by som to, čo zažívam teraz. Taktiež, nestretla by som určitých ľudí. Či u...