9. Stretnutia po rokoch

567 79 19
                                    


Sirius odučil prvých pár hodín a zastavil sa po nejaké veci v zborovni. Tá nebola prázdna. Profesorka Minerva McGonagallová sedela za stolom a prísne sa mračila nad nejaké papiere. On zatiaľ položil svoje knihy na stôl a priateľsky sa jej spýtal: „Koho mám začarovať, aby ste sa prestali mračiť?"

Odtrhla pohľad od papierov a mávnutím ruky ich nechala zmiznúť. Pozrela sa mu do očí a potom sa na jej tvári vyčaroval úsmev. „Pán Black, to vám nemôžem povedať, pretože by som bola nerada, keby ste prvý deň niekoho začarovali. Hoci to by pre vás nebola novinka. Avšak tento raz by som vám nemohla dať trest."

„Koľká škoda, pani profesorka, neviete ako sa mi cnie po vašich trestoch, hlavne po tých, ktoré zahŕňali umývanie záchodov bez čarovania," zasmial sa Sirius.

Minerva McGonagallová vstala od stola a potom sa znova usmiala. „Tak rada vás vidím, Sirius."

„Potešenie je na mojej strane," Sirius sa trocha uklonil a potom ju pobozkal na obe líca. „Sú to roky, čo sme sa nevideli a vy vyzeráte stále rovnako skvelo."

„Vidím, že ste sa vôbec nezmenili," uškrnula sa na neho. „Tento raz mi už nemusíte skladať lichôtky, aby som vás nenechala po škole."

„Aspoň viete, Minerva, že som to teraz myslel úprimne," usmial sa na ňu Sirius.

„A ako sa má vaša manželka?"

„Dúfam, že dobre," povedal Sirius a mysľou mu prešla myšlienka na jeho ženu. O tomto čase by tiež mala byť v práci, ale doposiaľ mu neodpovedala na jeho list. „Určite je šťastná, že náš syn, Alphard, sa dostal do Chrabromilu."

„Predpokladám, že bude také isté číslo ako vy," podotkla. „Čiže sa mám na čo tešiť. S vašou dcérou som si užila až-až, pretože patrí do partie Harryho Pottera a ten je expert na priťahovanie problémov."

„Nepochybne. Syn svojho otca," usmial sa Sirius.

„Sirius, ste v poriadku?" spýtala sa ho a stíšila hlas. „Počula som, čo sa stalo. Je mi jasné, že tu nie ste len tak. Myslíte, že by naozaj mohol byť niekde tu?"

„Neviem, čo si mám myslieť, Minerva," odvetil jej rovnakým šepotom. „Aurorský úrad ale pracuje na plno, aby sme ho znova dostali tam, kam patrí. Za všetko, čo urobil!"

„Pred rokmi som nemohla uveriť, že by niečo také urobil. Bol to taký milý chlapec. Utrápený, ale milý, šikovný, inteligentný. Čo ho hnalo k tomu, aby urobil niečo také strašné? A prečo by niečo také urobil svojim najlepším priateľom? Naozaj by som to do neho nikdy nepovedala. Neviem, či to niekedy pochopím."

„Ľudia sa k Voldemortovi pridávali z rôznych dôvodov," povedal Sirius a profesorka McGonagallová sa striasla, keď vyslovil to meno. „Ja nie som ten, ktorý by vám to mal ozrejmovať. Viete, že som vždy pohŕdal čiernou mágiou a ľuďmi, ktorí boli s ním spojení."

„Viem," prikývla. „Ale som vážne rada, že ste tu, Sirius," zmenila tému.

„Aj ja som šťastný. Budem blízko k svojim deťom a k Harrymu. Vy viete, že som jeho krstným otcom a nemohol som s ním nikdy byť. Teraz mám konečne šancu," usmial sa na ňu.

„Je to dobrý chlapec."

„O tom nepochybujem," usmial sa opäť.

„Aveline je naozaj dobré dievča. Som si istá, že aj Alphard je dobrý chlapec. Je milé vidieť tu vaše deti."

„To rád počujem, že vám nevadí nová generácia Záškodníkov," zasmial sa Sirius. „A porušiteľov školského poriadku."

„Myslíte si, Sirius, že som si za tie roky nezvykla? Okrem toho vy a vaši priatelia ste boli extrém, neverím, že by vás niekto prekonal. Hoci neviem, či poznáte Weasleyovské dvojičky, to sú tiež takí rebeli," žmurkla na neho.

What Life Took From Me [HP Fanfiction]Where stories live. Discover now