What Life Took From Me [HP Fanfiction]

13. Samota je jej najhorší nepriateľ

Zuria sa niekoľko dní Remusovi vo svojom ateliéri vyhýbala. Nechcela s ním hovoriť, zaniesla mu iba jedlo a to bolo všetko. Stále myslela na jeho posledné slová a nevedela, ako tomu zabrániť. Pravda o tom všetkom visela na takom tenkom povraze, že sa jej z toho robilo nevoľno. A ešte k tomu všetkému sa Sirius prestal vracať na noc domov. Písal jej listy, že mu to nevychádza, že musí po nociach opravovať domáce úlohy, alebo má obhliadky okolo školy a jednoducho sa to nedá.

Tak ostala opäť osamotená vo veľkom dome a mykla sa vždy, keď počula nejaký zvuk. Privádzalo ju to do šialenstva. Preto sa v piatok rozhodla, že pozve na večeru aspoň Kingsleyho, aby nebola sama.

Dorazil niečo po ôsmej a doniesol aj fľašu červeného vína. „Ďakujem, že si prišiel. Zbláznila by som sa tu." Pobozkala ho na obe líca a potom odniesla fľašu vína do chladničky, aby sa vychladila.

„Sirius nepríde?"

„Nie, vraj musí ostať na Rokforte a potom cez víkend pôjde aj na Ministerstvo. Otec ho zavaľuje prácou a je to čudné," zamračila sa. „Chýba mi."

„Pochopiteľne," usmial sa na ňu Kingsley a sadol si za kuchynský stôl.

Zuria dovarila večeru a potom im obom naložila na taniere a usmiala sa na Kingsleyho. „A čo máš ty nové? Nejakú ženu?"

„Zu," zasmial sa Kingsley a pustil sa do jedla. „Myslíš, že pri mojej práci mám na to čas? Mimochodom, je to skvelé." Ukázal na jedlo.

„A prečo nie? Veď aj na oddelení máte pár auroriek, napríklad Tonksovú," žmurkla na neho.

„Tonksová je super, ale je to iba kamarátka. Je dosť bláznivá a no veď vieš, ja mám radšej pokojnejšie ženy," odvetil jej Kingsley. „Ako som ti už povedal, na randenie nemám čas. Čo deti, ako sa im darí na Rokforte?"

„Podľa ich listov sa zdá, že dobre," pousmiala sa. Vždy sa usmievala, keď hovorila o svojich deťoch. „Tak veľmi mi chýbajú, ani si to nevieš predstaviť. Moja krásna Ave a môj chlapček Al. Tak rada by som ich objala a pobozkala. Sú moje všetko."

„Si tá najlepšia mama na svete, Zu," usmial sa na ňu Kingsley. „A ja dobre viem prečo. Lebo tvoja mama taká nebola a ty chceš svojim deťom dať to, čo si nedostala. Takú oddanú lásku."

Zuria prikývla a nabrala si na vidličku zemiak. „Áno," prikývla a potom si ho vložila do úst. Chvíľku žula, potom prehltla a dopovedala: „Ja mám veľa chýb, Kingsley a urobila som hrozne veľa rozhodnutí, ktoré možno neboli dobré, ani správne, to všetko ukáže čas. Nuž svoje deti milujem najviac na svete a nedovolím nikomu, aby im ublížil. Oni si nezaslúžia, aby trpeli kvôli mne, alebo kvôli Siriusovi, alebo kvôli veciam z minulosti."

„Viem," prikývol. „Vyhľadal ťa?"

„Nie," zaklamala mu. Bolo to jednoduchšie ako klamať Siriusovi. Sirius ju poznal o dosť lepšie, aj keď Kingsley sa rokmi stal jej najlepším priateľom. Toto tajomstvo však nemohla povedať nikomu. Bola si istá, že ani Kingsley by to nepochopil.

„Bojíš sa, že to raz celé praskne?"

„Samozrejme," prikývla. „Mám strach o Ave a bude to hrozne smutné. Pre všetkých."

„Aveline je silné dievča, ona to zvládne. Okrem toho Sirius ju nadovšetko zbožňuje," usmial sa na ňu Kingsley. „Tá pravda jej možno trocha ublíži, ale bude vedieť, že s ním bude môcť vždy počítať."

„Aj jej skutočný otec ju miloval," šepla. „Veľmi."

„Možno sa to po rokoch zmenilo."

„Nič sa nezmenilo, Kingsley," šepla opäť. „Viem to, cítim to."