The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 30.

Prebúdzanie. Najhoršia časť dňa. Ako raz povedal Charlie Sheen v Two and half men, už nikdy viac. Samozrejme vstávania, nie pitia.

Čo ma ale udivovalo, bola som iba v spodnom prádle, ležala som vo vani a bola som zakrytá závesom, popričom tyč ležala na zemi. Chvíľu som musela rozmýšlať nad tým, čo som robila, až som si nakoniec spomenula. Keďže som toho včera dosť vypila, 'prekvapivo' sa mi začala točiť hlava. Tak som si sadla na kraj vane, no hlava sa stále točila, a tak aby som udržala rovnováhu, chytila som sa záves, ktorý som samozrejme s následujúcim pádom do vane strhla. Huh, čo mi to len pripomína? Oh áno, už viem, stalo sa mi to. Dvakrát. A pokaždé som bola pod vplyvom alkoholu. Oops.

Neskôr sa mi začali vynárať ďaľšie spomienky zo včerajška. Pili sme, veľa sme pili, tancovali sme spolu, spievala som karaoke, Harry niekam zdrhol, čo mi pripomína, že sa ho chcem opýtať, že kam odišiel. Potom sme odišli domov, pretože som bola unavená, vrhla som sa Harryho... Vrhla som sa na Harryho?! Ó, Bože. Nie.

Pri pomyslení na to som si schovala tvár do dlaní a zafňukala som. "Kriste, som normálna?" opýtala som sa samej seba, aj keď viem, že to bola fakt zbytočná otázka, keďže odpoveď veľmi dobre viem. Samozrejme, že nie som normálna!

Ešte pred nejakou dobou by mi to bolo ukradnuté, no Bože, stalo sa. Ale teraz? Teraz je úplna iná sitúacia z mojej strany, a tak by som sa najradšej prepadla pod zem. No, je tu ale tá možnosť, že si to Harry nebude čo len pamätať. Ale zase aj nie. Fuck, chcelo by to pre neho elektrošoky, aby zabudol.

Opatrne som vstala z vane, záves som dala na bok a odišla som do svojej izby, kde som si okamžite navliekla na seba moju veľkú mikinu. Tam bol totálny smrad a tma, tak som prešla k oknám. Odostrela som masívne závesy, vďaka ktorým do izby prenikli slnečné lúče. A keď som otvorila okná, tešila som sa tomu, že cítim, síce chladný, no za to čerstvý morský vzduch. Ale asi sa tomu netešil Harry, ktorý začal hneď mrnčať a mrmlať, nech zastrem, pretože chce spať. Ale Styles má smolu.

"Žiadne také, že si budeš vyspávať." založila som si ruky na prsiach a prešla som k nemu.

"Prečo nie?" zabručal a pretočil sa na druhý bok.

"Pretože treba upratať. Pozri, aký tu je zo včerajška bordel." zamračila som sa, na čo Harry iba mávol rukou a niečo nezrozumiteľne zamrmlal. "Tebe vôbec nevadí, že ležíš na mokrej posteli?" nadvihla som obočie.

"Prečo by mala byť preboha mokrá?" otrávene si povzdychol.

"Lebo si včera nechcel ísť na záchod asi." povedala som sarkasticky. Zrejme si nepamätá, že sme sa včera tak trochu pooblievali. "Ty to necítiš? Však si spal na tom celú noc." pretočila som očami.

"Iste." zahundral.

"Fajn ty idiot, nedávaš mi na výber." zamrmlala som a chytila som ho za ruku, aby som ho mohla stiahnúť z postele. No namiesto toho, aby Harry skončil na zemi, ja som skončila nalepená na ňom, keďže zareagoval ako prvý a pochopiteľne má viac sily ako ja. Ale mám taký pocit, že nevie ani o tom, že spravil peknú chujovinu.

Kvôli tomu, že práve ležím na ňom, mám pocit, že moje srdce vypovedalo službu. Taktiež sa mi ťažšie dýchalo. A najhoršie bol na tom môj žalúdok, ktorý sa scvrkol do nano veľkosti. A to všetko len kvôli tomu, že ležím na ňom. Kurva Harry, čo to so mnou robíš?

"Nemám pocit, že práve ty by si ma mohla zhodiť z postele." jemne sa uchechtol. Hneď na to privrel oči a široko sa usmial. Kurva Styles, čo tak prestať? Čo ak to robí naschvál?

"Na tvojom mieste by som nepodceňovala niekoho, ako som ja." našpúlila som pery a pre moju vlastnú bezpečnosť som sa z neho postavila.

Prečo mám taký pocit, že pri ňom strácam všetkú silu? Pretože v inom prípade by som sa nicítila pri ňom taká "slabá" ako teraz.