The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 40.

Harry ma po celý čas držal v medveďom objatí a utešoval ma. Celá som sa triasla a mala som pocit, že umriem. To, že som bola na neho naštvaná, som teraz úplne hodila za hlavu. Toto teraz podstatné fakt nebolo. Bola som hrozne vystrašená, horšie bolo, že som to nechápala. Nechápala som, čo sa to vlastne deje, pretože na toto som bola zvyknutá. Myslím paparazzov a novinárov. Nikdy mi to problém nerobilo. A zrazu bum. Veľmi dlho som nebola v takejto panike. Naposledy to bolo v období, kedy mi moja matka robila peklo zo života, vtedy to bolo pravidelné. Panické záchvaty boli na dennom poriadku. Ale keďže matka sa ku mne chovala tak, ako sa chovala, nebrala to na ťažkú váhu. Bolo jej to maximálne jedno a ja sama by som vtedy odbornú pomoc nevyhľadala. Hlavne keď som nebola plnoletá. Takže dúfam, že toto sa mi teraz stalo posledný krát. Nemyslím si, že by som to už zvládla.

Vyčerpaná som približne po pol hodine zaspala. Popravde, nehorázne som to potrebovala, inak by ten hnusný pocit zrejme neustúpil. Každá jedna myšlienka to zhoršovala, najhoršia bola však to, že opäť zväličujem. Každý jeden človek by to určite bral normálne, len ja som asi nejaká vadná.

•••

"Daphné Finley bola dnes v skorých rannných hodinách videná ako odchádza z Panorama City. V tom sa zrazu za ňou vynoril polonahý Harry Styles, známy ako jej bývalá ochranka a odniesol ju späť na rukách. Zrejme späť k sebe. Žeby nový párik? Ostante s nami, o chvíľu sa dozviete viac!"

Och Kriste. A je to tu zase. Opäť nás dávajú s Harrym dokopy. Ako tak pozerám na tú čúzu, ktorej výchadzajú z úst také sračky, že jej riť je by jej to mohla závidieť, je mi zle. Fakt milujem, keď niekto niečo vidí a ihneď robí unáhlené závery. Nie že by som to robila aj ja, ale to je iný prípad.

Obaja sme sa s Harrym chytali za hlavu. Zase je pravda, že Harrymu mohlo dopnúť, že niečo takéto bude, keď dojde dole iba v boxerkách. To je už ale jedno, späť to nevráti.

"Čo vlastne sme?" vyhŕkla som zrazu bez nejakého rozmyslenia.

Ale potrebovala som to vedieť. Spali sme spolu, sme stále spolu, mazlíme sa a ďalšie také tie hlúposti, čo kamaráti moc nerobia. A tým, že nemám v tomto istotu, tak mi to v tomto psychickom rozpoložení nepomáha. Taktiež, ten ranný telefonát s nejakou Summer. Teda myslím, že sa tak volala. Vravel jej, že mu chýba, a že aj on ju ľúbi.

V tejto konverzácií nás vyrušil zvoniací zvonček. Super, opäť sa nedozviem odpoveď. Aspoň nie teraz, keď to vedieť potrebujem. A myslím, že Harry si vydýchol, pretože nemá koč rád takéto otázky "na telo".

Bez slova sa postavil zo sedačky a odišiel otvoriť. Po chvíli prišiel späť, no nebol sám. Krásne vysoké dievča s dlhými kučeravými blond vlasmi, tmavohnedými až čiernymi očami mu robilo tentokrát spoločnosť. Ugh, asi je čas ísť domov.

"Tak ja zrejme pôjdem," pípla som a postavila som sa zo sedačky pripravená odísť. Nebudem tu preboha zavadzať, keď už tu má Harry spoločnosť.

"Nie, počkaj," Harry ma zastavil. "Daphné, chcem ti niekoho predstaviť," ukázal na dievča vedľa neho, ktoré mi venovalo žiarivý úsmev. "Tak, toto je Summer, moja milovaná sesternica," nervózne sa pousmial.

Počkať, počula som správne? Sesternica?! Panebože! Teraz sa mi tak uľavilo! Musela sa sama nad sebou zasmiať, za čo som dostala nechápavé pohľady, či už od Harryho alebo Summer.

"To nič, som Daphné, teší ma," podala som jej ruku a usmiala som sa ako slniečko. Normálne mi padol kameň zo srdca! Hlavne som zbytočne opäť robila unáhlené závery. Veď, keby mal Harry frajerku, vedela by som o tom, nie?