What Life Took From Me [HP Fanfiction]

1. Ty a ja nie sme chyba

1993

Zuria a Sirius sa vrátili domov. Deti strážila suseda, preto mali čas sa pozohrávať medzi štyrmi očami a bez svedkov. Predsa len pre oboch to bola situácia veľmi vážna. Hoci ani jeden nevedel, ako začať.

„Stále tomu nerozumiem," šepla Zuria a prerušila ticho, ktoré medzi nimi niekoľko minút panovalo. „Ako..., ako sa mu podarilo utiecť?"

„Nemám ani tušenia, Zuria," odvetil jej Sirius a zamračil sa.

Zuria postavila vodu na kávu, vybrala dve šálky a potom sa znova pozrela na svojho manžela. „Nič viac o tom nevieš?"

„Viem to, že sa mu podarilo utiecť dnes v noci. Viem aj to, že si po celé tie roky zachoval svoju myseľ. Jeho celá bola v hroznom stave, pravdepodobne kvôli jeho zdravotnému stavu. Okrem toho tam bolo aj toto," Sirius siahol do vrecka na nohaviciach a podal Zurii kúsok papiera.

Roztvorila ho a hľadela na svoju vlastnú fotografiu, ktorá bola už veľmi stará. Naozaj veľmi. Bola zažltnutá a zašlá. Pokrčená.

„A ešte toto," Sirius opäť siahol do vrecka na nohaviciach a vložil jej do ruky prsteň. Svadobnú obrúčku.

Zuria sa zatriasla a obrúčka jej vypadla z dlane. Buchotom spadla na zem. Znamenalo to iba jedno – jej bývalý manžel poznal pravdu. Vedel, že ich manželstvo anulovala, aby sa mohla vydať za iného. Možno aj to bolo pohnútkou na to, aby utiekol z čarodejníckeho väzenia. Zuria si musela sadnúť na stoličku v kuchyni. Voda v kanvici začala vrieť. Ak sa Remusovi na úteku niečo stane, bude to jedine jej vina.

„V noci bol spln, takže predpokladáme, že utiekol v podobe vlkolaka. Všetko je však nejasné," riekol jej Sirius a odišiel zaliať kávu. „Samozrejme, že tvoj otec sa snaží nájsť stopy a dostať ho čím skôr do cely."

„A ty?"

„Čo ja?"

„Je to tvoj priateľ," šepla Zuria.

„Ktorý nás zradil, Zuria," pripomenul jej.

„Ty vieš, že nie," povedala smutne. „Keby pracoval pre Veď-Vieš-Koho, myslíš si, že by som nevedela? Naozaj si myslíš, že by som bola až taká slepá, Sirius? Netuším, čo sa pred rokmi stalo, ale viem jedno. Remus nikdy nebol strážcom tajomstva Potterovcov, viem to."

„Sú to len tvoj dohady, Zuria. Ako mi potom vysvetlíš, čo sa stalo? On nebol strážcom, ja som ním nebol tiež, tak kto potom? Peter? Ktorého Remus zabil? Hm?" pýtal sa jej otázky, na ktoré ani po toľkých rokoch nepoznala odpoveď.

„Čomu veríš ty, Sirius?" spýtala sa ho. „Úprimne."

„Neviem," pripustil a podal jej šálku s kávou. „Poznal som Remusa dlhé roky a bol to dobrý priateľ. Ty najlepšie vieš, aké to spočiatku pre neho na Rokforte bolo všetko ťažké. Ako si vážil, že našiel priateľov."

„Áno, preto je úplne nelogické, aby ich zradil," sykla.

„Ach, Zuria."

„Sirius, čo keby si zmaril to vyšetrovanie?" spýtala sa ho.

„Čože?"

„Netrpel už Remus dosť?"

„Uvedomuješ si, že vyhľadá v prvom rade teba?" spýtal sa jej on.

„O tom pochybujem," šepla a pozrela sa na obrúčku, ktorá stále ležala na zemi. „Možno chce len pokoj a odísť niekam ďaleko. Slobodu."

„Remus, ktorý by sa nikdy viac nezaujímal o teba a o svoju dcéru?" spýtal sa jej posmešne. „Niekedy ma vážne zaráža tvoje zmýšľanie, Zuria."