I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 3.- To nemôže byť pravda!

Ráno vstanem a čudujem sa že mi nezvoní budík, pozriem sa na hodiny a je 7:31. "Do p.... Zaspala som!" Ako som mohla prespať budík?! Rýchlo som vstala z postele a následne si aj na ňu sadla pretože som prudko vstala a dosť sa mi zatočila hlava. Následne som z nej konečne vstala a rýchlo utekala do kúpelne. Tam som vykonala rannú hygienu a rozhodla som sa že malovať sa nebudem. Rýchlo som utekala do izby a nasmerovala si to k skrini. Zo skrine som vytiahla voľné šedé tričko a biele kraťase a vlasy si rýchlo dala do jednoduchého copu. Zhrabla som tašku a mobil so sluchatkami a utekala po schodoch do kuchyne. Na stole som našla lístoček a rýchlo si ho prečítala. Na lístku bolo napísané: Ahoj zlatko musela som ísť do roboty už pred siedmov takže v chladničke máš palacinky naraňajkuj sa a hneď po škole choď prosím kúpiť mlieko, peniaze sú na chladničke. Pa ľúbim ťa a nech sa ti v škole darí.
Mama❤
Ahaa tak preto ma nikto neprišiel zobudiť. No každopádne som sa na raňajky vykašlala pretože som musela ísť rýchlo do školy. Zobrala som z chladničky peniaze a rýchlo sa obula, zhrabla svoj penny a zamkla. Keď som vyšla z domu tak bolo 7:50. Oka mám desať minút nato aby som prišla do školy.. To hádam stihnem. Do školskej budovy som prišla o 8:02. Rýchlo som bežala ku skrinkám a hodila tam svoj penny a utekala hore do triedy. Keď som tam vošla tak sa upreli všetky pohľady na mňa. Našťastie učiteľka ešte neprišla takže pohoda až na tie ich blbé výrazy a posmechy. Ach ja tak nenávidím svoju triedu! No teda okrem mojej naj kamarátky Barči.. Rýchlo som si sadla do poslednej lavice pri okne kde bola Barča. "Kde trčíš?!" Spýtala sa ma Barča. "No ja som prespala budík.." Povedala som zo sklopenou hlavou. Učiteľka už prišla do triedy a začala Matematika. Vysvetľovala niečo pri tabuli a ja som vôbec nedávala pozor pretože som myslela na Jacoba... Zrazu ma učiteľka vyvolala k tabuli a ja som nemala páru o čom je reč. Pomaličky som sa zdvíhala zo stoličky zo sklopenou hlavou a šuchotavím krokom sa vybrala k tabuli. "Slečna Zárecká nemáme nato celý deň kým sa vy dostavíte k tabuli!" Povedala nepríjemným hlasom pani učiteľka. Ja som len prikývla a zrýchlila tempo až som sa dostavila k tabuli. Vzala som si bielu kriedu do ruky a priložila k tabuli a neurobila ani maličkú čiarku. Stála som tam ako socha otočená k tabuli a so sklopenou hlavou. Učitelka sa ma spýtala že či som vôbec aj dávala pozor. "To ona nikdy." Povedal niekto v triede a niektorý sa začali smiať. Ja som zdvyhla hlavu a otočila sa smerom k učiteľke. "Prepáčte, ale nedávala som moc pozor." A zasa som sklopila hlavu. "Nuž dobre zajtra z toho budeš odpovedať. Sadaj!" Povedala zo zvýšenym hlasom učiteľka a ja som si išla sadnúť a dala som si hlavu na lavicu a zkryla ju rukami pretože som sa strašne hambila...

Po vyučovaní*

Po zvonení som rýchlym krokom utekala pred školu čakať Barču no narazila som tam na Moniku a Michaelu a zas mali blbé reči.."No čooo ešte ťa baví to tvoje musical.ly? Je to dosť trapné... Presne ako ty, ty krava!" Povedala Monika. Ja som to proste nevydržala a vrazila som jej. Akurát prišla Barča tá len ovorila pusu a udivene sa pozerala a nebola jediná.. Všetci prišli bližšie a pozerali sa ako Monike tečie krv z nosa. Tá sa rozrevala a utekala niekam dokelu aj s tou jej polovičkou. Ja som sa sama sebe čudovala že som toto spravila. Ostatný už odvrátili svoju pozornosť a išli po svojom. Barča ku mne pribehla pozerala na mňa ako na zjavenie. "Domča to si neurobila!" Povedla s úžasom na tvári. "No niekto to už urobiť musel." Povedala som a všimla som si ako zo školskej budovi vychádza riaditeľka a má to nasmerované k nám. Ja rýchlo odvrátim od nej zrak, vytiahnem mobil a hrám sa že mi volá mama, že musím ísť rýchlo domov že sa niečo vážne stalo. Zobrala som Barču za ruku a stratila sa s ňou v dave ostatných ľudí čo opúšťali školskú budovu. Riadieľka ma tam už nenašla. Rýchlo som sa rozlúčila s Barčou a utekala kúpiť do obchodu mlieko a rýchlo domov. Keď som prišla domov odložila som penny a tašku. Išla som do kuchyne a mama sedela za stolom s nejakými papiermi a mala vážny výraz. "Ahoj mami stalo sa niečo?!" Spýtala som sa jej nervózne a pomaly som dávala mlieko do chladničky. "Noo Dominika mala by sisi sadnúť musíme sa porozprávať.."Povedala mama dosť vážnym tónom a hneď nato prišiel do kuchyne aj môj otec. Sadol si za stôl a prikývol mame na znak že mi má niečo povedať. "Noo vieš... Už tu asi nebudeme bývať pretože to máme trocha zložitejšie s prácou." (btw: jej rodičia pracujú ako producenti a dosť cestujú)
Povedala mi mama, ale akosi som ju úplne nepochopila. "Mami kam sa ideme sťahovať? A kvôli čomu? Nechápem." Začala som trocha zvyšovať hlas. "Hlavne sa ukludni všetko ti teraz vysvetlíme." Ja som jej nato len prikývla hlavou. "Takže ešte to nieje isté, ale možno sa budeme sťahovať mimo Slovenska a týka sa to hlavne teba." Keď mama povedala že sa to týka mňa tak som úplne skamenela. "Takže rozhodli sme sa že chceme aby si splnila svoj sen.. A no ako sme minule spravili pár nahávok ako spievaš tak sme sa skontaktovali s jedným producentom z Virginie a dosť sa mu zapáčil tvoj talent a mohol by s ťa vytiahnuť hore. A my tam máme veľa vybavovačiek takže sa tam musíme aspoň na čas presťahovať a kúpili sme si tam voľný dom kam budeme chodiť každé prázdniny kvôli práci a my tam momentálne odchádzame všetci hneď ako ti začnú prázdniny." Ouukeeej tak toto ma dosť prekvapilo! A asi som musela vyzerať dosť komicky keď som mala otvorené ústa do korán a úplne vypleštené oči. "T-t-to nemyslíte vážne?! Je môj životný sen sa dostať do Virginie! A hlavne preraziť v hudbe!" Mama sa tejto mojej reakcie čudovala pretože si myslela že budem robiť cirkus kvôli tomu že budem bez kamarátiek atď.. Lenže ja veľmi rada odtiaľto vypadnem! Ako áno Barča mi bude chýbať... Ale o dva mesiace sa uvidíme zasa a budeme si každý deň písať....

---------------------------------------------------------
Oukej takže troška dlhšia časť je tu a dúfam že sa vám páči..😍😃😅