The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 19.

Keďže sa Rick priznal, znamenalo to, že sa dnes môžem vrátiť domov. V prvom rade ale potrebujem, aby mi tam niekto upratal, pretože tam je neustále výbuch.

Takže hneď po tom, čo sa vrátim od Martina, budem musieť poupratovať buď ja, alebo si zavolám niekoho. Skôr ale asi tá druhá možnosť, pretože teraz fakt nemám náladu na stupidné upratovanie. Hlavne keď neviem, či Harry ostáva so mnou, alebo nie.

Kto by to bol povedal, že raz budem nervózna z toho, či ma Harry bude naďalej ochraňovať alebo nie. Ešte pred mesiacom by som sa tešila ako malé dieťa, že ochádza, no teraz si naozaj neviem predstaviť, že by som ostala bez neho. Hlavne, keď on jediný je pri mne, keď ostatní nie. Aj keď musí, ale sám povedal, že je so mnou rád, tak čo potom riešim?

Vlastne, aj keby viac nepracoval ako moja ochranka, určite by sme sa stretávali, verím tomu. Samozrejme ak to z Harryho strany nie je všetko nejaká hlúpa pretvárka, ale o tom naozaj pochybujem. Neverím tomu, že by to bol taký čurák aby to všetko hral. Či? Nie, tomu neverím...

Harry zaparkoval pred budovou Rival Records, kde sa Martin práve nachádza. Celkom dosť nervózna som nastúpila s Harrym do výťahu a stlačila som tlačítko, nech nás vynesie na osemnáste poschodie.

"Čo ti je?" zasmial sa Harry, pričom si zanechal starostlivý výraz v tvári, s ktorým na mňa pozeral.

"Úprimne?" skrútila som tvár do divnej grimasy a s povzdychom som sa oprela o zábradlie, ktoré je vo výťahu.

"No nie, klam mi priamo do očí." prekrútil očami. "No čo?"

"Nechcem, aby ťa Martin prepustil a aby si odo mňa odišiel." zamrmlala som potichu. Nebola som si dokonca istá, či to Harry počul, no nezaujímalo ma to.

"Čo?" nadvihol pobavene jedno obočie. "Bože Daphné, čo tak mi to povedať trochu viac zrozumiteľnejšie?" zamračil sa, no úsmem mi z tváre stále nemizol.

"Že kurva nechcem, aby si skončil a odišiel odo mňa." vyprskla som po ňom.

"Počul som dobre? Vždy som bol v tom, že sa ma chceš zbaviť." s pobaveným výrazom v tvári si musel do mňa rypnúť a šťuchnúť do mňa. Idiot.

"Na začiatku som to naozaj chcela, to mi teda ver." zasmiala som sa a vystúpili sme z výťahu. "Ale ako som ti včera hovorila, si jediný, ktorý so mnou stále je a staráš sa o mňa, aj keď to je samozrejme tvoja práca. Jednoducho naozaj nechcem, aby si niekam odchádzal, či už dobrovoľne alebo nie." vydýchla som a spojila som pery do rovnej linky.

So sklonenou hlavou a totálne červenými lícami som vstúpila so Martinovej kancelárie s Harrym za zadkom. S niekým práve telefonoval, no keď ma uvidel, hovor zrušil a s rozpaženými rukami prešiel ku mne a objal ma. Preboha, Martin, čo to robíš?

"Si v pohode?" potľapkala som ho po chrbte a odlepila som sa od neho.

"Som v absolútnom poriadku." usmial sa. "Takže."

"Takže?" nadvihla som obočie a sadla si do kresla.

"Takže, v podstate sa tvoja práca skončila, Harry." povedal Martin s vážnou tvárou.

Mala som pocit, že som sa práve zadrhla vlastnými slinami a v podstate mi ostalo celkom dosť úzko, no snažila som sa to nedávať moc najavo.