Chapter 27.

1.5K 172 37
                                    

Harry's POV

"Neviem." mykla ramenami. "Ak chceš odo mňa dôvod, chceš veľa, pretože sama netuším aký je." odmlčala sa, pričom sa tvárila silno zamyslene. "Zrejme mi už chýba chlap." zasmiala sa a prameň vlasov si dala za ucho. "Takže keď budem zdravá, vyrážam na lov." opäť mykla ramenami a otočila sa na odchod.

"A stále si teda naštvaná?" zakričal som na ňu, keďže už bola niekoľko metrov odo mňa.

"Huh, ale áno." zakričala naspäť. Samozrejme mi nedalo a nad jej odpoveďou som musel pretočiť očami.

Do svojej izby som sa vrátil s notebookom a nejakými čipsami v ruke. Keďže sa mi nechce ani trochu spať, potrebujem sa aspoň nejako zabaviť, tak si pozriem nejaký film alebo seriál. V podstate by som ten film alebo seriál sledoval s Daphné v obývačke, no niekto tu musí byť ofučaný a správať sa detinsky. Keby nebola Daphné taká tvrdohlavá, bolo by všetko v poriadku. Ale aj keď zistí, že tá hádka bola totálne zbytočná, ostane ticho a bude sa tváriť, akoby sa nič nestalo, no naštvaná bude aj tak, bez jediného dôvodu a počká si, pokiaľ sa jej ospravedlním, čo sa nestane. Niekedy by som ju za toto naozaj uškrtil, no na to ju mám až moc rád.

Taktiež ale nechápem, prečo vlastne tak vybuchla kvôli tomu čo sa stalo. Bol to iba obyčajný bozk, nič viac. No dobre, ešte som sa k nej tak trochu pritúlil, čo tiež neviem prečo som spravil, ale to je jedno, je to jednoducho detail. Však sme iba kamaráti, nič medzi nami nie je a nič k sebe necítime. Teda aspoň ja k nej nič necítim a verím, že to je tak aj z jej strany, tak čo kriste rieši?

Zas je ale pravda, že som sa zachoval ako idiot, a tak trochu som sa jej za to vysmial, aj keď to práve vhodné nebolo a nebola to iba jej chyba, ak sa to tak dá nazvať. Ale nemusel som sa tak zachovať, tak možno práve to ju vytočilo, môj prístup. Alebo ja fakt neviem, v tomto je ona moc komplikovaná.

•••

Zaspal som až o pol šiestej ráno pri siedmej sérií The Big Bang Theory, čo som bol fakt už zničený. Takže to značí aj to, že som sa zobudil pekne neskoro. A keďže bolo niečo po druhej poobede, z reflexu som okamžite vyskočil z postele a utekal som za Daphné, pretože som potreboval vedieť, či je v poriadku. V izbe nebola, tak buď bude v obývačke, alebo bude v kuchyni niečo chalovať.

Nakoniec som ju našiel v obývačke, ako sedí a je pri tom nejaké syrové tortily a sústredene sleduje telku.

"Lieky si si dala?" spýtal som sa jej a sadol som si kúsok od nej.

"Sklapni. Spieva teraz môj muž." sykla po mne a silno ma buchla päsťou do ramena.

"Heath Ledger?" nadvihol som obočie.

Opäť ma buchla do ramena a pozrela na mňa prižmúrenými očami. Samozrejme si však musela film stopnúť, aby sa mohla na mňa čo len pozrieť.

"Áno, Heath Ledger. Tak drž už chrapuňu, chcem si užiť jeho krásny hlas a úsmev bez toho, aby si mi do toho kecal." zamračila sa na mňa.

"Vieš o tom, že je mŕtvy?" opäť som nadvihol obočie. Daphné mi hneď venovala pohľad typu 'robíš si zo mňa srandu? O svojom 'mužovi' viem všetko'.

"Predstav si." pretočila očami a zúfalo si povzdychla.

Ďalej som bol teda radšej ticho, pretože by som opäť schytal a myslím, že teraz by už nešetrila, pretože Heath Ledger sa nesmie počas jeho spievania pesníčky Can't take my eyes off you prerušovať. Ó, Bože. Zabite ma niekto prosím.

Desať vecí, ktoré na tebe nenávidím, konečne skončilo a Daphné prepla na nejakú chujovinu. Prisahám, že nikdy v živote som ju nevidel tak dlho v kľude, ako dnes, pretože ona má niekedy energie aj na rozdávanie. No dobre, keď je teraz chorá, tak ani nie, ale inokedy áno.

The Dark Side of Fame //h.s. [SK] Where stories live. Discover now