The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 44.

Toto je zlé. Viac než zlé. Nesníva sa mi to len? Bohužiaľ, nie. Fakt by som tu už skôr čakala Harryho ako Zayna. Kriste, nemám iba halucinácie? Opäť, bohužiaľ, ani to nie. Fakt to nechápem. Čo sa to, dopekla, stalo?

"Daphné?!" Zayn na mňa vytreštil oči. Presne tak ako ja na neho. A taktiež zmätený ako ja.

"Kriste, Zayn, ako? Čo sa stalo?" zúfalo som sa ho opýtala, dúfajúc v to, že dostanem od neho nejakú odpoveď.

"Sklamem ťa, neviem. Tiež by som rád vedel," rukou si vošiel do vlasov. "Koľko sme toho vypili? Absolútne nič si totižto nepamätám."

"No zrejme dostatočne dosť na to, aby sme obaja dovolili, aby sme sa spolu vyspali," povzdychla som si. "Nikto sa to nesmie dozvedieť," ukázala som na neho výstražne prstom. "Hlavne nie Lucas. Nechcem ho nijako zraniť," zúfalo som sa chytila za čelo.

"Akože mne je to dosť jedno, ale keď to tak chceš, dobre. Budem to akceptovať," kývol hlavou a mykol ramenami. "Ale prečo nechceš, aby to vedel?" nadvihol obočie.

"Ehm," sadla som si späť na posteľ k nemu. "Včera, ešte predtým, ako sme došli do La Fiesty, mi tak trochu vyznal city," odpovedala som. "Akože ja nevravím, že Lucas je zlý alebo niečo. Pretože on je skvelý chlap, to áno. Ale ja k nemu zatiaľ nič necítim."

"Zatiaľ?" opäť nadvihol obočie a zahľadel sa na mňa.

"No, hej," stisla som pery do rovnej línie. "Čo ty vieš, možno ma čaká konečne niečo dobré a chcem to využiť," rozhodila som rukami. "A rozhodne to nechcem posrať."

"Nie je za tým aj niečo iné?" tentokrát ma priam prebodával pohľadom. Akoby som mu niečo tajila. Či sa mi to iba zdá?

"Eh?" venovala som mu nechápavý pohľad.

"Pokiaľ viem, chceš sa odpútať od nejakej určitej osoby. Od takého kučeravého idiota," zasmial sa.

Okamžite som stuhla. Moje srdce poskočilo a dobre, že moja sánka nespadla niekde na zem. "Č-čo?"

"No, to si mi presne povedala včera. Toto je jedna z mála vecí, ktoré mi utkveli v pamäti," smial sa ďalej. Uvedomuje si ten chlapec, že pre mňa to nie je vôbec vtipné? Hlúpi chlapi.

"Ale dobre robíš. Ak ti mám poradiť, s Harrym si nikdy nezačínaj." Ugh, čo tým myslel?

Nechala som to tak a mykla som ramenami. "Fajn, koniec debaty, musím ísť," pretočila som očami.

Zo zeme som si vzala svoje oblečenie a utekala do kúpeľne. Tam som sa v rýchlosti zamkla. Rukami som sa zaprela o umývadlo a zapozerala som sa na seba do zrkadla. To, že som mala kompletne rozmazaný make-up a vlasy do všetkých strán, som maximálne ignorovala. Len som potrebovala poriadne sa na seba pozrieť a porozmýšľať nad tým, čo som to spravila. Doteraz som si to ešte nejako neuvedomila. Buď to je tým, že som hore pár minút, alebo mám v sebe ešte pozostatkový alkohol.

"Nuž, jednoducho si sa vyspala so Zaynom. Nič strašné. Nebuď taká drama queen," stále som si opakovala. Po pár minútach to aj skutočne pomohlo. Len nech sa to Lucas nedozvie, to je všetko.

Čo najrýchlejšie som sa obliekla a umyla som si zbytky make-upu. Doteraz som vyzerala ako príšera, viac už nemusím. Keď som vyšla z kúpeľne, Zayn tam už nebol sám. A kurva. Prečo práve teraz a v tejto situácií sa stretávame? Ešte k tomu po hádke?

Keď ma uvidel, na tvári neskrýval prekvapenie, že som tu. Ja som hlavne nebola pripravená ho po včerajšku vidieť. Nie po tom, ako zas a raz musel zraniť moje city. Prečo tu sakra je a stojí priamo predo mnou? A prečo vlastne rovno nezdrhám a namiesto toho pred nim stojím ako socha?