I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 16.- Best Day with him!

Potom som išla hore a bola na mobile.

Bola už jedna hodina poobede a u nás na slovensku je 19:00 tak som sa rozhodla zavolať Barče cez messenger.

Volali sme spolu asi pol hodinu a všetko som je vyrozprávala a aj to že dnes s ním idem na pizzu. Barča neznela moc nadšene. Ale tak chápem ju. Moc by som si želala aby tu bola somnou. Ale myslím že by ju asi nepustili.

Po pol hodine telefonovania s Barčou som si dala sluchadlá a počúvala hudbu a stratila pojem o čase.....

*Jacobov pohľad*

Bolo už 13:58 a ja som uz vyrazil pre Dominicu. Musím povedať že som trocha nervózny.. Ale neviem prečo, myslím že z nás budú dobrý kamaráti. Aj keď... Dobre troochu sa mi páči, ale myslím že keby som si teraz našiel dievča tak sa bojím že by som stratil fans.. Je to zložité. Aj tak neviem či sa jej vôbec páčim ja. No nevadí nebudem si s tým už lámať hlavu...

Postavil som sa pred ich dvere a zazvonil som. Po chvíľke čakania mi otvorila jej mama. "Dobrý deň, prišiel som pre Dominicu.." Povedal som slušne. "Oo áno ty musíš byť Jacob..Hovorila mi o tebe. A počuj niesi ty náhodou ten čo spieva tú pesničku Sweatshirt a tak?" Povedala milo jej mama a usmiala sa. Celkom ma potešilo že o mne rozprávala alebo ma aspoň spomenula. "Hej som to ja.." Povedal som a zasmial som sa. "Dobre idem ti ju zavolať, zatiaľ sa tu kľudne môžeš posadiť." Povedala jej mama a išla hore pre Dominicu. Ja som si sadol a čakal som.

*Dominicin pohľad*

Počúvala som si hudbu a zrazu mi pri dverách stála mama. "Dominika je tu tvoj kamarát, čaká na teba dole." Povedala mama a ja som vystrelila z postele. "Už idem! Hneď som dole!" Povedala som a nervózne som začala behať po izbe. Mama sa na mňa len nechápavo pozerala a išla späť dolu.
Rýchlo som zobrala mobil, kľúče, peniaze, učesala som sa a išla dole.
Jacob sedel na sedačke a robil niečo na mobile. "Ahoj." Povedala som keď som zisla zo schodov, ona sa odtrhol od mobilu a postavil sa a išiel za mnou. "Ahoj tak ideme?" Spýtal sa a usmial sa na mňa. Mama túto celú situáciu sledovala z kuchyne. "Jop len sa obujem." Povedala som a išla som sa obuť. "Okay." Povedal a išiel zamnou do chodby. "Tak si to užite a dávajte na seba pozor." Povedala mama. "Jasnee mami neboj dáme." Povedala som keď som dobojovala s obúvakom. Pohľad na mňa musel vyzerať komicky kedže sa Jacob na mne začal smiať a ja som sa k nemu pridala.

"Tak ahooj mami." Zakričala som a zabuchla dvere. "Tak kam ideme do pizzrie? Musíš navigovať pretože ja sa tu fakt nevyznám." Povedala som a zasmiala som sa aj keď neviem čo bolo na tom vtipné. "Do jednej mojej obľúbenej a potom ti to tu trocha poukazujem. Ukážem ti aj park kde sa väčšinou chodím prechádzať sám." Povedal Jacob. "Dobre teším sa." Povedala som a usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval.
Ako prvé sme išli na tú pizzu. Keď sme vošli do pizzerie boli tam asi tri dievčatá čo sa chceli s Jacobom vyfotiť a prekvapivo aj somnou. Tak sme sa s nimi odfotili a potom odišli. Objednali sme si pizzu a sadli si. Kecali sme o všetkom možnom. Pár vecí išlo aj na snap. Keď nám prisla pizza tak Jacob to nezabudol dať na snap. A dal tam dokonca aj ako ju jem. No tak to pekne dik. Ale stále som nemohla uveriť že je v mojej prítomnosti a teraz tu spolu sedíme a kecáme. Proste toto je všetko čo som kedy chcela, preraziť v hudbe, byť vo Virginii a hlavne byť v prítomnosti toho najdokonalejšieho človeka. Spolu sme sa smiali proste na všetkom. Je mi s ním naozaj dobre..počkať viac než dobre.. Ale také slovo aby vyjadrilo moje úžasne pocity ani neexistuje.

Keď sme dojedli tak ma Jacob zobral do toho parku. Bol fakt krásny. Jacob ma zobral na jedno jeho tajné miesto kde skoro nikto nechodí. "Tu väčšinou chodím sám a premýšľam tu." Povedal a ukázal na veľkú brezu ktorá sa krásne odrážala od malého jazierka ktoré bolo pod ňou. Jacob sa posadil pod brezu a ukázal rukou nech si k nemu sadnem a tak som aj urobila. "A o čom premýšlaš?" Spýtala som sa ho. "O svojom živote.. Aké chyby som kedy spravil.. Aké by to teraz bolo keby som nemal slávu a svojich skvelích fanúšikov a úžasnú rodinu ktorá ma zahŕňa láskou.. Bez tohto by som si svoj život momentálne vážme nevedel predstaviť. Fanúšikovia sú moja podpora a proste sú to ľudia ktorý mi dávajú oporu a ešte väčsiu chuť do toho čo robím.. Niekedy si proste čítam komentáre od nich na twitteri, instagrame a tak ďalej.. A vždy mi to vyčarí úsmev na tvári." Povedal a zapozeral sa na jazierko. "Chápem...no tvoja cesta už trvá dlhšie a tá moja len začala.. A neviem čo mám čakať.. Ale nech už to je čokoľvek tak to zvládnem, pretože mám milujúcu rodinu a super kamarátov ktorý ma podržia a to je moja naj kamarátka Barča..mimochodom je zo Slovenska...a Katy s ktorou som si padla do oka tento mesiac a tiež sme ako sestry. A potom si sa objavil ty..." Povedala som a pri poslednej vete som sa začala červenať. "Keď budeš čokoľvek potrebovať, som tu." Povedal a pohladil ma po ruke.....

-------------------------------------------------------
Pokračovanie čoskoro😉😍
Môžte mi do komm napísať čo si o tomto príbehu zatiaľ myslíte.. Rada si prečítam vaše názory🙈☺☺
Zatiaľ ahojtee❤ (BTW: SORRY za gramatické chyby v príbehu😞ak sú nejaké)