I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 84- NewYork

"Počúvaj Dominica.. Ja..Ja mám zajtra posledné vystúpenie, a to v NewYorku. No a chcel som sa ťa spýtať že či by si sa toho nechcela tiež zúčastniť ako môj hosť. Vieš.. ako predtým." Spýtal sa a mňa to celkom dosť prekvapilo. "No vieš.. Ja neviem.. Zajtra má výsť môj nový song a asi by som mala byť u toho a....."      "Tak ho už môžeš zaspievať tam." Prerušil ma. "Ale, ja aj tak neviem či je to dobrý nápad." Povedala som. "Ver mi že je." Chytil ma za ruku a pozrel sa mi do očí. "Hm okej možno by som teda mohla.." Povedala som a prerušila som očný kontakt a odtiahla som svoju ruku. "Hah super tak zajtra ráno o pol ôsmej na letisku." Povedal. "Inak nepríde ti divné že obe naše mami nás v tú istú chvíľu poslali do obchodu pre tú istú vec a že sa na nás obe pozerajú za závesmi?" Pozrela som sa do nášho okna. "Aha no hej." Tiež sa pozrel a obe sa rýchlo schovali za záves a hneď mi bolo jasné že si to naplánovali. Obaja sme sa začali smiať a išli sme k nám kde boli obe naše mami. "Ahojte." Povedali sme s Jacobom a oni sa robili akoby nič. "Aaa ahojte. A čože ste sa stretli v obchode či?" Začala moja mama. "Hmm no, predstav si že hej." Povedala som so smiechom. "Ukáž Jacob ja to mlieko zoberiem a vy sa choďte kľudne rozprávať alebo natáčať tie vaše musically." Povedala Jacobova mama a rýchlo sa vyparila. "No ja sa vlastne mám u vás zastaviť ešte na kávu. Tak ahojte mládež." Povedala moja mama a tiež sa vyparila a ja a Jacob sme zostali stať v strede obývačky. "Ehm  no pekne." Podotkla som. "Počuj ja.." Začal Jacob. "Nie nič nehovor.. Nechcem ťa vyháňať ale, prepáč nemám teraz v túto chvíľu náladu sa rozprávať o..." Hovorila som no Jacob ma prerušil. "O? O nás?" Dopovedal. "Hej.." Sklopila som hlavu. "Ale veď to je v poriadku. Ja som sa chcel rozprávať o niečom inom." Povedal a ja som sa v tom momente ešte asi nikdy necítila tak trápne ako vtedy. "Ou.. Hah tak prepáč. Ale asi fakt teraz nemám náladu sa rozprávať vôbec." Povedala som a Jacob prikývol. "Okej v pohode, však zajtra sa teda vidíme." Povedal a keď otvoril dvere tak vleteli do chodby naše mami ktoré boli očividne opreté o dvere a počúvali. "Mami!" Zkríkli sme obaja nahlas a pozreli sa na seba. "Dobre dobre prepáčte." Ospravedlnili sa. "No tak ja už pôjdem." Povedala Jacobova mama a on išiel tiež. "No mami a teraz vysvetľuj.." Povedala som jej a ruky som si založila na hruď. "No to je tak.. Prosím nehádajte sa spolu s Jacobom a buďte zase spolu ako predtým. Spolu ste boli taký dobrý tím a ešte k tomu ten vás song... Mali by ste ho dať von." Povedala mama. "Ale mami my sa nehadame len, sme si odseba dali trošku odstup a každý si ide vlastnou cestou." Povedala som jej a dala som mlieko a džús do chaldničky. "Mami veď tu sú ešte dve krabice mlieka." Pozrela som sa na ňu a ukázala na mlieko ktoré bolo v chladničke. "Aaa fakt? Hahah ja som si ho vôbec nevšimla.. Úplne som ho prehliadla. Aspoň máme do zásoby no.. a džús už ale nemáme." Povedala no bolo na nej poznať že klame ale neriešila som. Išla som hore do izby a vzala som si gitaru. Ani neviem ako ale začala som hrať moju a Jacobovu pieseň. Strašne mi to pripomínalo nás... A hlavne aj preto lebo tá gitara bola odneho. Potom som si uvedomila že mám na krku vlastne stále tú retiazku s notou na krku. Ale nedala som si to dole... Keď som tu pesničku dospievala tak mi trošku išli slzy ale ja som si ich rýchlo utrela a išla som sa baliť do NewYorku. Ideme tam iba na jednu noc a na druhý deň hneď domov, takže pohode.

