The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 38.

Bože môj! Na čo som sa to preboha pýtala? Nie som pripravená na odpoveď. Aj keď podľa jeho nálady mi je to viac než jasné.

"Kašli na to, ani mi len neodpovedaj. Nechcem to počuť," sykla som po ňom.

"Daphné..."

"Zastav a vylož ma tu niekde," prerušila som ho hneď ako začal rozprávať. "Myslela som si, že to budeš brať normálne, nie ako tragédiu. Ľutujem, že som tomu nezabránila, keď som mohla," odsekla som celkom odporne, až skoro nenávistne.

"Kriste, Daphné, necháš ma už dohovoriť?" povedal tentokrát pokojne. Prisahám, ja ho jedného dňa za toto zabijem.

"Nie!" skríkla som po ňom. "Už nechcem od teba počuť nič," pre zmenu som potichu hlesla, opäť sklamaná. "Môžeš prosím zastaviť a nechať ma vystúpiť?"

"Nie," odpovedal prísne. "Aby si vedela, nenechám ťa potulovať sa v tejto časti Londýna o jednej ráno. Zbláznila si sa?"

"To už dávno. Keď tak, o mňa sa nemusíš báť. Ja budem v pohode," ironicky som sa usmiala.

"Daphné!" skríkol po mne on až ma myklo. "Prestaneš sa konečne prosím chovať ako nejaké skurvené decko?" povedal ostrejšie.

"Že mi to povieš práve ty," pretočila som očami.

Harry mi venoval rýchly varovný pohľad. "Nenechám ťa tu. A už ma konečne nechaj dohovoriť. Ani len nevieš, čo som chcel povedať, ty však namiesto toho robíš náhle závery," pretočil očami. "Daphné, nepovedal som, že to ľutujem. A nie, neľutujem to," vydýchol. "Len jednoducho..."

"To kvôli Alexis, však?" vypustila som z úst skôr, ako som si rozmyslela čo poviem. Bože ja krava, ugh.

"Čo s tým má Alexis?" nechápavo sa na mňa pozeral.

"Vraj ste spolu odchádzali z afterparty, tak som si myslela, že, uh..."

"Že čo? Že som išiel rovno k nej a vyspali sme sa spolu?" nadvihol obočie.

Nevinne som prikývla. "Nie priamo, že ste sa spolu vyspali, ale že proste niečo medzi vami je," mykla som ramenami.

Harry sa len hrdelne zasmial a vyceril svoje zuby. Bože ach. "Nič medzi nami nie je a ani nebude. Iba mi navrhla odvoz, to je všetko," smial sa ďalej. Takto sa mi naozaj ešte asi neulavilo. "Nevšimla si si, že tam bola so Zaynom a ja som tam sedel ako také tretie koleso pokiaľ si neprišla?"

"Uh, aha," zaškerila som sa a radšej som sa viac zatlačila do sedačky. Cítila som sa fakt zle za scénu, ktorú som pred chvíľou spravila.

"Takže, čo sa toho týka, nie, naozaj to neľutujem. Len som to nechcel riešiť ani nič. Vieš, bál som sa, že by to mohlo zničiť náš vzťah. Toto medzi kamarátmi bežné nie je," povedal mierne smutne.

"Ver mi, že toto nie je to, čo zničí náš vzťah," pousmiala som sa. "Stať sa môže hocičo, toto to ale nebude."

"Čo tým myslíš? Čo by malo náš vzťah zničiť?" nadvihol obočie.

"Ja fakt neviem Harry," mykla som ramenami. "Nikdy nevieš, čo to práve bude. Teraz si však užívajme to, že sme v pohode," usmiala som sa na Harryho a ten s úsmevom prikývol.

Som rada, že náš rozhovor nakoniec dopadol takto. A hlavne, mal pravdu, robím zbytočne unáhlené závery. A potom to dopadne hociako, len nie dobre. Teraz sme si to však hneď vyjasnili, a tak myslím, že sme viac ako v pohode. Vlastne by k tomu ani nedošlo, keby Harry nemal tie svoje zmeny nálad. Práve vtedy sa nedá vyčítať, ako sa cíti a čo si myslí.