I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 62- Odlet

*Deň odletu*

"Tak ahoj o dva a pol týždňa..." Povedala som Jacobovi na letisku a silno som ho objala. "Ahoj." Povedal a stisol ma ešte silnejšie. "Rád by som ti dal pusu, ale tvoj oco ma priam zabíja pohľadom." Šepol mi v objatí a ja som sa tomu zasmiala. Nevidela som ocina keďže som bola otočená chrbtom, ale vedela som si to predstaviť. Keď sme sa odtiahli tak sme si povedali ahoj a ja som išla za rodičmi. "A žiadna pusa? To je teda frajer." Povedal ocino so založenými rukami. Jacob to počul keďže bol hneď pri nás a zasmiali sme sa tomu. Pritiahol si ma k sebe a išiel mi dať pusu. "Hej, hej, hej... Mal som na mylsi rýchlu pusu a šup ideme." Povedal ocino a ja som prekrútila očami. S Jacobom sme si dali rýchlu pusu a my sme odišli nastúpiť do lietadla.

*Už v Trnave na Slovensku*

"Tak sme tu...." Povedala som otrávene keď som vošla do našeho domu. "Ale no.. Veď ty si tu iba na dva a pol týždňa, my sme tu na mesiac." Povedala mama. "Áno, ale aj tak, nemôžem sa dočkať keď budeme vo Virgínii už bývať." Povedala som a išla som si odniesť veci do svojej izby v ktorej bude asi tona prachu ale tak aspoň viem aký mám program na zajtra, dnes už to upratovanie nedám keďže je 23:15 čo sme dorazili z letiska. Posteľ bola čistá tak som sa rýchlo hodila do pyžama a išla spať.

*Ráno*

"Dominica vstávaj však už je obed." Kričala na mňa mama z dola a ja som sa vytrepala z postele do kúpeľne a vykonala rannú rutinu. Obliekla som sa a išla som sa dole najesť. Potom som sa pustila do vybaľovania a luxovania mojej izby. Keď som mala hotové tak som sa rozhodla že sa teda pôjdem po dlhom čase prejsť po Trnave. Zobrala som penny a išla som. Celé Slovensko sa mi neviem prečo už vôbec nepáči. Hrozne som si zvykla na Ameriku. Som rada že som tu zatiaľ len na dva a pol týždňa. Skôr idem preto, lebo mám to vystúpenie s Lucy a Jacobovi začína tá Tour na ktorú sa nesmierne teším. A teším sa na to ako budeme pracovať na spoločnom songu. Rozmýšľala som že by som sa mala už aj viacej venovať škole a nejako si zariadiť aspoň tú domácu školu.