*Deň odletu do NewYorku
"Máš všetko?" Pýtala sa ma mama pred odchodom na letisko. "Áno určite. Pa mami." Dala som jej pusu a išla som. Na letisko ma viezla Linda. Keď sme tam dorazili tak sme mali asi ešte 20 minút do odletu tak som išla rýchlo prejsť všetkými tými kontrolami a rozlúčila som sa s Lindou. Jacoba a jeho mamu som zahliadla pri starbucksu čo tam bol. "Ahojte." Pozdravila som ich. "Jej čau. No za 5 minút už to ide tak by sme aj mali ísť." Povedal Jacob a my sme išli nastúpiť. Cesta lietadlom ubehla a ani sme sa nenazdali a už sme boli v NewYorku na hoteli. NewYork mi hneď pripomenul Nový rok... Proste to Time Square a tak. Keď som bola na svojej izbe a pozerala som sa z veľkého okna na mesto tak som si predstavila mňa, Jacoba a Lucy a Huntera ako sme sa tam prechádzali v tých uličkách keď sme tu boli. Hah tu sa vlastne Lucy a Hunter dali dokopy. Rozhodla som sa teda že pôjdem za Jacobom a trochu s nim hodím reč. "Ahoj môžem?" Zaklopala som o zárubňu medzi dverami. Jacob ležal na posteli s mobilom v ruke. "Jasne poď ďalej." Povedal a ja som si k nemu sadla. "Ehm a nechýbajú tu Lucy, Hunter a ostatný?" Spýtala som sa ho. "Mark a Carson dojdu za hodinku a o druhej nám začína vystúpenie." Pozrela som sa na hodiny a bolo 12:01. "Stíhame?" Spýtala som sa ho. "Jasne. Ale skúšku asi vynecháme a len si povieme čas kedy kto ide a tak." Odpovedal mi a stále ťukal do mobilu a sem tam sa pousmial. Bolo mi jasné že si s niekym píše, ale mne už to bolo jedno. "S kým si to píšeš." Tak asi mi to teda nebolo jedno.... "Aaaale s takou jednou babou, celkom milá." Povedal. "Aha." Povedala som v pohode ale vo mne to trošku vrelo.. Aj keď neviem prečo keď už niesme spolu ale rozišli sme sa pred mesiacom a on má hneď druhu? "Hm a odkiaľ je?" Spýtala som sa ho. "Je z Hiltonu.. Dosť náhoda že? Asi sa stretneme." Povedal a STÁLE ťukal do mobilu. "Aha. No vieš čo? Ja ja.. ja idem a nebudem ťa vyrušovať." Povedala som trochu rozrušene a postavila som sa z postele ale Jacob ma v tom momente chytil za ruku. "Vymyslel som si to.... Ty ma máš stále rada že?" Spýtal sa s úsmevom. "Čo? Ja.. Ako hej mám ťa rada ale, už nie tak. A s kým si teda píšeš že si sa tak usmieval?" Spýtala som sa ho. "S Markom.. Píše mi absolútne somariny. Noo aaaa vyzerá to že ma máš stále tada rovnako." Povedala a zašklebil sa. "Čo? Vieš čo? Ja už idem.. Predsa len musím sa pripraviť no a.." Narazila som do zárubne keď som odchádzala a Jacob sa začal smiať. "Hah.. To nebolo vtipne." Povedala som a už som odišla na svoju izbu sa nachystať.

---------------------------------------------
Tak som si zvykla na písanie tohto príbehu že ani neviem či dokážem skončiť 🤧 No zostáva už len 16 častí do 100😕