I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 63- Buď silná

"Tak ide o to že zistili sme jej rakovinu čreva." Povedal skleslo doktor a mne hneď začali tiecť slzy. "Čo?! To- to.... A môže sa-sa vyliečiť?!" Pýtala som sa so zvýšeným hlasom. "No musíme jej nasadiť liečbu a uvidí sa. Teraz si ju tu ešte aspoň týždeň necháme a potom ju môžme prepustiť do domácej liečby, samozrejme bude musieť každý mesiac chodiť na kontroly." Povedal doktor a mne sa začala dosť točiť hlava. "Len prosím ťa Dominica znovu neodpadni!" Povedala som si v hlave. Spamätala som sa a sadla som si. Mama si prisadla ku mne a chytila ma okolo ramien a ja som sa o ňu oprela. "Mami? Myslíš že všetko bude v poriadku?" Spýtala som sa jej uplakaný hlasom. "Neboj sa poklad.. Bude to fajn.. Dúfajme."
Po asi pol hodine sme ju mohli ísť navštíviť. Boli sme tam asi hodinu a potom sme išli domov.

Hneď som písala Jacobovi.
*konverzácia*
Ja: Jacob?😔 Neskončilo to vôbec dobre... Má rakovinu😭
Jacob: Neboj sa, som tu pre teba❤ Buď silná!
Ja: Nejde o to aby som bola ja silná, ale babka😔😭 a ďakujem❤😞
Jacob: Garantujem ti že to bude v poriadku❤ Neboj sa😘😕❤
Ja: Bojím sa, ale dúfam 😔❤
Jacob: Chýbaš...
Ja: Aj ty mne...😔 Veď čoskoro.....
Jacob: 😔👌🏻❤❤ Držím palce tvojej babke😞 Bude to v poriadku, uvidíš💙
Ja: ❤

Vypla som mobil a už som nemala náladu prechádzať sociálne siete ani nič. Ľahla som si a pozerala do stropu. Som síce deň na Slovensku ale, už teraz mi všetko a všetci chýbajú. "Dominica? V poriadku?" Zaklopal mi oco na dvere a vošiel. "Nie..." Povedala som smutne. Babka pre mňa hrozne veľa znamenala keďže patrí medzi ľudí ktorý ma vychovávali a učila ma spievať. "Poď sem." Povedal ocino a objal ma. "Bude to v poriadku." Povedal.

*O týždeň a dva dni neskôr*

Skoro každý deň je rovnaký. Vstať, ísť do nemocnice, domov a ležať a čumieť do stropu, písať s Jacobom a sem tam ma príde navštíviť Barča a potom zasa naspäť do Nemocnice a domov. Mám z toho trosku depky. "Tati!" Zakriačala som na ocina. "Áno?" Vošiel do mojej izby. "Potrebujem objatie." Povedala som a sadla som si. Toto sa opakovalo každý deň. Mama vždy ostávala dlhšie pretože ešte riešila niečo s krsnou. Tak jediný kto mi tu tak ostane lebo mama musí vždy ešte odbehnúť do práce. "No poď sem." Povedal a sadol si ku mne a objal ma. "Chýba mi to všetko..." Povedala som mu smutne v objatí. "Virgínia?" Spýtal sa. "Áno a Jacob..." Povedala som. "Veď za niekoľko dní sa vraciaš." Povedal. "Áno, ale zasa sa bojim o babku." Povedala som. "Neboj, my tu budeme." Povedal a upokojoval ma. "Veď hej..." Povedala som. "No čo, nedáme si pizzu?" Spýtal sa povzbudivo ocino. "Hah.. Okej." Súhlasila som a išli sme ju objednať. Inak čo sa týka tej ponuky od Jordyn, tak som ju prijala a máme to na Máj a teším sa aj na stretnutie s ňou.

*Deň pred odletom*

Konečne zajtra odlietam naspäť do Virgínie. Neskutočne sa teším na Jacoba a na ostatných. Hneď ako prídem tak pozajtra máme to vystúpenie vo Washingtone s Lucy. A potom? Ideme na Jacobove turné. Tento rok bude naozaj nabitý. Počas toho ako som bola doma, tak som mala dosť času na rozmýšľanie a napadli ma rôzne nové projekty a dokonca mám aj trošku na novú pieseň.

"Dominica už si zbalená?!" Pýtala sa ma mama z dola. "Áno!" Zakričala som jej naspäť. Dnes som mala plánu taký že sa pôjdem rozlúčiť s Barčou a pôjdem za babkou ktorá už bola v domácej péči. Išla som sa obliecť a išla som za Barčou. Tam som bola asi dve hodinky a išla som za babkou. Tam som zasa bola asi tri hodiny a už bol večer keď som prišla domov. "Zajtra vstávaj o nejakej štvrtej ráno pretože o pol šiestej pôjde lietadlo a vieš iste že cestu tam zvládneš sama?" Spýtala sa ma mama hneď ako som prišla. "Áno mami.. Veď na letisku ma už bude čakať Linda." Povedala som a odložila som pennyboard a vyzula som sa. "No dobre ale hneď mi daj vedieť." Povedala mama. "Ale mami veď keď dorazím tak tu bude aj jedna hodina ráno." Povedala som jej. "Viem ale napíš keď priletíš." Povedala vážne mama a ja som jej prikývla. Išla som sa navečeriať a osprchovať sa. Chcela som ísť spať čo najskôr aby som vôbec aj vstala. Do nejakej deviatej večer som si ešte písala s Jacobom a potom som išla spať.