I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 44 - Späť do reality

(Pustite si hudbu👆🏼👆🏼👆🏼)
"Škoda že odchádzate už dnes." Povedal Jacob ktorý prišiel k nám na izbu keď sme sa balili. "No tak to hej.. Najradšej by som išla do Virginie a tam už ostala bývať." Povedala som a zavrela si kufor. "Ja zasa neviem kedy sa sem vrátim." Povedala smutne Barča. "Ale veď na budúci rok v Januáry alebo vo Februáry ťa môžme zobrať." Povedala som jej s úsmevom. Barča sa iba usmiala a tiež zavrela svoj kufor. Máme ešte hodinu a pol. "Ja idem ešte za chalanmi a za Katy." Povedala Barča a odišla. S Jacobom sme ostali na našej izbe. "Tak...." Nevedela som čo mám povedať a sadla som si na posteľ. "Tak....?" Zopakoval Jacob a sadol si ku mne. "Som rada že si tu." Povedala som. "Heh to už hovoríš po piate, ale, aj ja som rád že sa s tebou teraz môžem aspoň rozlúčiť, kým neodletíš späť na Slovensko. Vieš... Nejako som si cez leto zvykol že sme boli spolu každý deň.. A teraz je to také... Divné... Je tam skrátka nuda a.. Chápeš ma nie?" Povedal Jacob. "Hej chápem.. Aj ja som si zvykla." Povedala som a sklopila som hlavu. "Ale na sviatky budeme vo Virgínii." Povedala som s povzbudivím úsmevom. "No hej.. Aspoň to teda.." Povedal Jacob a konečne sa usmial. "Poď sem." Povedala som a objala som ho. Obímali sme sa celkom dosť dlho až kým nevošla do izby Katy. "Ľudia poďte u.......Ou prepáčte ak ruším, ale Dominica už vás volá Linda." Povedala Katy ktorá sa usmievala na nás od ucha k uchu. S Jacobom sme sa od seba odtrhli. Zobrala som si kufor a išli sme s Jacobom za ostatnými.

*Už na letisku*

"Tak je to tu zasa.. Lúčenie.." Povedala som Jacobovi. "No hej.. Zasa." Povedal Jacob. "Ježiš Jacob nad čím tak dlho rozmýšľaš? Urob to už." Popichoval ho Hunter. "Urobiť čo?" Spýtala som sa a videla som na Jacobovi taký mierne nervózny a vydesený výraz. "Ale nič.. Nevšímaj si ho." Povedal Jacob a objal ma. "Tak na sviatky." Pošepkala som mu do ucha. "Počítam s tým." Pošepkal mi do ucha Jacob a cítila som ako sa usmial. Vážne sa mi nechcelo z toho najpríjemnejšieho objatia ale.. Musela som. S Jacobom sme sa napokon od seba odtrhli a išla som sa rozlúčiť s ostatnými. "Už zasa sa dlho neuvidíme." Povedala smutne Katy. "Neboj sa.. Čoskoro sa vrátim do Virgínie." Povedala som a objala som sa s ňou. "Čaute chalani. Táto Tour s vami bola nezabudnuteľná." Povedala som im a oboch som ich objala. "Budeš nám fakt chýbať." Povedali mi v objatí. Barča sa tiež rýchlo so všetkými objala a už sme išli nastupovať. Všetkým sme im zakývali a nastúpili sme. Pri tom ako sme už pomaly vchádzali do lietadla tak som sa len pozerala na Jacoba a on na mňa.

*Na Slovensku*
"Dominica vstávaj už sme tu." Budila ma Linda. "Och nie... Už sme tu?" Pozrela som sa z okienka a už sme mali pomaly pristávať. Už som videla našu Bratislavu. Chcelo sa mi plakať že som tak ďaleko.. Znovu. Nemám rada Slovensko.

Konečne sme pristáli a na letisku mňa a Barču už čakali moji rodičia. "No čauteee." Povedali moji rodičia a objali sa s nami.

*Doma*

Konečne sme dorazili domov.. Bola som fakt unavená. Barča už bola tiež dávno doma a Linda odletela už naspäť. Ja som vyšla hore do mojej izby kde som nebola celkom dosť dlho. Privítala som sa s mojim psíkom a odložila som kufre. Na budúci týždeň v pondelok už idem do školy. Áno.. Zasa do tej našej sprostej školy plných retardov. Dneska je štvrtok a ja si musím dohnať učivo aspoň z minulého týždňa a niečo málo aj z tohto. Niečo som si dobrala aj keď som bola preč takže s Barčou niesme až tak pozadu so školou. Dneska je streda tak hádam keď s tým začnem zajtra tak to stihnem. Vybaľovanie som si tiež nechala na zajtra. Dneska už len sa dať dokopy a odpočívať.. A dať trochu odpočinok aj hlasivkám. Zišla som dole do kuchyne a rýchlo som sa niečoho najedla. Keď som dojedla tak som išla hore, osprchovala som sa a dala sa do pyžama. Je 5:45 ráno a áno vlastne už je štvrtok. Hah a ja som si mylslela že streda. Takze všetky veci musím spraviť už dnes. No fasa. Čo najrýchlejšie som zaspala.

