I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 92- Čo to robím?!

"No pod dole niekto zvoní." Oznámila mi mama a ja som otrávene zišla po schodoch. "No choď otvoriť." Povedala a ja som prekrútila očami a išla som otvoriť. "Ahoj."
"Ty? Čo tu robíš?"
"Prišiel som ťa pozrieť." Povedal a objal ma. Vážne prišiel Mark z Californie až sem zamnou?! "Aha?" Bola som trochu v šoku, ale bola som aj celkom rada že prišiel. "Na koľko tu si?" Spýtala som sa ho a vyšla som s nim pred dom. "No asi na týždeň?"
"A kde si ubytovaný?"
"Noooo..."
"Nooo?"
"Ja ešte nemám ubytovanie tak som myslel..."
"Myslel sisi že ťa nechám u nás však?" Pozdvihla som jedno obočie s ruky som si založila na hruď. On sa iba zaksichtil a neisto prikývol. "Jasan že tu môžeš zostať." Povedala som mu a štuchla som ho do ramena. "Fakt? Ďakujem." Povedal nadšene a objal ma. Prišli sme k nám a neskôr nato som zistila že už bol dohodnutý aj s mojou mamou. Ako fakt?!
"Mark? Dáš si s nami obed." Oznámila mama a on iba s úsmevom prikyvol. Ja som ešte ani neraňajkovala. "Mark poď si kľudne odložiť veci hore a potom by sme mohli do obeda niekam zájsť." Navrhla som a on súhlasil. Keď sme s Markom vyrazili tak sme išli najprv na basketballové ihrisko, ale nehrali sme, iba sme sa po ňom prechádzali. "Dominica? Nechcem byť nejaký vtieravý ale, niesi naštvaná nato že Jacob si už našiel druhú?" Spýtal sa a ja som si povzdychla. "No.. Ani nie. Je to jeho vec a úprimne.. Už ma ani nezaujíma. Ten človek ti nasľubuje a potom hovno dodrží. Sorry za výraz ale musela som sa takto vyjadriť Mark. Ale nemôžem povedať že som ho sakra moc nemilovala. Milovala som ho neskutočne." Povedala som a sklopila som hlavu. "Je mi to ľúto že sa to medzi vami takto skončilo." Povedal smutne a objal ma. "To nič. Zrejme to takto má byť. Asi nebol teda ten pravý." Povedala som a sadla som si na múrik a Mark vedľa mňa. "Čo ty vieš. Možno je ten tvoj vyvolený bližšie než si myslíš." Povedal a pohladil ma po ruke. "Myslíš?" Spýtala som sa. "Nemyslím. Ja to viem." Povedal a pozrel sa mi do očí. A potom... no nejako sme sa začali k sebe probližovať a on sa pozeral na moje pery a ja na jeho. Boli sme pri sebe už tak blízko, ale musela som to prerušiť. "Prepáč." Povedal potichu a pozrel sa do zeme. "Nie nie.. bola to moja chyba." Povedala som skleslo a trošku som sa odsunula. "Dominica!" Kričal na mňa niekto z diaľky........