What Life Took From Me [HP Fanfiction]

64. Ďalší na jej zozname

Na škole sa veľmi rýchlo rozkríklo, že Alphard Black bol prekliaty zakázanou kliatbou. Alphard, ktorý pri Cruciatuse netrpel ako bežní ľudia, to nebral až tak tragicky. Za to Aveline neuveriteľne vyšilovala. Okamžite letela za profesorkou McGonagallovou, hoci sa ju snažil zastaviť. Vrátila sa až po pol hodine.

„Čo sa stalo?" spýtal sa jej Alphard naraz s Ginny.

„Povedala som jej to. Bola taká nahnevaná, neskutočne. Prisahám, že z nej priam sršala zlosť," vravela im Aveline. Počúvať ich začala celá klubovňa a ona pokračovala: „Nahnevala vybehla zo svojho kabinetu a prikázala mi, aby som išla s ňou. Trocha ma to vydesilo. Každopádne sme šli do riaditeľne."

„K Snapovi?" spýtal sa niekto zo študentov.

„Áno, ku komu inému, pššt!" ohriakol ho Neville. „Prosím, pokračuj Aveline. Ako to vyzeralo v riaditeľni?"

„Tak ako za čias Dumbledora," odvetila mu Aveline. „Bola som tam vtedy. Nič sa tam nezmenilo, okrem rámu s obrazom. S jeho obrazom. Bol práve v ňom, keď sme s McGonagallkou prišli. Ona veľmi rýchlo a nahnevane povedala Snapovi, čo sa stalo. A ja som to potvrdila. Snape to nezobral na ľahkú váhu."

„Vážne?" spýtal sa Neville prekvapene.

„Úplne vážne, povedal, že to s Carrowom preberie, ale že používať neodpustiteľné kliatby na študentov je nemorálne. Trochu sa zachechtal potom a povedal, že to je zhoda náhod, že bola práve uvalená na Blacka," dodala.

„Kretén," zahlásil Alphard.

„McGonagallka mu povedala niečo podobné," uškrnula sa Aveline. „Myslím, že Carrow už na nás nebude skúšať zaklínadla tohto typu. Mala som taký pocit, že to Snapa trocha nahnevalo tiež."

„Čo Snapa," prehlásil Neville. „Nahnevá to ich pána. Sme všetci čistokrvní a on nechce prelievať našu krv."

„Sám používa neodpustiteľné na svojich stúpencov," podotkol Alphard.

„Áno, ale sám uzná, že používať ich na škole na študentoch nie je vhodné," odvetil mu Neville. „Myslím, že budeme skúšať hrozné kliatby, ale nie neodpustiteľné."

„Aj tak je to strašné," vravela Aveline. „Naozaj ťa nič nebolí, Al?" spýtala sa, keď sa ostatní študenti vracali k svojim úlohám, alebo k hrám.

„Nie, zažil som aj horšiu bolesť," odvetil jej.

Aveline smutne prikývla a podišla k bratovi. Nahla sa k nemu a pobozkala ho na čelo. „Nezvládla by som, keby sa ti niečo stalo. Si najdôležitejší človek v mojom živote."

„Tvoji ockovia a mama by sa mohli uraziť, vieš o tom?" žmurkol na ňu brat.

„Myslím, že by to pochopili. Si predsa môj brat. Môj malý braček. Keby sa rodičom niečo stalo, ostaneme len my dvaja spolu. A to budeme vždy, však? Spolu."

„Samozrejme, Ave," prikývol Alphard. „Ale nehovor tak, nikomu sa nič nestane."

„Čo ak áno? Sme vo vojne..."

„Ave, nemôžem ti sľúbiť, že všetko bude fajn, ale nemysli na to. Neubíjaj sa tým," povedal jej Alphard.

„Kedy sa z teba stal ten viac nad vecou?"

„To som bol vždy, len som trocha vyrástol, asi..."

„Ach, ty môj," zasmiala sa a oprela si hlavu o jeho rameno. „Ty náš hrdina."

„Náš?"

„Môj a Gloriin predsa," odvetila mu.

„Ako mi len chýba," zosmutnel trocha Alphard pri myšlienke na priateľku. „A nieže jej napíšeš, čo sa dnes stalo, pretože by ju to znepokojilo a isto by to povedala Remusovi a ten by to povedal otcovi a do rána by bol Carrow mŕtvy."