The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 10.

"Si si vedomá toho, že ak to Martin zistí, čo aj zistí," pozrela som na Harryho vražedným pohľadom, "tak ma zabije?"

"Preboha, len kvôli blbému, hlavne drahému vínu, ktoré je špeciálne priamo pre teba? Huh, určite nie." pokrútila hlavou a prešla k stolu, kde víno položila a odišla do kuchyne. Vrátila sa s otvarákom a dvomi pohármi v ruke, s ktorými sa opäť vrátila k stolu. Víno otvorila, naliala ho do pohárov a jeden z nich mi podala.

"Tak, na moju smrť." uškrnula som sa a štrngli sme si, načo sme sa obe zasmiali.

Počas toho ako sme sedeli na kraji bazéna a máčali si nohy, sme popíjali červené sladké víno a smiali sa na veciach, ktoré mi Martyna vravela. Čo ma zneisťovalo, bol Harryho stály pohľad, ktorý som na sebe neustále cítila. Čo má akože za problém, keď stále na mňa pozerá, akoby ma chcel zabiť? Ja som mu nič zlé nespravila, to on mne. Vadí mi, že tu je, a že nemá zmysel pre humor! Kriste, však to je hrozné a pre mňa ako utrpenie. Za to ale ale fakt jebavý, a to dosť. Ale to nemení nič na tom, že chcem aby odišiel.

"Mohli by sme ísť dnes do klubu." ozvala sa po fakt krátkej chvíli ticha Martyna a dopila obsah pohára.

"Tak to nemohli." nervózne som odsekla.

Štve ma ten fakt, že mám doslova zakázané ísť niekam bez Harryho, čo znamená, že po desiatej môžem ísť akurát do riti a naspäť. Do klubu nemôžem ísť už vôbec, pretože tam je veľa alkoholu, taktiež sa tam vyskytujú drogoví díleri, čo Martin veľmi dobre vie, takže ma tam nechce pustiť. Trápne. Ale ako mu mám doriti dokázať, že tá tráva nebola moja, aby to všetko skončilo? Kde sa vlastne objavilo v mojej krvi THC?! Tu niečo nehraje.

"Prečo nie?" zúfalo si povzdychla.

"Kvôli tomu incidentu s drogami, však o tom vieš." prekrútila som očami. "Jednoducho mi to kvôli tomu Martin zakázal." nervózne som odsekla.

"Ale to nemôže doriti." zvráštila obočie.

"Ale môže. Tiež to bolo nadriadené od manažmentu a veľmi dobre vieš, čo ja s tým môžem." mykla som ľahostajne ramenami.

"Nevadí ti, že ti môžu takto manipulovať život?" opýtala sa ma s vážnou tvárou, pričom tam nebola žiadna iná emócia, ako len lútosť.

Je pravda, že mi to 'zaobchádzanie' so mnou vadí, pretože sa naozaj občas cítim ako bábka. Ale nie vždy to je také zlé a radšej budem žiť takto, ako by som mala byť niekde pod mostom, kde som vďaka svojej matke skončila. A práve vtedy by som bola zrejme na drogách, nie teraz. Nemám jednoducho dôvod na niečo také. K životu to ja nepotrebujem.

"Tak ako kedy. Lepšie, akoby som mala mať za susedov ľudí z vedľajších kontajnerov." odmlčala som sa. "Dobre, čo tak už dosť takýchto rečí? Pretože mám chuť sa baviť o niečom veselšiom ako o mojom živote. A ugh, no na ďaľšie víno, pre ktoré idem." zasmiala som sa.

•••

"Áno, bude možné aby som tu ostal." hovoril Harry do telefónu a nemusím tri krát hádať s kým volá. S pekne naštvaným Martinom. A či mi to vadí? Hah, nie.

Jeho problém, že je naštvaný. Keby mi alkohol nezakázal, naštvaný by nebol a všetci by sme boli v pohode. Aj Harry, pretože neverím tomu, že mu nevadí to, že musí byť cez noc u mňa, keďže z jednej fľaše boli tri, štvrtú sme načali (no nedopili) a ja aj Martyna sme to jednoducho prehnali, vďaka čomu sme mu pekne liezli na nervy a ja v tom zrejme budem pokračovať. Ale mne to je jedno, pretože ja sa skvelo bavím na Harryho naštvanom a otrávenom výraze.

