The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 43.

Fajn, teraz sa cítim ako v začarovanom kruhu nevediac, čo robiť ďalej. Harrymu tu je jedinému do smiechu. Lucas sa tvári, akoby sme mali desať ročné manželstvo, k tomu tri deti, päť psov a ja som ho práve podviedla. A ja? Ja mám asi chuť rozplakať sa a hodiť sa o zem ako malé decko.

"Áno kurva, zaľúbil som sa. A čo teraz?" prekrútil očami. Konečne sa netváril tak ako pred tromi sekundami. "Si krásna, krajšia, ako si pamätám. Máš úžasnú povahu, si sebavedomá. Vážiš si ľudí okolo seba a tých najbližších by si nevymenila za nič. A aj cez to, aká slávna si, nezmenila si sa. Kto by sa nezaľúbil do takej ženy ako ty?"

Civiac na Lucasa som maximálne stratila slová. Nevedela som čo na to povedať. Takéto niečo mi v živote nikto nepovedal, takže ma to veľmi potešilo. Všetko by však bolo lepšie, keby tu nebol Harry s tou najhoršou náladou, akú mohol mať.

"Ja napríklad," zaškeril sa Harry. Pokrčil ramená a bez ďalšieho jediného slova odišiel. Au. Budem sa tváriť, že mi to práve nerozpučilo srdce a následne mi neexplodovalo.

"Nepočúvaj ho," mávol rukou a opäť pretočil očami.

"Aspoň tu máš dôkaz, že sme iba kamaráti. Veľmi dobrí kamaráti," zamračila som sa na neho. "Lebo áno, je to presne tak, ako si povedal. Média len všetko zväličujú."

"Fajn, prepáč, že som tak vybuchol," povzdychol si. "Ani som nechcel aby to tak vyznelo. Len vieš... no, to je jedno."

"Ver mi, že medzi nami nič nie je. Ani nebude, o to sa nemusíš báť," zaklamala som. Teda iba v prvej vete. Nezáväzný sex predsa nič neznamená.

Ale teraz, keby som si s Lucasom začala, Harry by stále bol pre neho potencionálna hrozba. Takže ak sa chcem posunúť ďalej, musím sa od Harryho odviazať. A kto iný by mi mohol pomôcť, ako sám Lucas? Pretože povedzme si na rovinu, Lucas je skvelý chlap. Možno je o niečo mladší odo mňa, občas si zahúli, no to je jediné také, čo by som vytkla. Ide o to, ako sa s ním cítim. O to, ako sa chová. O to, aký je vo vnútri, nie len navonok. Jeho vzhľad je len taký bonus, pretože kurva, ach, vyzerá ako taký poloboh.

A práve teraz sa mi možno naskytuje nová možnosť začať niečo nové. Síce to bude musieť počkať, ale na dobré sa dlho čaká, no nie?

"Dobre, verím ti Daphné," pousmial sa. "Tak, čo tak si niekde vyraziť? Ja, ty, nejaký bar alebo klub?" nadvihol obočie.

Prikývla som. "Dobre, môže byť."

"Fajn, tak o dve hodiny sa vrátim a môžeme ísť," žmurkol a vyparil sa.

Vrátila som sa na pôvodné miesto, kde by som bola zaborená a urobila som to opäť. Normálne som mala chuť sa do tej sedačky úplne zatlačiť a možno tam už ostať aj navždy. Cítim sa ako v začarovanom kruhu, z ktorého neviem vyliezť. Hlavou mi prelietavajú rôzne myšlienky, ktoré ma pletú. Takže ak by som si to všetko chcela teraz urovnať, nešlo by to.

Preto som si spravila medovkový čaj a zabalená v deke som vyliezla s ním na terasu. Sadla som si na sedačku, na stôl som si vyložila nohy a zapálila som si cigaretu. Vonku sa pomaly dvíhal silný vietor, no nechala som to tak a ďalej som sedela. Práve ten vietor ma svojím spôsobom upokojoval. Pokojne by som tu mohla sedieť aj dve hodiny. Len na to by som potrebovala tak dva litre čaju, ďalšiu krabičku cigariet a hlavne čas, ktorý teraz, bohužiaľ, nemám. Preto som tu sedela len polhodinu. Za ten čas sa mi aspoň trochu podarilo upokojiť.

Keď som vyliezla z terasy, dala som si horúcu sprchu, namaľovala som sa, obliekla sa a dve hodiny zrazu boli fuč. Z vonku som počula ako Lucas už trúbi. Vzala som si posledné potrebné veci, obula som si topánky a vyšla som von. Vonku už bolo nehorázne chladno, akoby aj nie, keď je pomaly desať hodín. Zatiaľ som si na to posťažovala, no dnes sa zahrejem inak, ako oblečením navyše. Áno, presne tak, Daphné sa ide konečne po dlhšej dobe opiť. Ani neviem kedy som naposledy pila tak, že by som bola minimálne pri zmysloch.