The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 34.

Fajn fajn, prvý krát (či?) v živote dávam poznámku autora na začiatok, nie je až taká priehľadnuteľná ako na konci lol, tak by som bola rada, ak by ste si ju prečítali😊 V prvom rade dávam do pozoru, že koniec tejto časti som musela prepísať, lebo sa mi neľúbil, tak aby ste vedeli😅😅 V druhom rade len toľko, že dúfam, že sa k k storke vrátite a bude sa Vám páčiť, pretože mám s ňou dosť veľké plány😏 samozrejme, ak by niečo nesedelo, nejaké detaily, tak sa ospravedľnujem, predsa len, po tom roku a niečo je to celkom hard písať😅 ale však, uvidíme no, každopádne sama verím, že storka bude len a len lepšia😪♥️ love ya, hor sa do čítania♥️

"Čo to kurva rozprávaš?" Lucas nechápavo pozeral na Harryho, zatiaľ čo sa vo mne nejako rozprúdil adrenalín a stúpali mi nervy.

"Nerozumel si? Mám ti to zopakovať, či ako?" odpovedal mu sarkasticky, no povedal mu to takým štýlom akoby ho vysmial. Huh Harry, máš šťastie, že Lucas nie je moc konfliktný človek.

"Ako haló!" ozvala som sa nakoniec ja. Bola som prekvapená tým, že mi niečo zakazuje. A úprimne, som v takom stave, že neviem čo mám robiť. Tak som sa rozhodla na neho za to nakričať, pretože aj keď ma to prekvapilo (a aby sme si neklamali, trochu aj potešilo alebo ako to nazvať), dosť ma to aj vytočilo. "Nemáš právo na to, aby si mi niečo zakazoval, tak prosím rob to, čo doteraz. Drž hubu a šúchaj nohami. Jednoducho sa do mňa láskavo nestaraj!" zvreskla som po ňom prísnejšie ako som chcela. Všetci okolo mňa boli prekvapený mojou reakciou a o Harrym ani nehovorím. Jeho tvár zdobilo nepríjemné prekvapenie, to však hneď zmenil a z jeho tváre som nakoniec nevedela vyčítať nič. "Ešte niečo by si mi chcel povedať?" víťazne som sa uškrnula priamo do jeho tváre.

"Eh, nie." skrčil obočie, pokrútil hlavou a založil si ruky na hrudi.

"To som si aj myslela. Poď Lucas, ideme." schmatla som ho za ruku a ťahala som ho na parket, kde sme to v podnapitom stave obaja ihneď ovládli.

•••

"Huh, toto sa jej páčiť nebude."

"Tomu ver, že nebude. Keď to uvidí, bude šalieť."

"Ako ju to vlastne preboha napadlo si dať vytetovať jeho meno? Si si istý, že bol za tým len alkohol?"

"Nejde o to čo za tým bolo, ide o to, aké množstvo toho bolo."

"Môžte držať huby?" zabručala som, keď som konečne bola schopná niečo povedať, keď ma už Zayn so Charlotte zobudili svojou rušnou konverzáciou.

Keď som si však uvedomila o čom to vlastne hovorili, v momente som otvorila oči a vyplašene som na oboch pozrela. "Aké tetovanie? Čo? Jak?" nechápala som.

Zayn si jemne poťukal na miesto kúsok pod kľúčnou kosťou a nadvihol obočie. V prvom rade som mohla pocítiť nejakú fóliu, ktorou som to mala oblepené, až potom som sa na to miesto pozrela. Keď som videla Harryho meno pod mojou kľúčnou kosťou, ostala som nepríjemne prekvapená a nemala som ďaleko od toho, aby som začala šalieť a panikáriť.

"Ako?" spýtala som najzúfalejšie ako sa dalo. "Čo sa vlastne včera udialo? Po 'búrlivej tancovačke' s Lucasom si nič nepamätám." povzdychla som si a chytila som sa za hlavu, keďže moje zúfalstvo sa len prehlbovalo.

"No, kde začať..." začal Zayn s jemným, zároveň trochu priškrteným smiechom.

Dozvedala som sa toľko, že po tej tancovačke, ako som to nazvala, som popila ešte niekoľko pohárikov vodky spolu s Charlotte, potom som sa s Lucasom pohádala za to, že som chcela ísť preč a on ma nechcel pustiť a je jasné, že ja nebudem ticho, pretože ja si jednoducho rozkazovať nenechám. Nakoniec sme teda ja, Charlotte a Zayn podnik opustili a dali sme si taký menší Tour de bar po meste, počas ktorého sa Charlotte stratila a ja som zablúdila so tattoo štúdia, odkiaľ som odchádzala s týmto dielom. Dokonca po ceste, zrejme k Zaynovi, kde sa práve nachádzam, som sa skoro pobila s nejakým paparazzom, ktorý si chcel odfotiť moje nové a hlavne fakt úchvatné tetovanie. Ugh, asi idem plakať a zahrabať sa niekde desať metrov pod zem.