What Life Took From Me [HP Fanfiction]

3. Krasotinka

Potom, čo Sirius prijal ponuku Albusa Dumbledora, spoločne so Zuriou sa vrátili do domu. Deti boli vo svojich izbách, tak sa mohli nerušene porozprávať.

„Nepáči sa mi, že odídeš na Rokfort," oznámila mu jeho žena priamo. „Že tu budem sama."

„Cez víkendy budem doma a predpokladám, že aj niektoré iné večery, Zuria. Tvoj otec ma isto bude potrebovať aj na oddelení," odvetil jej Sirius pokojne. „Ja sa na to náhodou teším. Budem s deťmi a s Harrym. A možno sa mi podarí presvedčiť toho starého blázna, aby som mohol Harrymu povedať pravdu, že som jeho krstný otec. Chápeš to? Mohol som sa o neho starať, mohol byť súčasťou našej rodiny!"

„Možno je lepšie, že nie je," odvetila mu.

„Čože?"

„Takto sme o dosť viac nenápadnejší, keby sa Veď-Vieš-Kto vrátil," povedala pokojne, ani si nevšimla, že na ňu celkom nahnevane hľadí. „Pozri, Harry je isto dobrý chlapec a ja viem, že ťa hlboko ranilo, že ti Dumbledore nedovolil ho vídať a naozaj mi je ľúto, že musel vyrastať ako sirota bez lásky, ale pochop ma, že musím ochrániť svoje deti."

„Ave a Harry sa priatelia," riekol jej.

„Áno, to je jasné," prikývla. „Tak dobre teda, chceš ísť učiť na Rokfort, nemala by som ti stáť v ceste a je pravda, že dohliadneš na deti," pokúsila sa o úsmev.

„Dobre," prikývol. „Ozaj, Zu," chytil ju za ruku. „To s Andromedou ma mrzí. Vieš, ako veľmi ju mám rád a naozaj som dosť smutný z toho, že spolu nevychádzate."

„Sirius, ja som sa snažila!"

„Viem."

„Tvoja sesternica si zaumienila, že ma nebude mať rada," pokračovala. „Čo s tým už narobím? Ja nič a ty tiež nič. Okrem toho mne sú jej názory aj tak už dávno jedno. Idem do sprchy."

„Dobre, ja idem skontrolovať deti," usmial sa na ňu a pustil jej ruku. „Potom prídem do spálne."

„Kiežby sa mi dnes podarilo trocha sa vyspať," povzdychla si.

„Pokúsime sa o to, dobre?" usmial sa na ňu.

„Ďakujem," venovala mu úprimný úsmev. „Je toho na mňa nejako veľa. Naozaj mi Andromeda dala zabrať a do toho aj Dumbledore. A všetko ostatné. Sirius, prepáč, že som posledné dni taká otravná a odporná."

„To nič, zlatko," nahol sa k nej a pobozkal ju na čelo. „Budeš v poriadku."

Prikývla a potom vybehla hore schodmi.

Sirius chvíľku stál na mieste. Myslel na ponuku od Dumbledora. Kedysi mal toho chlapa naozaj rád. Obdivoval ho, považoval ho za najmocnejšieho čarodejníka všetkých čias. Pravda bola, že ho tak považoval do dnes. Lenže už k nemu neprechovával obdiv ani rešpekt. Po smrti Jamesa a Lily mu nedovolil, aby sa staral o Harryho a dokonca mu vyslovene zakázal, aby ho vyhľadával. Sirius musel často odolávať. Raz to však nevydržal a bol sa prejsť po ulici, o ktorej vedel, že tam Harry býval. Skoro dostal infarkt, keď toho chlapca videl. Bol presne ako James, len oči mal ako Lily. Lenže chlapec bol smutný, priveľmi chudý a naozaj nešťastný. Chcel sa mu prihovoriť, chcel ho objať, chcel mu povedať toľko vecí, ale aj tak sa rozhodol poslúchnuť Dumbledora, aj keď nevedel prečo. Pozoroval chlapca iba z diaľky a dúfal, že sa čoskoro uvidia znova. Nikdy sa nepriznal, dokonca ani Zurii, že Harryho videl.

Tento rok sa to však zmení. Sirius bol presvedčený, že sa Harry tento rok dozvie, že jeho krstný otec a možno ho bude mať rád. Možno bude môcť s Harrym tráviť viac času. Mal ho rád ako vlastného syna.