The Dark Side of Fame //h.s. [SK]

Chapter 15.

"Už je hore?" vtrhol do izby Martin.

"Nie, ešte spím." uškrnula som sa a Harry sa zasmial.

"Ach, ten tvoj sarkazmus." pretočil očami a prešiel k môjmu lôžku, kde ma chytil za ruku. "Ako ti je?" opýtal sa s hrejivým úsmevom na tvári.

"Je mi fajn, len ma všetko bolí." odpovedala som mu.

"Bál som sa o teba, vieš to?" tentokrát mu úsmev nahradil starostlivý výraz, ktorý som vlastne videla raz v živote (teraz druhý krát), takže v kľude môžem povedať, že takýto Martin je výnimočný. "Akonáhle zistím, kto to urobil, zabijem ho, to ti prisahám."

"Iste." zachichotala som sa. "Mňa by len zaujímalo, prečo to ten dotyčný spravil." zamračila som sa. "Pokiaľ viem, ja som nikomu nič zlé nespravila." povedala som odhodlane.

"Možno nemáš práve najmilšiu povahu, teda ako kedy, no sám viem, že by si niekomu nespravila niečo len tak." povzdychol si Martin. "Zrejme to bol len nejaký idiot, kto vie. Ale zistí sa to a dotyčný bude za to pykať. Tvrdo pykať."

•••

Aké nečakané, že Martin sa zdržal len chvíľu a hneď musel utekať preč. Samozrejme, Harrymu nakázal, aby ostal pri mne, že kvôli bezpečnosti. Chcela som aj namietať, no na čo? Už som vravela, že argumentovanie s Martinom je dopredu prehrané.

S doktorom som sa taktiež rozprávala, vravel, ako na tom som a koľko budem v nemocnici. A hádajte, koľko mi povedal. Dva-tri týždne! Kriste, však sa tu zbláznim! Takže, to že tu je Harry mi zrazu nepríde ako zlý nápad. Aj keď s ním moc srandy nezažijem, čo teraz ani môcť nebudem, aspoň budem mať spoločnosť. A kto vie? Možno budeme mať nakoniec aj dobré vzťahy. Hlavne po tom, ako mi vlastne zachránil život. Zrejme keby nebolo Harryho, viac by som na tomto svete nebola. To by som ale mohla strašiť ľudí, ktorých nemám rada. Ugh, žiadné debilné myšlienky a nápady, prosím.

Ale čo teraz? Je noc, koľko je hodín, to fakt netuším, Harry už spí a ja doriti spať nemôžem. Stále rozmýšlam len nad tým, čo sa v Royal Music vlastne udialo. Otázky ako Kto to sakra mohol byť? Ako sa tam dotyčný dostal? Prečo to urobil alebo urobila? mi neustále vŕtali v hlave a naozaj mi nedali spať, aj keď som predsa len ten spánok nehorázne potrebovala. To si SBS-kári nevšimli nikoho podozrivého? Alebo aj oni s tým niečo mali? Čo ak to bolo naplánované dopredu? Ugh, začínam byť moc paranoidná. Jednoducho mám v hlave bordel.

Neviem koľko bolo hodín, no z môjho spánku ma vyrušilo buchnutie dverí. Vďaka mojej rane som sa nemohla poriadne natiahnúť, a tak som len nespokojne zamrnčala ako malé decko a povzdychla si.

"Oh, prepáč, nechcel som ťa zobudiť." ospravedlnil sa Harry a položil nejakú tašku na stoličku.

"Ale spravil si to." zabručala som. "Koľko je vlastne hodín?"

"Bude deväť." odpovedal. "Doniesol som ti nejaké veci, tiež aj mobil." podal mi ho a ticho som mu poďakovala. "Taktiež by tu mal byť o chvíľu doktor, aby ťa skontroloval."

"Fajn." pritisla som pery k sebe.

Harry si sadol a vytiahol mobil z vačku. Ja som ten svoj odblokovala, dokonca sa čudujem, že má ešte baterku a otvorila som správy. Nečakane mi písal Rick, no napísal mi len toľko, ako mu je u mamy a ďaľšie romány, ktoré mňa bohužiaľ vôbec nezaujímajú. Prečo mám taký pocit, že z našeho kamarátstva viac nič nebude? Však ma má úplne v riti. Kto vie, či práve Martyna je jediná, ktorá mi ostala a aspoň trochu sa o mňa zaujíma. Dokonca jediná mi napísala, ako sa cítim, že média sú plné toho, čo sa stalo v Royal Music, a že čo najskôr ma príde navštíviť.