I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 71

Mark iba na mňa kričal niečo že pozor a ja som sa naňho kukla a nepozrela som sa okolo seba a zrazu som sa ocitla na ceste a silná rana..... Nestihla som ho upozorniť... Bežal zamnou a autobus to úplne neubrzdil. "Mark!!!" Rýchlo som utekala k nemu. Okolo sa schádzalo viac a viac ľudí a už volali aj sanitku. "Mark!!! Nie! O môj bože!" Kričala som a slzy mi stekali až na hruď. Sedela som pri ňom na zemi a zvierala jeho ruku a druhou rukou jeho tričko. O chvíľku prišla záchranka a ja som s nim nastúpila do sanitky. Hrozne som sa triasla a po tvári mi stále tiekli vodopády sĺz. Rýchlo som volala aspoň Lucy nech okamžite prídu do Nemocnice a že jej pošlem presnú lokalitu keď tam prídeme.

Keď sme tam prišli tak som rýchlo poslala Lucy lokáciu. Našťastie doktory a sestričky dokázali somnou hovoriť anglicky. "Prepáčte slečna ale ďalej už nemôžete.. Sadnite si a počkajte." Povedal doktor keď bleskovo prevážali Marka. Ja som si celá rozklepana, uplakaná sadla a čakala som ma ostatných. Všetci už prišli a pytali sa. "No hovor rýchlo čo s nim je!" Hovoril Carson a ruky sa mu klepali ako mne. "Ja... ja... No.. Proste autobus a ja.." Hovorila som celá rozklepana a v tom som videla Lunu že Jacoba drží za ruku a pozerajú sa na mňa vystrašene aj s ostanými a čakali čo im poviem. "Viete.. ja.. Ja musím nachvilku.. Sorry." Povedala som a prešla som rýchlo okolo Jacoba von. Narazila som do Lindy ktorá teraz prišla. Všetko som jej vysvetlila a ona ma silno objala. Mala som hrozný pocit viny.. Všetko to bola moja vina.. Prišli sme za ostatnými ktorý už boli usadený v čakárni a Luna bola opretá hlavou o Jacoba. Ja som sa nato naozaj nemohla pozerať. Ja som jeho frajerka a nemal by teraz byt pri mne? Okej kašlem naňho! Teraz mi ke dosť podstatne to čo bude s Markom. Dúfam že všetko bude v poriadku. V ruke som zovierala bielu servítku a opretá o stenu som si nervózne poklopkávála nohou. Prišiel zamnou Jacob a pohladil ma po rameni. Ja som so sebou trhla a išla som k Linde. Rýchlim krokom prišiel ku mne doktor. "Je mi to veľmi ľúto ale.. neprežil to." Povedal a v tú chvíľu sme všetci skameneli a zo sĺz sa stali vodopády. "Nie! To nieje pravda!" Začala kričať Luna a hodila sa na zem. Jacob k nej hneď pribehol a obímal ju. "Nie.. To nie.." Cuvala som od doktora a podlamovali sa mi nohy. Zavrela som oči a sada si a želala si aby to nebola pravda.

Zactítila som hladenie po mojej ruke.. "Dominica! Prebudila sa!" Kričal známy hlas. Pomaly som otvárala oči a uvidela obrys postavy ktorá sedela vedľa mňa. Keď som sa čo len nadýchla zacítila som riadnu bolesť. Vedľa mňa sedela nejaká postava chlapca.. Nič som poriadne nevidela a ani som nevedela kde to vlastne som.

*Jacobov pohľad*
Hladil som ju po ruke a v tom som uvidel že sa silno nadýchla a pomaly otvárala oči no moc jej nešlo ich otvoriť. "Dominica! Prebudila sa!" Zakričal som na ostatných no asi nepočuli z čakárne. Som rád že sa prebudila. Keby ten autobus trošku nepribrzdil.. Mohlo byť po nej. Linda tu bola s ňou celu noc a hovorila že sa sem tam hmirila.. Ževraj sa jej asi niečo snívalo ale to bolo dobre pretože sme už vedeli že sa zobudí........

-------------------------------------------------
Predpokladám že niektorý z vás možno teraz nevedia o čo ide...😄