What Life Took From Me [HP Fanfiction]

51. V siedmom nebi

„Hej, čo tu robíš?"

Remusa myklo, keď ho chytila za kabát a potiahla ním. Spoznal jej hlas a akosi vôbec nemal chuť sa s ňou zhovárať, ale vedel, že sa tomu nevyhne. „Ahoj, Zuria," otočil sa k nej a venoval jej pohľad.

„Čo robíš na Ministerstve mágie?" spýtala sa ho.

„Nemyslím si, že by to bola tvoja starosť," odvetil jej pohotovo a prezeral si ju. Bola bledá, pod očami mala kruhy a akosi sa mu strácala pred očami. Veľmi schudla. Vedel, že za to všetko môže prekliatie jej syna, ale akosi nevedel prísť na to, či mu je jej ľúto, alebo nie. Hľadel na ňu a stále viac a viac si pokladal otázku, čo pre neho táto žena ešte znamená. Už pochopil, že je iná ako pred rokmi. Už pred tým toľko nezatváral oči.

„Si hrubý," podotkla.

„Nie, nie som," oponoval jej. „Nuž naozaj nemusíš vedieť všetko o mojom živote. Už roky na to nemáš právo."

„Spýtala som sa slušne," oponovala ona jemu. „Nečakala by som ťa tu."

„Prišiel som si niečo vybaviť, stačí to ako odpoveď?"

„Chcela som s tebou hovoriť," poznamenala. „Osamote," dodala. Stáli na chodbe a okolo nich neustále prechádzali ľudia.

„O čom?"

„O Alphardovi," povedala.

Remus nemal ani najmenšiu chuť sa s ňou zhovárať. Ale pokiaľ išlo o Alpharda prikývol. Zuria sa trocha pousmiala a povedala mu, aby ju nasledoval do jej kancelárie. A tak vyšli o dve poschodia vyššie a on sa ocitol v jej kancelárií. Všetko tam bolo upratané, na svojom mieste a na stole ležala zložka s menom, ktoré veľmi dobre poznal – FENRIR GREYBACK.

„Stále hľadáte Greybacka?"

„Hľadám ho neustále," odvetila mu.

„Nechceš vyviesť nejakú hlúposť, však nie? Nemáš proti nemu žiadnu šancu," upozorňoval ju Remus.

„Vďaka za úprimnosť," odsekla mu.

„Nemyslel som to zle," vysvetľoval jej. „Si skvelá čarodejnica, ale Greyback je proste..."

„Kus hnoja, hajzel, sviniar... ten, čo ublížil môjmu synovi..., áno ja viem," rozprávala mu trhavo. Uhladila si vlasy a pozrela sa mu do očí. V jej očiach sa leskli slzy. „Budú raz mať zložku aj na môjho syna."

„Nie, to nie," odvetil jej okamžite.

„Ale áno, budú ju mať," zotrela si slzy a prešla k svojmu stolu. Otvorila jednu zo zásuviek a vybrala z nej ďalšiu zložku. Hrubú. Položila ju na stôl pred Remusa a on si tam prečítal svoje meno. „Vidíš, budú. Stále ju nemôžem zničiť, aj keď ti očistili meno."

„Pretože som stále vlkolak," odvetil jej. Neprekvapovalo ho to, že tú zložku nemôže zničiť, alebo vyhodiť.

„Ako môj syn," riekla smutne.

„Zuria," oslovil ju. Nenávidel, keď plakala. Podišiel k nej a vzal jej tvár do svojich rúk. „Alphard je odvážny a veľmi silný chlapec. On sa s tým vysporiada. V ňom vlk nikdy nezvíťazí, je človek a vždy bude človek. Pretože je schopný lásky. To mnohí, ako napríklad Greyback, nie sú."

„Vedel si, že mal kedysi rodinu?" spýtala sa ho.

„Greyback?"

„Áno," prikývla. „Mal dcéru."