Harry's POV

Čakal som, že mi Martin bude nadávať za to, že som neurobil nič s tým, že Daphné pila, no vďakabohu sa tak nestalo. Zase tu ale musím ostať, čo je pre mňa naozaj ako za trest, keďže tie dve vedia pekne liezť na nervy.

"No čo Styles? Ostávaš tu?" Daphné sa znechutene uškrnula a ako naschvál som s veľkou radosťou prikývol.

"Tešíš sa, čo?"

"Akoby som mohla." prekrútila očami a ja som sa musel škodoradostne uškrnúť.

Som zlý, ak sa teším z toho, aká je zo mňa nervózna?

Keďže už nebolo práve najteplejšie, predsa len bude pol desiatej, tak sme obaja vošli späť do domu, presnejšie do obývačky. Na stole bolo otvorené ešte jedno víno, ktoré tie dve načali, no aspoň to nedopili. Ešte skôr, než si ho Daphné všimla, fľašu som vzal do ruky a odišiel som do kuchyne, kde som obsah fľaše vylial do drezu.

"Si idiot. Nemal si to vylievať." odsekla naša opitá rebelka, keď som sa vrátil späť.

"Ako vieš, že som to vylial?" nadvihol som jedno obočie.

"Za to, že som opitá a prirodzene blondýna, nemusím byť hneď blbá."

"To som nepovedal." dvihol som ruky na obranu a sadol si oproti nej do kresla.

"Ale myslíš si to." naklonila hlavu a zaklypkala mihálnicami. Aj keď si myslím, že to pravda je, ostal som radšej ticho.

Ako tak ju sledujem, musím uznať, že je to jedna z mála žien, ktoré sú krásne aj bez make upu. Škoda, že jej povaha jej to neskutočne kazí, no kto vie, čo za tým je. A mňa samozrejme stále žerie, že to neviem. Taktiež to ale môže byť sláva, čo ju tak zmenila, ale tiež nemusí.

"Čo tak na mňa stále pozeráš?" opýtala sa ma a ja som sa akoby zobudil z tranzu. Ani som nejako nevnímal, že na ňu neustále čumím jak idiot.

"Rozmýšlam." odpovedal som jej s úplne kľudným tónom. "Rozmýšlam nad tým, ako by si sa chovala, keby si nebola slávna." povedal som skôr, akoby sa ma stihla opýtať kde sú neustále moje myšlienky.

"Akoby som sa chovala, tak to neviem, ale viem kde by som bola, a čo by som pravdepodobne robila." povzdychla si, pričom som v jej hlase mohol počuť... bolesť? Áno, jednoznačne to bola bolesť.

"Schválne, čo by to bolo?"

"Zrejme by som v rušných uliciach Londýna hrala na gitare a žobrala by som na to, aby som mala kde spať." vydýchla. "Za to všetko samozrejme ďakujem mojej matke. Vlastne, bolí ma nazývať ju matkou, pretože si to ona vôbec nezaslúži." povedala znechutene.

"Čo sa stalo? A otec čo?" vyhŕkol som.

"O mojom otcovi viem akurát to, že nabúchal moju matku. Viac o ňom neviem. Boh vie, či ma vlastne opustil, alebo ani o mne nevie." odmlčala sa. "No, o mojej matke, povedzme tomu, že nemám problém jej povedať do očí ako ju nenávidím, a že je to obyčajná kurva." provokatívne sa uškrnula. "Aspoň viem, ako sa nemám chovať, keď ja budem mať dieťa. Keby som sa mala chovať tak, ako ona ku mne, radšej sa zabijem, pretože také niečo si nezaslúži nikto." dokončila svoj prejav a z hlboka sa nadýchla.

"Ako sa k tebe chovala?" vypytoval som sa ďalej, keď som videl, že nemá momentálne problém sa mi s niečim zdôveriť.

"Hrozne. Jednoducho... týrala ma."

Ola lásky moje!
Konečne som tu, aj s novou časťou, tak opäť hore ruky pre mňa!🙌🏻
S časťou som celkom spokojná a veľmi dobre vieme, čo to znamená.
No, časť by bola aj včera večer, ale určite ste si niekto museli všimnúť, že wattpadu pekne jebalo, taktiež preto musím teraz prepisovať celú poznámku autora, ugh😃 Tak ale už ide, tak hurá.
Tak, čo si myslíte o časti?❤️
Snáď sa Vám páčila❤️
Dáme 70 votes?🤔💕
Votes & Comments❤️
Love ya, Nika🙌🏻