I kill you, because, I Love you [Jacob Sartorius SK/CZ]

Časť 89- Lúčenie

(🎶🎵👆🏼)

Len som si už ľahla na posteľ a čakala teda na Lucy a Huntera.
Po presne hodine a pol konečne prišli. Privítala som sa s nimi a išli sme hore do mojej izby.
"Dominica sadni si a počúvaj." Rozkázala Lucy a ja som si hneď sadla. "Takže mám na teba jednu otázku.. Máš rada Jacoba?" Spýtala sa. "Áno."
"Máš ho fakt moc rada?"
"Áno."
"Miluješ ho?"
"An...... Teda, ehm.." Zasekla som sa.
"Teda ehm?" Čakala na moju odpoveď Lucy a ruky si založila na hruď. "No ale veď už ja a Jacob niesme spolu." Povedala som. "Ja viem..Práve to. Vy k sebe patríte! Tak sa zober a choď za ním!" Hovorila mi povzbudzujúco Lucy. "Áno! Teda, nie.. Nemôžem." Postavila som sa no hneď som si sadla lebo som si to rozmyslela.
"Ale no! Čo je toto? Ale choď hneď!" Hovorila Lucy a Hunter sa iba prizeral na stoličke v rohu. "Nie! To už proste nejde.. Aj tak sa sťahuje." Povedala som. "No a? Veď stretávať by ste sa mohli stále." Povedala mi Lucy a sadla si ku mne. "Ale bolo by to zložitejšie." Povedala som jej si sklopenou hlavou. "Môžeme sa prosím baviť o niečom inom než o Jacobovy? Prosím?" 
"Okej tak môžme." Odpovedala mi Lucy. Do 23:00 sme sa rozprávali a potom sme išli spať. Hunter išiel spať k Jacobovy a Lucy zostala somnou. Zajtra o ôsmej ráno sa máme ísť rozlúčiť s Jacobom pred naše domi.

*Ráno*
Vstali sme pred ôsmov a išli sme sa nachystať.
(Outfit Dominici👇🏻)

(Outfit Lucy👇🏻)

Vyšli sme von a už sme videli ako Hunter a Jacob sedia pred ich domom a rozprávajú sa a jeho rodičia a jeho sestra iba nakladali kufre do auta. Išli sme teda za chalanmi. "Ahojte." Povedali sme súhlasne. Chvíľku sme sa tam rozprávali a potom Jacobov otec oznámil že už musia ísť. Tak sme sa teda postavili a išla som sa rozlúčiť s jeho rodičmi a sestrou. "Dúfam že nás prídeš pozrieť." Povedala s úsmevom Jacobova mama keď ma obimala. "Jasne že áno." Povedala som a išla som ku Caroline. "Budeš mi veľmi chýbať. To stretnutie v parku nemalo chybu." Povedala Caroline. Ja som sa iba zasmiala a objala som ju ešte viac. Potom bol na rade Jacob. "Tak ahoj." Povedala som mu a jeho rodičia aj so sestrou už nastúpili do auta. "Ahoj." Povedal a silno ma objal. Mne bolo trošku do plaču, tak ale hlavne že som sa tam nerozplakala ako malé decko. "Vždy ťa budem mať rovnako rád." Povedal mi do ucha a rýchlo mi dal pusu na líce a utekal nastúpiť do auta. Zatrúbili a už odchádzali s autom. "Načo čakáš! Rýchlo choď a ešte mu to zakrič!" Povedala Lucy a ja som začala utekať za ich autom. Ešte zastavili a Jacob vystúpil. "Jacob počkaj musím ti ešte niečo povedať!" Dobežala som k nemu. "Ja.. Stále ťa ľúbim a dúfam že sa budeme stretávať. Vieš ty si niekto koho som túžila stretnúť už pred dvoma rokmi a bol si len môj idol a musím priznať že aj platonická láska.. a teraz? Pozri čo sa všetko stalo. Chcem ti povedať iba že ďakujem... Zlepšil si mi celý môj život a úprimne bez teba by som si ho už ani nevedela predstaviť. A teraz odchdzaš, ale neznamená to že nemôžem za tebou chodiť.." Povedala som. No a nečakala som to od neho ale dal mi pusu. Ja som si ho iba viac pritisla k sebe a po asi 5 sekundách sme sa odtiahli. "Aj ja ťa moc ľúbim a ani som neprestal a ani neprestanem." Povedal s úsmevom a nastúpil do auta. Už som len zostala stáť a pozerala som sa ako ich auto mizne za rohom ulice. V tej chvíli som pocítila akoby mi odišlo celé moje šťastie.. Dobehla za mnou Lucy s Hunetrom a objali ma. Aspoň že tu mám ich....😞❤