I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 19.

" Dominica?Chcel by som ti niečo povedať ... Teda skôr sa spýtať." Povedal Jacob a ja som bola nedočkavá čo sa ma chce spýtať. "Ano? Hovor." Povedala som. "No vieš...Že či by si......" Znervóznel. "No? Počúvam." Povedala som a usmiala som sa naňho. "No že či by si dnes..neostala u nás na večeru." Vyšlo z neho a ja som sa pousmiala. "Veľmi rada." Povedala som a usmiala som sa. Stále sa naňho usmievam, pretože naňho sa proste smutne alebo naštvane nedá pozrieť a hlavne nieje k tomu žiaden dôvod. Potešila som sa že ma k nim pozval na večeru.

*Jacobov pohľad*

" Dominica?Chcel by som ti niečo povedať ... Teda skôr sa spýtať." Vyšlo zo mňa nesmelo. Pôvodne som sa jej chcel spýtať že či by nešla somnou na rande, ale uvedomil som si že by to mohlo byť na ňu priskoro a že by som mohol nejako poškodiť naše kamarátstvo. Bojím sa že by sme potom už spolu ani neprehovorili... No dobre tak asi friendzone stačí... Ale musím si rýchlo vymyslieť inú otázku. "Ano? Hovor." Povedala. "No vieš...Že či by si......" Znervóznel som. "No? Počúvam." Povedala a milo sa usmiala a tým mi dodala trochu viac odvahy a mňa konečne napadla otázka. "No že či by si dnes..neostala u nás na večeru." Keď som to dopovedal tak sa pousmiala. Myslím že to bol dobrý nápad. Aspoň ju spozná moja rodina, no vlastne s Caroline sa už pozná a sú celkom dosť dobré kamarátki začo som veľmi rád. Určite si ju všetci obľúbia.. Len dúfam že teraz bude súhlasiť, aj keď ten jej úsmev hovorí za všetko. "Veľmi rada." Povedala s úsmevom a ja som sa potešil. Bože ona je tak dokonalá. Ešte ani raz som za túto dobu čo sa poznáme som ju nevidel so smutnou alebo vážnou tvárou. Keď sa ona smeje tak aj ja.. Pretože tak krásny úsmev donúti sa usmiať každého.. No dobre stačilo. Friendzone. Nechcem nejako ublížiť nášmu priateľstvu a hlavne nie jej. Keby sme spolu chodili tak mám pocit že niektoré fanúšičky by to nezniesli a Dominica by si zniesla kritiku... A to nechcem.. Veď teraz sa jej rozbehla kariéra a všetci ju majú radi.. Nechcem jej to pokaziť.

*Dominicin pohľad*

"Vážne dík za pozvanie." Vytrhla som Jacoba z premýšľania. "Neďakuj..Proste sa tu cíť ako doma." Povedal a ja som sa usmiala ešte viac. Dopozerali sme tem film a išli sme dolu za Caroline. Zrazu mi volala mama.
"Ano mami?"
"Kde si?" Povedala našťastie kľudne mama.
"U Jacoba, aaaa pozval ma k nim na večeru."
"Dobre tak do pol deviatej doma. Pa." Povedala mama a zložila. Zrazu prišla Jacobova mama a ja som trocha znervóznela. Ale vyzerala milo. Jacob sa postavil a šiel za ňou. "Ahoj mami. Je u nás Dominica a pozval som ju nech ostane u nás na večeru." Počula som ako sa Jacob baví s jeho mamou. Zrazu prišiel do obývačky a zavolal ma za nimi do kuchyne. Tak som išla. "Dobrý večer." Pozdravila som slušne. "Ahoj." Povedala milo jeho mama a usmiala sa na mňa. "Ja som Dominica, teší ma pani Sartorius." Podala som jej ruku. "Aj mňa a máš krásne meno. Inak vy nie ste náhodou tí čo sa sem teraz presťahovali do domu hneď vedľa?" Spýtala sa ma. "Ano sme." Povedala som a usmiala som sa. "Tak to máte s Jacobom k sebe blízko. A vy ste boli spolu aj na MagCone však? Počula som o tvojom novom songu, mohla by si mi niečo zaspievať." Povedala s úsmevom jeho mama a mňa to trocha zarazilo. Trocha som sa hambila spievať. Ako heej spievala som bez problémov pred publikom ale... Ja neviem... "Emmm to neviem hah." Povedala som a zasmiala som sa. "Ale no taak kľudne zaspievaj. Keď chceš tak môžeš s gitarou alebo s klavírom, máme oboje." Povedala jeho mama a mrkla na mňa. Ja som sa na ňu len usmiala. "No tak možno po večeri nie?" Povedala s úsmevom. "No možno hej." Povedala som a sadla som si na stoličku. Jacob si sadol ku mne...

----------------------------------------------------------
Tak tu je už 19. časť :)
A chcela by som vám vázne moc poďakovať sa vaše milé ohlasy na tento príbeh, ďakujem ste superr!♥♥♥