I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 45- Nečakaná správa

*Po škole*
"Je to dosť divné." Povedala skleslo Barča keď sme vychádzali zo školy. "Hej je.. Keď sme sa ešte nestretávali s populárnejšími ľudmi a keby som nemala svoje pesničky a kariéru, tak si ani nevšimnú že existujeme a stále na nás pozerajú a usmievajú sa a nie ako minule že sa na nás ani nepozreli a ešte k tomu do nás vrazili. Má to aj svoje dobré stránky." Povedala som a Barča len prikývla hlavou. "Chcem ísť naspäť s tebou." Povedala Barča. "Pôjdeš.. Tiež sa chcem vrátiť. Ale sme doma len týždeň.." Povedala som. "No hej, ale aj tak." Povedala Barča a sklopila hlavu.

*Doma*

"Som doma!" Zakričala som a začala sa vyzúvať a vyzliekať bundu. Keby som bola vo Virgínii tak žiadna bunda a iba mikina. "Dobre poď sa naobedovať." Zakričala mi mama z kuchyne a ja som si rýchlo išla umyť ruky a naobedovať sa. Hneď ako som sa naobedovala tak som zobrala tašku a išla som hore do svojej izby. Hodila som tašku na zem a išla som pozrieť na mobil či mi niečo neprišlo, ale nič. Boli tam maximálne upozornenia z instagramu a musical.ly, twitteru a facebooku. Išla som sa rýchlo naučiť a natočiť nejaké musically. Potom som začala dávať nejaké fotky na snapchat a podobne aj nejaké videá pre fanúšikov a oznámila som že mám tri nové musically. Pustila som si pesničku Hello- Adele, mobil som hodila na posteľ a ja som si sadla na kreslo. Mala som takú menšiu depku. Ja som si už proste zvykla byť s tými ľudmi a prišlo mi to také nekonečné. No skončilo sa to až moc rýchlo😏. Vychutnávala som si tú pesničku a rozmýšľala nad určitými vecami. Nemôžem sa dočkať keď už bude december. Zasa bude všetko ako má byť. Budeme tam asi od decembra do konca februára. V podstate celú zimu a potom zasa celé leto. Takto to bude chodiť stále. Zatiaľ to nejako budem musieť predýchať na Slovensku😅. Začala som si pozerať spoločné fotky s Jacobom, Hunterom a aj s Brandonom, Ashtonom a s Barčou ako sme boli v NewYorku. Pozerala som si aj spoločné musically s Jacobom. Tie čo som mala v private boli celkom dosť komické. Ach, vážne mi chýbajú. Aspoň že je tu Barča. Inak som celkom zvedavá na Január, pretože vtedy mám mať vystúpenie s tou Lucy. Už sme si aj písali a rozumieme si. Čo sa týka komunikácie cez správy. Okej teraz by som sa už mala ísť učiť.

*O týždeň neskôr*
Je nedeľa, čiže zajtra znovu škola. Ach jak toto ja nenávidím. Tento týždeň bol len plný otázok na naše cesty a podobne. Dúfam že ten druhý už bude menej náročný. Ale dobrá správa je že som čoraz bližšie k decembri. Čo sa týka Jacoba, písal mi že sa tiež nemôže dočkať decembra. Poprvé budeme mať  Vianoce, Silvester a moje narodky úplne inde. Áno 29.12. budem mať konečne 14. Strašne moc sa teším. Inak čo sa týka Barči tak si nejako začala písať s Carsom Luedersom. Je to jeden spevák a myslím že Barča a on sa k sebe dosť hodia❤️.

Problém je v tom že je z Spokane, Washington a to je úplne na druhej strane Ameriky od Virgínie. Barča si s ním už píše asi jeden a pól týždňa a to asi 5x za deň😂♥️.
Je škoda že Barču nepustia s nami na sviatky do Virgínie, ale môže ísť od Januára.

