I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 87- Sme v pohode?

Keď sme išli Uberom na letisko tak v aute bolo hrobové ticho...

Na letisku sme sa všetci rozlúčili lebo ostatný mali let do Californie a iba ja a Jacob sme išli do Virginie. Nastúpili sme s jeho mamou do lietadla a išli sme. Jacob sa somnou absolútne nebavil...

*Doma
Keď som prišla domov tak som išla rovno do mojej izby a tvárou som sa hodila na posteľ. "Pomooc." Zakričala som si otrávene a zdvihala som sa z postele. Keď som sa pozrela z okna tak som videla ako Sartoriusovci vynášajú von krabice s vecami do sťahováku. Jediné čo viem, je to, že odchádzajú zajtra. Neviem ako budem vychádzať s Jacobom, ale než sa odsťahuje, tak chcem byť s ním naozaj len za dobre. Rozhodla som sa že na večer pôjdem za nim a pozvem ho sa trochu prejsť do parku nech sa normálne porozprávame.

*Večer

Keď už bolo 17:00 tak som sa rýchlo prezliekla a išla som za nim.
(Outfit👇🏻)

Keď som prišla k ich domu tak ma popadla trošku neistota, ale zazvonila som a otvoril mi priamo Jacob. "Ehm ahoj.. Nešiel by si sa prejsť do parku?" Spýtala som  sa a nervózne som zovierala  koniec mikiny. "Ahoj.. no dobre pôjdem len si vezmem mobil." Povedala išiel somnou. Než sme vošli do parku tak sme skoro vôbec ani jeden neprehovorili, ale keď už sme boli pri tom strome pri jazierku tak sa naša konverzácia začala a ja som mu všetko vysvetlila ako to bolo. "Takže, medzi tebou a Markom nič nieje?" Spýtal sa ma neisto. "Nič. Len sa ževraj neovládol a vlepil mi pusu." Povedala som. "Ja mu dám že neovládol.. Nemôže ťa pobozkať kedy sa mu zachce! Teraz by som mu takú...." Prerušila som ho. "Nie, všetko je už v pohode a s Markom sme si to už vyrozprávali." Povedala som. Jacob ma v tom momente objal. "Vieš keby ti ublížil, asi by som ho zabil." Povedal mi v objatí. "Ale veď všetko je pohode, on mi vôbec nechcel ublížiť." Povedala som a zasmiala som sa. Keď sme sa odtiahli tak sme pokračovali v prechádzke po parku. Prechádzali sme sa asi 1 a pol hodiny pri západe slnka a bolo to fakt pekné. "Dominica? Budem ti chýbať keď odídem?" Spýtal sa. Ja som sa naňho iba s úsmevom pozrela a povedala som mu "Samozrejme že áno." "Aj ty mne budeš.. A dosť." Povedal mi a chcel ma chytiť za ruku len v ten moment mi zazvonil telefón a bola to mama. Pýtala sa ma že kde toľko som a že už by som mala ísť domov. "No asi by sme už mali ísť." Povedala som a Jacob súhlasil. Keď sme prišli pred naše domi tak sme sa ešte chvíľku rozprávali a.........