I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 11.

Zdvihla som to a ozval sa tam nejaký muž. "Dobrý ďeň som od organizácie rôznych tour a vo štvrtok sa nám koná MagCon v Dallase tak my by sme vás radi uvítali ako hosťa." Povedal ten muž. Vypleštila som oči a nevedela čo mám pobedať, ale napokon zo mňa vyšlo..."Dobrý ďakujem za pozvanie a jasné rada prídem, ale toto všetko sa musíte dohodnúť s mojou manažérkou na čase a tak ďalej, dám vám jej číslo." Povedala som a vyhladala jej číslo. "Ano to bude asi najlepšie môžte diktovať." Povedala a ja som mu nadiktovala číslo Lindi. "Dobre ďakujeme sme radi že prídete, tešíme sa na vás dovidenia." Povedal milo a zrušil. Ja som začala ako besná skákať na posteli. Mega som sa z toho tešila! Lepšie to už ani lepšie byť nemôže! Išla som do obývačky za mamou a všetko jej povedala a musí súhlasiť! Nemá na výber! Keď som jej všetko pobevedala videla som na nej že nechápe čo je to ten MagCon. Vysvetlila som jej to a ona povedala že dobre a tešila sa z toho somnou. O 15 minút nato mi volala Linda že dojde o 5 minút k nám a dohodneme sa na všetkom. Súhlasila som a s mamou sme čakali. Linda prišla a mama urobila kávu. Sadli sme si do kuchyne a začali sa o tom rozprávať. "No takže povedali mi že si s tým súhlasila takže vo štvrtok sa ide do Dallasu. Máme tam byť aspoň o jedenástej do obeda." "To je fakt super moc sa teším a mami že pôjdete s ocinom s nami." Spýtala som sa mami a tá sa na mňa smutne pozrela. "Zlatíčko je mi to fakt ľúto, ale nemôžeme pretože nám tam majú akurát vo štvrtok prísť nejaký klijenti ráno." Povedala mama a pohladila ma po ramene. "To nevadí všetko natočíme." Povedala som a usmiala sa na Lindu. Rozprávali sme sa o tom asi ešte pol hodinku a potom už Linda odišla. Mňa začalo nejako bolieť hrdlo a hlava tak som si uvarila zázvorový čaj a lahla si. Celý deň som nič nerobila iba natáčala nejaké musical.ly a dávala niečo na snap. Písala som si trocha s Caroline a s Katy. Spať som išla už o deviatej pretože mi bolo trocha blbo od žalúdka. Ráno som sa zobudila o šiestej na dosť veľké kŕče v bruchu a na vysoké teploty. Mama okolo mňa behala s obkladmi a s vodou. Ja som pomali ani nevnímala pretože sa mi neustále zahmlievalo pred očami a bola som mimo z tej vysokej teploty. Celý deň som preležala v kŕčoch a teplotách. Mama musela pri mne zostať lebo sama by som to bez nej asi nezvládla. Zaspať normálne sa mi podarilo až o 1:30 ráno.

*Utorok ráno*
Zobudila som za neviem kedy, nemohla som sa ani pohnúť a pomaly otvorím oči a zbadala som že som v nemocnici. Dosť ma to vydesilo ale hovorila som si že musím zachovať kľud inak to bude ešte horšie. Skúsila som sa posadiť ale nvydalo pretože ma zatiahlo naspäť dozadu. Vedľa seba som zbadala zvonček tak som ho chytila a zazvonila som. Rýchlo pribehla sestrička a pýtala sa že ako mi je a či ma niečo bolí a tak. Jediné čo som odpovedala no skôr sa spýtala bolo.... "Prečo som tu a kde sú mojí rodičia?" Vykoktala som zo seba tichým kľudným hlasom. "Rodičia prídu za pol hodinu a v noci si silno zvracala a mala si skorl vyše 40 teplotu a mala si halucinácie a tak ťa rodíčia rýchlo doviezli sem... A dobre spravili. Hneď čo sme ti dali iniekciu tak si prestala halucínovať a zvracať a teploty tiež klesli." Povedala mi sestrička a hned mi aj chytila čelo. "No teplotu už chvala bohu nemáš a brucho ťa ešte bolí?" Spýtala sa ma sestrička a pichala mi do ruky infúziu. Trošku som zasičala keď mi vpychla ihlu. "No už je mi celkom fajn." Povedala som a zavrela si oči. "Doobre tak teda ešte odpočívaj zachviľku prídu tvoji rodičia." Povedala a zavrela za sebou dvere. Och bože dúfam že ma už zajtra pustia inak nestihnem vo štvrtok MagCon. Po asi piatich minútach rozmýšlania som znova zaspala.
Neskôr som sa zobudila nato že ma niekto hladí po ruke. Pomaly som otvorila oči a uvidela mamu ktorej tiekli slzy a otec bol vedľa nej a hladil ju na rameni. "Mami, oci." Povedala som potichu a obydvala zdvihli hlavu a pozrelinsa mňa. "Dominika ako ti je?" Spýtala sa ma mama a konečne sa aspoň trocha usmiala. "Už som v pohode." Povedala som a pomalšie sa posadila na posteľ. "To je super som rada že ti už nič nieje ale pustia ťa domov až v piatok." Povedala smutnejšie. "To nenennnneee...Ja pôjdem pekne zajtra domov!" Povedala som so zvýšenym hlasom. "Dobre vieš že mi o tom nerozhodujeme. Ale skúsime ti to vybaviť a keď nie tak zavoláme manažérke ona to určite vybaví." Povedala povzbudivo a ja som sa na ňu usmiala. Tatino odišiel za doktorom ho poprosiť že či by ma nepustili už zajtra. Keď sa vrátil mal smutný výraz. "Noo Dominica......emmm...... Zajtra ideš ráno domov!!!" Vykríkol a mne sa rozžiarili oči. Bola som fakt šťastná. Všetko stihnem.