Prechádzala som sa po námestí a vonku bolo pekne slnečno, ale zato chladnejšie ako v Herndone vo Virgínii. Prechádzala som sa na penny chodníkom a potom mi docvaklo že vlastne Barča nevie že som na Slovensku. Rozhodla som sa že ju pôjdem prekvapiť a prídem k nej. Mala som to len kúsok.
Keď som prišla pred bytovku kde býva tak mi docvaklo že čo poviem keď jej zazvoním aby mi otvorila lebo potom už bude vedieť kto som. Okolo mňa išiel asi zrejme správca bytovky a odomykal dvere. "Prepáčte, môžem?" Vošla som rýchlo do dverí a išla som do výťahu. "Počkať! Mladá slečna!" Kryčal na mňa správca a vošiel do výťahu. Bála som sa že čo je za problém. "Na aké poschodie?" Spýtal sa zdvorilo. "Na-na tretie." Povedala som a on stisol na tretie poschodie. "Niesi náhodou tá speváčka?" Spýtal sa. "Speváčok je veľa ale asi hej som." Povedala som a zasmiala som sa. "Moja dcéra ťa zbožňuje. Prosím dala by si mi pre ňu autogram?" Spýtal sa a vytiahol pokrčený čistý papierik s perom. "Jasné." Povedala som s úsmevom a podpísala som sa. "Tak dovidenia." Povedala som a vystúpila som z výťahu. "Ahoj a ďakujem." Povedal a zamával z výťahu. Nadýchla som sa a zaklopala som na Barčine dvere. O 10 sekúnd nato otvorila. "Domča?! OMG! Ahoooj!" Zaričala s rozžiarenými očami a silno ma objala. "Ahoooj!" Povedala som. "Poď ďalej." Pozvala ma dnu. "Vidím že si sama." Povedala som keď som sa vyzuvala. "No hej, mama je v robote." Povedala a obišla ma. "A čo ty tu?" Spýtala sa a my sme išli kecať do jej izby a všetko som jej vyrozprávala. "A nakoľko si tu teda?" Spýtala sa Barča. "Na dva a pol týždňa.. Potom mám vystúpenie vo Washingtone s Lucy." Povedala som. "Nooo aaa... Ako to ide s Jacobom?" Spýtala sa a ja som sa začala trochu červenať. "Noooo... Myslím že super hah..." Nemohla som hneď na Barču vybafnuť s tým že spolu chodíme a tak... Aj jej sa páči a nechcem aby bola smutná alebo tak... "Aaa Domča? Chcela som sa spýtať... Má už niekoho?" Spýtala sa Barča. "Ehmm... Neviem." Povedala som a napila som sa vody. "Ahaa... Vieš stále sa mi celkom páči.. Myslíš že by som u ňho mala šancu?" Spýtala sa a mne zabehlo. "Ahmmm... No..." Snažila som zo seba niečo vykoktať. "No?" Čakala s nadšením na moju odpoveď. "Asi.. No -myslím že- on teraz vzťah nevyhľadáva." Hovorila som sekavo. "Ale veď vždy píše také statusy aj na Twitter a tak.."
"Áno ale tak vieš.. Fanúšičky.." Povedala som a položila som pohár s vodou. "A medzi vami nič nieje? Fakt?" Spýtala sa podozrivo Barča. "A....." Chcela som niečo povedať ale Barča ma prerušila. "Hah asi nie že? Medzi vami by nič nebolo.. Teda nič v zlom hej? Ty by si mi to podľa mňa ani nedovolila veď ste dobrí kamaráti no nie?" Povedala. "Hmm.. No asi." Povedala som s kamennou tvárou. "No ja už asi pôjdem.. O štvrtej ideme do nemocnice za babkou." Povedala som a brala som si veci. "Čo sa jej stalo?" Spýtala sa vystrašene Barča. "No to neviem presne ani ja. Zistíme to tam." Povedala som keď som sa už obúvala. "No dobre.. Tak sa drž a pozdravuj." Povedala povzbudivo Barča. "No hej, dík." Povedala som a objali sme sa.

*Doma*

"Som doma! Ideme už za babkou?" Spýtala som sa na celý dom. "Hej už akurát ideme tak sa ani vyzúvať nemusíš." Povedal ocino a bral kľúče od auta. Všetci sme si nastúpili a vyrazili sme. Keď sme tam dorazili tak sme tam už na chodbe zbadali sedieť dedka a moju krsnú. "Ahojte." Povedali sme si smutne a objali sme sa. "Ako je na tom?" Spýtala sa mama. "Už lepšie ale čaká sa na výsledky ktoré by nám mal oznámiť doktor každú chvíľu. Sadli sme si tam a čakali sme tam už asi vyše hodiny. Tak som si písala s Jacobom.

•Konverzácia•

Jacob: Ahoj❤ no čo ako?
Ja: No čakáme na jej výsledky.😔
Jacob: Uvidíš všetko bude v poriadku..😕💙
Ja: Dúfam 😓
Jacob: Ja to viem❤ Keby niečo, vieš že ťa podržím😕😔❤❤❤
Ja: 😔❤

"S kým si to stále píšeš?" Spýtala sa zvedavo krsná a ja som rýchlo sklopila mobil. "Čo?" Spýtala som sa nechápavo. "Že s kým to stále vypisuješ?" Spýtala sa. "Ehm.. Nič iba niečo pozerám.. Komentáre pod fotkami a tak no." Povedala som a pousmiala som sa. "No dobre no... A inak ako ide kariéra?" Spýtala sa Krsná. "No v pohode len by som sa mala poponáhľať s novým songom." Povedala som. "Hah to nestačí jedna pieseň za rok?" "Tak to nee hah... Aspoň nie pre začiatočníkov." Povedala som so smiechom. "Tak držím palce." Povedala a pohladila ma po rameni. "Tak mám tie výsledky." Povedal doktor a prišiel k nám. Všetci sme sa postavili a čakali sme na odpoveď. "Tak ide o to.......