*Pondelok- škola*
"Beep-beep" "Nieee už zasa.." Zamrmlala som si pod nos a vypla som budík. Keď som sa pozrela na upozornenia tak som mala správu na messengeri od Jacoba.
Správa:
Jacob: Držím palce v škole🙂❤️ A žiadne stresy..😉

Na správu som neodpisovala a iba som sa usmiala. Aspoň niečo mi to ráno trocha zlepšilo. Pomaly som vstala z postele a išla do kúpeľne spraviť rannú hygienu. Vyšla som z kúpeľne a obliekla sa. (Outfit👇🏻)

Vlasy som iba rozčesala a nechala rozpustené. Zišla som dole a rýchlo sa naraňajkovala. "Dneska ťa odveziem." Povedala mama a obliekla si kabát. "Hah ok dík." Povedala som a išla som sa obuť a dať si bundu. Napísala som Barče že už môže ísť pred školu.

Dorazili sme pred školu a ja som sa zhlboka nadýchla. "Tak a už zasa tu." Povedala som si. "Neboj sa.. Žiadne stresy." Povedala mama. Ja som sa na ňu usmiala, dala som jej pusu na líce a vystúpila som. Keď som vyšla z auta tak už som videla Barču ale stalo okolo nej niekoľko ľudí. Keď som išla k nej tak sa všetci pozerali na mňa ako na zjavenie. Trošku ma to znervózňovalo, ale nezastavovala som a ignorovala som to a išla som k Barče. "Ehm Domča? Pomoc?" Povedala a kývala mi z kôpky ľudí okolo nej. "Hej ľudia môžem prejsť? Ďakujem." Povedala som a oni ustúpili. "No poď Barča." Povedala som a postrčila som ju nech ideme. Ľudia sa na nás len pozerali a usmievali sa. Okej divne. Ale dobre viem kvôli čomu to je. S Barčou sme sa rýchlo prezuli pri skrinkách a išli do triedy. Obe sme začali byť nervózne ale tak to nejako prekonáme. Nadýchli sme sa a vošli sme do triedy. Keď sme vošli tak všetci spozorneli a nič nehovorili iba sa na nás pozerali ako na duchov. "Ehm ahojte?" Povedala som nesmelo a sadli sme si s Barčou do lavice. "D-ominica? Ja len že.. Nevedela som že si taká dobrá v speve.. Gratulujem k tvojej kariére a k tvojim singlom a Sorry za všetko čo sa medzi nami stalo a to ospravedlnenie patrí aj tebe Barča." Povedala Michaela ktorá pri nás stala aj s Monikou. My s Barčou sme tam len tak sedeli s otvorenými ústami. "Ohkej.. Pohoda.. Neriešme to." Povedala som a zasmiala som sa. Všetci spolužiaci stáli okolo našej lavice. "Vy sa poznáte s Jacobom?" Spýtala sa Monika a všetci netrpezlivo čakali na odpoveď. "Ehm no hej a s mnohými ďalšími.. Prečo?" Povedala Barča. "Ja len tak.. A Dominica? Ty s nim ch-chodíš?" Vykoktala so seba Monika. "Hah niee.. To ne. Sme dosť dobrý kamaráti, ale nič viac. Som jeho susedka." Povedala som a všetkým sa otvorila pusa. Barča dostala záchvat smiechu. Ja som sa zasa začala smiať ma Barče a ostatný na nás len nechápavo pozerali. Asi o 20 sekúnd sa nás všetci začali vypytovať. Tých otázok bolo strašne moc a mne a Barče išla vybuchnúť hlava. "Hej.. Hej, hej.. Kluuuud." Snažila som sa ich upokojiť ale márne. Nakoniec nás zachránila učiteľka. "Aaa sadnúť! Nechajte ich trošku nech sa aspoň vybalia." Povedala učiteľka keď začala Matika. Dosť ma prekvapilo že práve učiteľka na Matike si nás zastala keďže si na mňa celkom zasadla. Ale zdá sa že už nie. Ostatný si už sadli a my sme sa s Barčou mohli v kľude vybaliť. "No tak dneska by sme si mohli dať takú voľnejšiu hodinu a Barborka s Dominikou by nám mohli trošku porozprávať čo zažili a tak ." Povedala učiteľka a usmiala sa na nás. My sme sa len s Barčou na seba nechápavo pozreli. Vážne? Už aj učiteľka? Tak sme teda celú hodinu kecali o našich vystúpeniach.