I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 21.

Pozeral sa mi do očí a pomaly sa ku mne približoval.. Mala som veľmi zmiešané pocity.. Neviem opísať tú situáciu ale strašne mi bilo srdce. Jedna strana mňa to nechcela, ale druhá strana áno.

*Jacobov pohľad*
"Bože tie jej oči a pery.. Ja.. proste...musím ju pobozkať.. " Povedal som si v hlave a začal som sa k nej približovať. "Nie Nerob to!" Hovoril mi mozog, ale srdce má doslova nútilo! Vydel som na nej že je trochu zmätená.. asi by som nemal. Naše pery boli od seba asi 5 centimetrov. Zrazu sme začuli ako sa hýbe kľúčka a rýchlo sme sa od seba odtiahli ďaľej a odvrátili sme od seba zrak. Vošla sem jej mama. "Dominica môžeme už ísť domov tak poďte." Povedala a odišla. Pozreli sme sa na seba a zasmiali sme sa. "Tak poď." Povedal som a natiahol som k nej ruku. Ona sa iba usmiala a chytila sa ma. Odišli sme z tej izby a išli za mojou a jej mamou. Išli sme ešte niečo vybaviť na recepciu a nasadli do mojej mami auta. Sadol som si dozadu k Dominice. Ako sme tak išli po diaľnici tak Dominice padla hlava na moje rameno. Takže zaspala.

*Dominicin pohľad*
Zaspala som na Jacobovom ramene. Cítila som ako nám Jacom priplietol prsty. Celú cestu až domov som spala a cítila som ako sa stále držíme za ruky. Keď sme dorazili tak som sa zobudila na Jacobov hlas. "Dominica.. Už sme tu." Šepol mi a dal mi pusu do vlasov. Ja som sa zobudila a usmiala som sa naňho, on mi úsmev opätoval. Vystúpili sme a on ma objal. "Dobrú noc princess. Prídem ráno za tebou." Šepol mi do vlasov. "Dobrú noc.. a dobre budem čakať." Šepla som mu naspäť a išla som za mamou. Zakývali sme si a každý išiel domov. "Dominica?" Povedala mama. "Áno?" Spýtala som sa. "Chodíte spolu?" Spýtala sa ma mama a mňa to trochu zarazilo. "Ehmm... nieee.. Sme len dosť dobrý kamaráti.. nič viac." Povedala som so smiechom. Mama sa iba usmiala a pozdvihla obočie. Nejako sa jej nechcelo tomu veriť ale nakoniec uverila. "No dobre.. inak Jacob je dosť milý chlapec.. tak dobrú noc a dávaj si pozor na tú ruku, radšej spávaj na pravej strane." Povedala mama a žmurkla a odišla si ľahnúť. "Dobre.. dobrú!" Povedala som jej spätne a odišla si tiež ľahnúť. V momente ako som si ľahla tak som zaspala.

*Ráno*
Ráno som sa zobudila nato že som mala pocit že sa na mňa niekto pozerá. A mala som ten pocit správne. Keď som otvorila tak vedľa mňa sedel Jacob na posteli. "No dobré raaano." Povedal a usmial sa na mňa. Ja som sa rýchlo schovala pod paplón pretože som musela vyterať hrozne. "Dobre.. Emm Jacob? Mohol by si prosímťa na chvíľu ísť dole alebo sa otočiť?Chcem prejsť do kúpeľne a trochu sa dať dokopy a nechcem aby si má videl takto neupravenú v zlom stave." Povedala som a zasmiala som sa. "Ale veď si pekná. Takto ti to pristane veľmi." Povedal. "Hah ten bol dobrý. A už koniec žartíkov a choď zatiaľ dole.. hneď tam prídem." Povedala som. "No dobre ako povieš ale podľa mňa si aj tak takto krásna." Povedal a odišiel dole. Ja som sa postavila z postele a až potom v kúpeľni pri čistení zubov som si uvedomila čo sa vlastne včera stalo. Vypláchla som si ústa a pozrela sa na moju ruku. Nemala som sádru ale iba hrubý obväz. Chcela som vedieť ako je natom tá moja ruka tak som ten obväz začala dávať dole. Keď som ho dala dole tak som to začala ľutovať. Fakt ma tá ruka príšerne bolela ale našťastie nie tak ako včera že som od bolesti až odpadla.. som strašne slabý človek a je vidno že nič nevydržím.. Moja ruka mala stále farbu do fialova ale už menej. Išla som sa prezliecť do obyčajných džínsov a dala som si čierne tričko. Vlasy som iba rozčesala a dala som si iba trochu špirály. Keď som schádzala dole schodami tak som začula ako Jacob hrá na gitare ktorú mávame v obývačke a niečo si k tomu hmkal. Podľa melódie to bolo asi Sweatshirt. Prišla som do obývačky a on prestal hrať a gitaru položil. "Prečo si prestal hrať?" Spýtala som sa ho. "No em.. prepáč mal som sa najprv opýtať či si ju môžem požičiať." Povedal. "Ale nie.. To vôbec nevadí hraj ďalej." Usmiala som sa a sadla som si vedľa neho na gauč. Jacob sa pousmial a chytil gitaru do rúk. Potom si všimol moju ruku. "Dominica?! Prečo nemáš ruku v obväze?!" Povedal vystrašene. "Potrebovala som si trocha uvoľniť ruku.." Povedala som. "Poď zaviažeme ti to." Povedal a usmial sa. "Ok.. inak nevieš kde sú moji rodičia?" Spýtala som sa ho. "No keď som sem prišiel tak mi otvorila tvoja mama a povedala že mám ísť hore za tebou a že ona musí ísť do práce a že príde až zajtra ráno a že mám na teba dohliadnuť." Povedal a zasmial sa. "No Ok.." Zasmiala som sa tiež. Vyšli sme schody a išli do kúpeľne. Jacob ma posadil na stoličku čo tam máme a on si kľakol na zem. Zobral obväz a začal mi ho omotávať okolo narazenej ruky. "Hmm vidím že v tom máš prax." Povedala som a zasmiala som sa. "Ani by som nepovedal, robím to asi po druhé v živote." Povedal a usmial sa. "Inak.....ten včerajšok... to všetko čo sa udialo..........." Začal.

-------------------------------------------------------
Názor na túto časť? 🙃🙂🙈

Pokračovanie čoskoro ❤️