The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 17.

"Zlaté ako o mne rozprávaš." provokatívne som sa uškrnula.

Keď sa Harry vrátil do svojej pôvodnej pozície, hlavu som opäť položila na jeho rameno a povzdychla som si. Nastalo len príjemné ticho, ktoré začali vypĺňať dažďové kvapky. Vďaka zastrešeniu na nás neprší, a tak sme si mohli užívať toto skvelé počasie. Teda aspoň ja, pretože dážď milujem.

"Vieš o tom, že keby nás takto videli paparazzovia, média by z nás spravili pár?" otočila som sa na neho s pobaveným výrazom v tvári.

"Ja som si myslel, že to už robia." uchechtol sa.

"To áno, snažia sa, aby mali čím zaujať. Ale toto by bolo už definitívne." našpúlila som pery a zasmiala som sa. "Ja som vravela, že Darry bude raz real."

"Iste, sú, budú, to je totálne jedno, z nás miláčikovia celej Británie, teším sa." pretočil očami a tiež sa zasmial.

"Máš sa prečo." prižmúrila som na neho oči a znova som sa zasmiala.

Keď sa z dažďu stal doslova lejak a dosť sa ochladilo, rozhodli sme sa vrátiť dovnútra. Objednali sme si nejaké čínske jedlo, ktoré bolo mimochom fakt skvelé, a pustili si nejaký trápny horor, aby sme sa nenudili, keďže obom sa nechcelo spať. A samozrejme, kto by sa nudil so mnou pri hororoch? Keďže sa bojím, neustále si zakrývam oči a nadávam pri scénach, ktoré si omylom pozriem keď práve nechcem, môj spoločník, v tomto prípade Harry, musí mať z toho fakt veľkú srandu. Ale aj tak to mám u riti a horory pozerám aj tak, možno preto, lebo sa rada bojím, alebo ja neviem, fakt nie. Samozrejme to potom ľutujem, pretože v noci namiesto nábytku vidím práve to, čo chcem najmenej a keď som sama, tak to ani nehovorím. Vtedy počujem aj to, čo nechcem. Znie to fakt debilne a dosť paranoidne, ale je to tak. Tak snáď dnes bude Harry natoľko láskavý a nenechá ma spať samú. A aj keď nie, nemá na výber.

"Harrieeeeh?" pozrela som na neho so psími očami a s našpúlenými ústami ako malé dieťa, ktoré niečo chce. Alebo skôr ako ženská, ktorá chce od svojho chlapa kreditku.

"Uhm?" zachrapčal a otočil sa ku mne. "Čo by si chcela?"

"Ako vieš, že niečo chcem?" zamračila som sa.

"Podľa výrazu, nie som blbý." pretočil očami. "No vyklop to."

"Možno to bude znieť fakt debilne, no moc ťa prosím, zľutuj sa nad jeblou ženskou, ktorá je vysratá ako malé dieťa a bojí sa. Že môžem spať s tebou?" opäť som nahodila ten výraz, aby som ho lahšie predvedčila.

"Asi sa tomu nevyhnem, čo?" zafuňal. Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu a víťazne som sa uškrnula. "Keď sa bojíš, nemáš pozerať horory." skrčil nos.

"Nemal si ho pustiť ty idiot. Takže je to tvoja vina, že si dnes nebudeš môcť vyhoniť, keďže budeme zdielať jednu posteľ." uškrnula som sa.

"Si fakt blbá." pretočil očami a nechápavo nado mnou pokrútil hlavou. Ale Harry, ja to viem.

Keďže sú tri hodiny ráno, chcem ísť už spať a bojím sa sama ísť do izby, donútila som Harryho, aby si už išiel so mnou ľahnúť. Pokým on niekam odbehol, zrejme do kúpeľne, to som už nepostrehla, rýchlo som sa prezliekla a ľahla som si do postele.

Po chvíli čakania na Harryho som si uvedomila, ako mi dnes s ním bolo skvelo. Neriešila som žiadne sračky okolo toho, čo sa práve všetko deje a užívala som si. A hlavne, konečne po tých rokoch som mala pocit, akoby som mala normálny život, bez toho, aby bol môj ksicht neustále v médiach len napríklad preto, že sa potknem dajme tomu. Jednoducho aj kvôli blbostiam a riešia to, do čoho ich nič nie je. Niekedy mám naozaj pocit, že by bolo lepšie skončiť kariéru, no na to fakt nemám.