I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 14.

(Keď chcete tak pre lepšiu atmosféru si k tomu pustite hudbu😉👆)

Prišli sme k basketballovemu košu a Jacob mi s úšklebom vytrhol loptu z rúk a začal s ňou driblovať a pozeral sa na mňa. "No poď hrať." Povedal a mrkol. Takže naznačil že sa ho mám pokúsiť obrať. "Haha tak to si nahraný." Povedala som zasmiala som sa. "Uvidíme..." Povedal a začal behať z jedného miesta na druhé. Ja som sa ho snažila obrať, ale nejako mi to nešlo. Nakoniec dal on prvý koš. "No však počkaj teraz." Povedala som a zasmiala som sa. Jacob sa len zákerne usmial a zasa sa mi začal uhýbať. Musím povedať že basket hrá fakt dobre. Nakoniec som ho konečne obrala a rozbehla sa s loptou ku košu a trafila som sa. Začala som tam skákať od radosti jak retardovaná a posmievala som sa Jacobovi zo srandy. "Haha no dobre dala si koš, ale toto si určite nečakala." Povedal Jacob. "Čo som n......" Nestihla som dopovedať a Jacob sa ku mne rozbehol a obral ma. "Tak toto ti nedarujem." Zasmiala som sa a rozbehla som sa k nemu. Bolo to tak že raz som s ňou driblovala ja, raz Jacob a ani za boha nemohol ani jeden toho druhého obrať. Nakoniec sme dali spoločný koš. Čiže sme tam tu loptu trafili spolu. Začali sme smiať a povedali sme si že si dáme nachvíľku pauzu. "A inak prečo si vlastne tu? Nie si náhodou z Európy?" Začal sa vypytovať Jacob. Začala som mu všetko vysvetľovať. Keď som mu to všetko vysvetlila tak spustil zasa on. "Noo inak vieš o tom že sme asi susedia? No nie asi ale sme." Povedal a zasmial sa. "Čoo? To fakt?" Yaaaaaaaaaas ja bývam vedľa Jacoba Sartoriusa! Dočasne...... Ale tak budúce prázdniny zase a zase a tak ďaľej...
"No dosť veľká náhoda." Povedal Jacob.
"No dosť." Povedala som a zasmiala som sa tomu.
"Inak tvoj song Hide away je fakt dobrý." Povedal a milo sa usmial.
"Jej dík... Inak aj Hit or miss nemá chybu." Povedala som a úsmev som mu opätovala.
"Heh dík." Povedal a pozrel sa do zeme.
Sedeli sme tam na obrubníku asi ešte pol hodinku a rozprávali sme sa. Musím povedať že s ním sa mi fakt dobre rozpráva, ani chvíľku nebolo trápne ticho a dosť sme sa spolu aj nasmiali a veľa ďaľších vecí som sa o ňom dozvedela a on zasa o mne.
"Počuj ja už asi pôjdem domov." Povedala som sa zdvihla som sa.
"Okej odprevadím ťa, keďže bývame hneď vedľa seba." Povedal a zasmial sa a ja s ním.
Cestou naspäť sme išli na penny a závodili sme. Bohužiaľ som nevyhrala, ale to nevadí. S Jacobom sme sa rozlúčili a každý išiel domov.
"Ahojte už som doma!" Zakričala som a vyzúvala sa.
"Dobre. Za hodinku bude večera."
Zakričala mama.
Vybehla som hore do svojej izby a hodila sa na posteľ a vydýchla si.
Myslela som že už to lepšie byť nemôže toto všetko... Ale ako vidím...Tak môže....

--------------------------------------------------------
Tak dneska taká kratšia časť..😞😉
Dúfam že zatiaľ oka...Pokračovanie čoskoro❤👌
A ďakujem za pozitívne komentáre ste super😻🙈!!!