*Pondelok*
Tak ako každé školské ráno. Otravný budík, vypnutie, vytrepanie z postele do kúpeľne, ranná hygiena, obliekanie, raňajky a šup rýchlo do školy. Tentokrát už som išla na Penny pretože mama musela ísť skôr do práce. Pred školou ma ako vždy čakala Barča a odteraz aj ešte plus nejakých vždy 5 ľudí čo malo nejaké otázky ohľadom mojej kariéry a mojich a Barčinich zážitkoch z výletov.
Škola prebiehala vždy tak rovnako a nudne. Mala som pocit že sa stále opakuje ten istý deň dookola. Jedniná výhoda v škole je tá že sa k nám všetci správajú zrazu milo.

Po škole som sa ponáhľala domov pretože mama zvolala rodinnú poradu. Aj keď tá bude asi ešte iba somnou pretože tatino je v práci do 20:00, no ale aj tak som sa ponáhľala.

Keď som prišla domov tak som sa rýchlo vyzula, dala dole bundu, umyla si ruky a naobedovala a išla sa teda porozprávať s mamou ako chcela. "Tak čo mami?" Sadla som si k nej do obývačky na gauč. "No takže všimla som si že ťa niečo trápy tak hovor. Niečo so školou? A potom som ešte chcela prebrať to že sme dosť dlho neboli spolu ako rodina takže budeme spolu častejšie oka?" Povedala mama. "Hh okeeej. A mne nič nieje." Samozrejme že som popierala že mi nič nieje😏. "Ale hovor. Mne sa môžeš zveriť." Povedala mama. "No dobre........" Tak som sa jej teda vyrozprávala o škole a o tom že som si už zvykla byť vo Virgínii a chodiť na Tour a že mi to všetko hrozne chýba že tam sa cítim ako doma. "Chápem ťa. Neboj všetko sa už čoskoro vyrieši. Je dosť možné že sa tam budúci rok nasťahujeme." Keď toto mama povedala tam som skoro vyskočila z kože a vypulila som na ňu oči. "Čoooooo?" Nechápala som tomu, ale na druhej strane som bola z toho úplne šťastná a som rada že ma mama chápe. "Mami my sa budeme budúci rok sťahovať do Virginie?!" Pýtala som sa jej s úplne rozžiarenými očami. "Áno je to dosť možné že keď už tam vlastne pôjdeme cez leto že tam budeme na trvalo pretože v tej práci tam už asi ostávame." Povedala mama a ja som ju od šťastia objala. "Bože to je úžasne!" Hovorila som jej s nadšením. "A čo sa týka školy.. Budeme ti musieť vybaviť domácu pretože pri tých tvojích Tour sa nebudeš asi môcť do normálnej školy moc zariadiť." Keď toto povedala tak som bola ešte šťastnejšia. Mohlo sa toto?!😃 Ja som asi fakt najšťastnejší človek na zemi. A budem s Jacobom a ostatnými😍.
Nabudilo ma to tak že by som strašne chcela začať písať nový song. Vyšla som hore po schodoch a hneď som začala niečo vymýšľať. Samozrejme že to nepríde hneď ale mám aspoň také to nabudenie do niečoho nového.

*2. Decembra* (menší skok)

Konečne! Je to tu! Zajtra konečne odlietame späť do Virgínie. Už som sa so všetkými stihla rozlúčiť. A tým všetkými myslím Barču, babku a dedka, no a plus môjho psíka ktorého sme znovu dali k babke a dedkovi. Čo sa týka môjho nového songu ktorý som začala písať v októbri, tak už som celkom pokročila a už mám tak trochu melódiu a text. Spojila som sa s Jamesom a ževraj niečo má. Ja som mu totiž nahrala tu melódiu ako to hrám na gitare a on už niečo málo ževraj vymyslel.

"Okej takže zbalená už som.. Hmm mám všetko ?" Hovorila som si v izbe sama pre seba......
-----------------------------------------------------
Tak tu je konečne nová časť 🙂❤️❤️ dúfam že vás tento príbeh stále baví 🙂❤️🌸🌸