I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 72

(🎶👆🏼‼️💛)

"Počuješ ma?" Spýtal som sa jej a už konečne otvorila svoje veľké krasné hnedé oči. Ja som sa na ňu usmial a dúfal že niečo povie. "Kto si?" Spýtala sa a ja som skamenel. Toto je niečo čo som nečakal. "Čo?!" Už mi bolo skoro do plaču. "Ha! Mám ťa!" Vykríkla slabým hlasom .. Teda aspoň sa snažila výkriknuť. Mne spadol zo srdca obrovský kameň. "Bože.. Toto mi fakt nerob!" Povedal som a zhlboka som dýchal.

*Dominicin pohľad*
Keď som otvorila poriadne oči tak vedľa mňa sedel vysmiaty Jacob. Rozhodla som sa že si z neho trochu vystrelim že som stratila pamäť a tak sa aj stalo. Ale nuž skoro mi tu zinfarktoval tak som prank rýchlo prerušila. "Ha! Mám ťa!" Snažila som sa vykríknuť no s mojim slabím zachrípnutým hlasom to moc nešlo ale tak, počul ma. "Bože.. Toto mi fakt nerob!" Povedal a lapal po dychu. Ani sa mu nečudujem... Tiež by som na jeho mieste lapala po dychu. "Zdá sa že si už v poriadku." Povedal a zasmial sa. "Hah no.. Koľko tu vlastne som?" Spýtala som sa. "Dva dni." Povedal a ja som vyvalila oči. "A čo Tour?!" Spýtala som sa ho. "Tá sa trošku popresúvala. Snáď ťa tu kvôli Tour nenechám." Povedal a pohladil ma po ruke. "Potrebovala by som vedieť čo mi je a kedy ma pustia." Povedala som. "No doktory povedali že si mala naozaj obrovské šťastie aké nemal asi ešte nikto. V podstate si úplne v poriadku len máš narazenú nohu a mala si iba fakt malý menší otras mozgu. Ale si naozaj v poriadku a je ma tebe ako sa teraz rýchlo zotavíš a môžeš ísť domov." Povedal Jacob a ja som sa hneď pozrela na moju nohu. "No tak to nieje vôbec zle... Hm Okej zajtra chcem ísť domov." Povedala som a zasmiala som sa. "No neviem či tak skoro. Najbližšie pozajtra vo štvrtok."   
"Ale veď ja to zvládnem." Povedala som a dokázala som sa aj posadiť no z toho ležania ma všetko dosť začalo bolieť. "Dominica! Ľahni si!" Hovoril Jacob a pokusil sa ma uložiť späť no ja som mu to nedovolila. "Zavolaj mojich rodičov prosím ak sú tu." Poprosila som ho. "Jasne sú v čakárni. Idem." Povedal a išiel ich zavolať. Ale s rodičmi prišli rovno aj ostatný takže okolo mňa bolo pomerne dosť ľudí. Keď som sa pozrela na Marka tak som mala menšie záblesky z toho sna. Zavolala som ho k sebe a hneď som ho objala. "Prepáč že som ťa nepočúvala." Povedala som mu v objatí. "Hlavne že si v poriadku." Povedal. Keď sme sa od seba odtiahli tak som si všimla ten Jacobov Poker face. Vypukla som do smiechu a všetci sa na mňa len kukali až sa začali smiať z toho ako sa ja smejem. Keď prišla sestrička tak sme všetci stíchli. Sestrička len podozrivo pozerala že asi prečo nás je tam tak veľa. Nuž😄. Dala mi preč inzulín a začala niečo hovoriť Nemecky. Ja som jej povedala že hovorím po anglicky tak začala aj ona. "Myslím že zdravotne už si na tom super. Zavolám doktora a ten posúdi kedy ťa asi pustíme." Povedala a išla pre doktora.