I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 60- Ďaľšia ponuka?

Mala som tam nečakanú správu od Jordyn Jones?! Nechápala som ale dobre. Išla som si tú správu teda pozrieť.

Konverzácia:

Jordyn: Ahoj tu Jordyn. Mám pre teba super ponuku. Potrebujem nejakú spoločníčku do môjho songu a videoklipu. Viem že vieš tancovať tak preto píšem tebe a taktiež vieš super spievať. Rada by som teda s tebou spolupracovala a taktiež by som ťa rada spoznala. Rozhodnutie by som potrebovala vedieť do soboty.🙂 Ale v klude si to premysli.
Ja: Ahoj🙂 Tá ponuka znie skvelo a aj ja by som ťa rada spoznala. Ale musím si to teda ešte premyslieť lebo momentálne musím trochu nabiehať viac aj na svoju tvorbu. Ale ďakujem za ponuku a rozhodnem sa a dám vedieť.😉
Jordyn: Okej supeeer😜 Budem čakať. Tak ahoj.
Ja: Ahoj😜

Tak toto už je naozaj šialene. Prečo chcú zrazu všetci somnou spolupracovať? Nieže by ma to netešilo, ale mala by som sa hlavne venovať svojej tvorbe. Každopádne hento si ešte dobre premyslím aj s Lindou. Mobil som už vypla a išla som spať.

Ráno

Vstala som prekvapivo skoro. Išla som sa naraňajkovať, urobila som klasickú rannú rutinu a natočila pár musically a napisala Jacobovi, ktorý asi zrejme ešte spí.
"Dominica? Poď dole.. Musíme sa porozprávať." Kričala mi mama z dola a tá veta "musíme sa porozprávať " ma dosť znepokojila. Zišla som dolu a sadla si k nim k stolu. "Niečo vážne?" Spýtala som sa rodičov ktorý mali na tvári smutný výraz. "Musíme.. no.. Viem že to neznesieš najľahšie, ale musíme ísť naspäť na Slovensko." Povedala mama a ja som iba otvorila pusu. "Č-čooooooo?!" Vyšlo zo mňa a už mi bolo do plaču. "Prečo?" Spýtala som sa. "Babka je v nemocnici a ešte sa nevie čo jej je, ale vraj to bude asi niečo vážne. Musíme ísť tam. A plus máme tam väčšie vybavovačky." Povedal ocino a ja už som mala slzy na kraji. "Ale- ale- ale ja... Ooo môj bože... A na koľko?" Spýtala  som sa celá rozklepaná. "No asi na mesiac." Povedala mama a ja som myslela že ma v tú chvíľu klepne. "Oooo môj bože... Okeeej. Pfuuuuh Okej....." Predychavala som to a začala som sa prechádzať po celej kuchyni. Nemôžem odísť... Veď máme to vystúpenie s Lucy a veľa rozbehnutých vecí a nový song.. Ale na druhú stranu babka mi je prednejšia. "Okej... Okej... A kedy odlietame?!" Spýtala som sa a triasla som okolo seba rukami. "Pozajtra.. Čo najskôr... Takže sa už choď radšej baliť, ale nie toľko pretože aj domoa Trnave máš oblečenie a to dosť." Povedala mama a ja som prikývla a pozrela som sa na svoje rozklepane ruky. Hrozne sa bojim o babku. Pobalila som čo som mohla a išla som zavolať Jacobovi a modlila som sa nech je už hore lebo s nim vážne potrebujem hovoriť.
"Halo? Jacob?" Povedala som a snažila som sa aby nebolo počuť že plačem. "Dominica? Ty plačeš?" Spýtal sa. "Čo? Ako vieš?" Spýtala som sa. "Vidím ťa z okna." Povedal a usmial sa na mňa, no ja som sa v tú chvíľu nedokázala ani trocha pousmiať. "Prosím prídi." Povedala som mu a on súhlasil a už o 5 minút bol u nás. "Čo sa stalo?" Spýtal sa ustarostene a sadol si ku mne na posteľ. "Ja- ja.... no.. Pozajtra- tra odlieta- odlietame." Povedala som a rozplakala som sa ešte viac. Jacob iba prekvapene pozeral. "A na mesiac." Keď som povedalq že na mesiac tak Jacob prestal dýchať. "Čo? Prečo? A-a čo to všetko čo máš naplánované. Čo my?" Spýtal sa smutne. "Ja neviem ale potrebujem tvoju podporu a pomoc. Babka je v nemocnici. Neviem prečo ale vraj je to niečo vážne a plus rodičia majú veľké vybavovačky." Povedala som mu a on ma silno objal. "To bude fajn. Uvidíš že tvoja babka bude v poriadku. Neboj sa." Povedal. Toto som potrebovala, jeho objatie. "Dúfam." Povedala som a utrela som si slzy. Jacob mi dal pusu na čelo a znovu ma objal. Ľahli sme si na posteľ a ležali sme v objatí. "Ja nechcem ísť od teba." Povedala som mu. "To ubehne.. Neboj." Povedal a pohladil ma po tvári.

-------------------------------------------------
Okej tak konečne som späť pri písaní💛 Dúfam že všetko ok😜